Všetko zlé je na niečo dobré. Alebo – nebyť korony, tento príbeh by sa pravdepodobne nikdy nestal a ja by som nezažil jednu z najlepších rybačiek v živote. Rozpoviem celé od začiatku.
info
Kategória: Plávaná
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 34
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
S príchodom jari prišli aj sprísnené epidemiologické opatrenia, čo mne ako fotografovi na voľnej nohe dosť skomplikovalo život. Všetky plánované kurzy, guiding a muškárske výlety doma na Slovensku alebo v zahraničí – to všetko muselo ísť tohto roku bokom. Keďže som sa musel prispôsobiť novej situácii, potreboval som aspoň trochu vyvetrať hlavu a stráviť pár dní relaxom a psychohygienou na rybách. Aj preto som sa asi po pätnástich rokoch vrátil k lovu na anglický plavák. Technika je to veľmi jemná, aktívna, väčšinou účinná... A je to, jednoducho, zábava sústrediť sa na ten farebný plavák, ako razom pri zábere ožije.
Hammock zavesený medzi stromami, jediná možnosť bivaku.
Lov na anglický plavák
Nasledovalo niekoľko návštev rybárskych potrieb, kde som musel nanovo nakúpiť všetky najnovšie vychytávky od háčikov a plavákov cez udice, rôznu plavačkovú bižutériu, vedrá a sito až po pohodlné rybárske kreslo. Postupne som na jar absolvoval niekoľko krátkych poldňových rybačiek na miestnych súkromákoch, ktoré boli viac-menej úspešné. Každou rybačkou som sa postupne zdokonaľoval v montážach, kŕmení a čoraz viac a viac rozchytával.
S príchodom otvorenia kaprovej sezóny som si vytypoval jazero, na ktorom som rybársky vyrástol už počas základnej školy. Ulovil som tam svojho úplne prvého kapra, prvého pleskáča či lieňa. Všetko z toho istého obľúbeného miesta. Ešte pred začiatkom sezóny som jazero niekoľkokrát navštívil a takmer všetko tam bolo úplne rovnaké, ako som si pamätal. Teda až na stromy, tie za toľko rokov pekne podrástli. Prežíval som tam príjemnú nostalgiu a všetky spomienky sa razom vynorili. Bolo jasné, že práve tu musím sezónu začínať. To miesto malo pre mňa obrovské čaro...
Pravidelné dostreľovanie partiklu – kľúč k úspechu.
Na mieste už v predvečer
K vode prichádzam už deň pred začiatkom kaprovej sezóny. Rozkladám udicu. Vymeriavam si s plavákom hĺbku a zisťujem, že dno je stále rovnaké ako za mojich mladých čias. Pod brehom je hĺbka asi 2 metre
s bahnovým dnom a na zhruba 15 metroch sa nachádza štrková lavica s hĺbkou len okolo jedného metra. Pohodlná vzdialenosť na zakrmovanie, nahadzovanie aj viditeľnosť anténky plaváka.
Keď sme pri tých anglických plavákoch... Tu za tých 15 rokov vývoj poriadne napredoval a súčasné anglické plaváky s výmennými anténkami rôznych farieb, dĺžok a priemerov dokazuje, že pokrok je úžasný. Radosť s nimi chytať!
Na čiernom silone si bielou fixou robím značku, aby som chytal a kŕmil stále na rovnakej vzdialenosti. Protiľahlý ostrov mi zase vymedzuje priestor na nahadzovanie, aby som sa zbytočne neodklonil naľavo alebo napravo od kŕmneho miesta. Vo vedre si zarábam 2 kg krmiva: pleskáč špeciál tmavej farby a magic kapor zelenej farby. Krmivo prevlhčujem a nechávam hodinku odstáť, aby sa všetky časti pekne prepojili. Preosejem a pridávam kukuricu, kostné červy a anglickú vločku. K večeru si miesto začínam rozkrmovať zopár guľami veľkosti pomaranča a až do úplnej tmy ešte prakom občas pristreľujem halibut peletky vo veľkosti 8 mm a kukuricu z konzervy.
Sústredenie na plavák – rybárska meditácia.
Nocujem medzi stromami
Nie je tu žiadne vhodné miesto na bivak. Nerovný breh a okolité mokrade neumožňujú bežný nocľah. To som vyriešil zavesením hammocku – hojdacej siete medzi stromy. Do hammocku si vkladám karimatku pre lepšiu izoláciu a vystuženie. Nočná teplota mala byť priaznivá, a tak sa teplým spacákom iba prikrývam. Rovnako nehrozili podľa predpovede počasia ani žiadne zrážky, hoci sa dá nad hammock postaviť ešte nepremokavá strieška z celty a rovnako sa dá dokúpiť aj moskytiéra proti komárom. Spanie to nie je úplne komfortné, ale na to hojdanie pri každom pohybe sa dá zvyknúť.
Aj menšie kapry na jemnej zostave predvedú pekný súboj.
Vstávam a nahadzujem
Ráno vstávam za svitania a škrekotu miestnych vtákov a bez raňajok nedočkavo rovno nahadzujem plavák pár metrov za kŕmne miesto. Ponáram špičku a priťahovaním zostavy potápam silon pod vodu. Keď zbadám bielu značku pri navijaku, viem, že som na kŕmnom mieste a ukladám prút do stojana. Ako kmeňový vlasec používam potápavý silon s hrúbkou 18 mm a nadväzec s hrúbkou 14 mm. Na háčik napichujem kukuricu a dva kosťáky. Chystám sa lovné miesto opäť zakŕmiť, no vtom plavák mizne pod vodou a ja mám na prúte prvého kapríka... Začína to sľubne!
Prak na dostreľovanie je priam nevyhnutnosť.
Pieseň navijaka
Nahadzujem, prihodím pár gúľ krmiva, pristreľujem prakom pelety a kukuricu. Nad hladinou, ktorá je ako zrkadlo sa prevaľuje jemná ranná hmla. O chvíľu mám ďalší krásny záber a ďalšieho kapra v podberáku. A tento kolotoč sa opakuje každým náhodom! Za prvé tri hodiny mám na konte 21 kaprov! Väčšinou sú to ryby od 30 do 45 cm, no niekoľko z nich má aj niečo cez 50 cm! Na jemnom matchovom prúte je zdolávanie takýchto rýb poriadna zábava. Navijak spieva, prút plače.
S niektorými rybami sa
v ten deň vidíme viackrát.
Pol stovky na clickeri
Tak v takýto comeback som nedúfal ani v tom najkrajšom sne. Rýchlo niečo zjem a chytám ďalej. Niekedy nestihnem ani položiť prút na stojan a plavák sa už hýbe do strany alebo mizne pod hladinou. Po záseku nasleduje menší rozruch na kŕmnom mieste a človek by si myslel, že bude chvíľu pokoj, ale ryby berú takmer okamžite. Pravidelne každých 15 až 20 minút dokrmujem a podarilo sa mi uloviť aj pár väčších pleskáčov. O jedenástej hodine môj clicker – počítadlo úlovkov ukazuje už 50 kaprov!
Pokoj a ticho „pred búrkou“.
Ryby sa ku mne vracajú
Som v neskutočnej eufórii a v miernom šoku, pretože všetky moje predchádzajúce vychádzky boli tak o desiatich až pätnástich rybách. Pravá ruka a chrbát už trochu trpia únavou, ale niečo vo mne stále chce loviť ďalej. Som zvedavý, koľko sa dá ešte vyťažiť z tejto neskutočnej aktivity rýb, a tak znova a znova nahadzujem. Niektoré ryby som už dokonca chytil viackrát, o čom svedčí čerstvá ranka po háčiku v papuli. Začínam experimentovať s nástrahou, a tak na háčik napichujem dve kukuričky alebo kombináciu pelety s kukuricou. Okolo štrnástej hodiny nasledovalo po sebe niekoľko väčších rýb od 45 do 55 cm po sebe, čo ma zase len nakoplo.
S prichádzajúcim šerom je čas na fluorescenčnú anténku.
Víťazoslávne finále
O devätnástej som sa dostal na hranicu neskutočných 100 kaprov. Neskôr, s prichádzajúcim šerom mením anténku plaváka a prvýkrát chytám za tmy na umelé svetlo. Mám trochu obavu, či v plytkej vode nebude svietiaca anténka na hladine ryby vyrušovať, ale pár menších kaprov sa ešte nechalo oklamať a s prichádzajúcou búrkou o dvadsiatej tretej hodine končím.
Po devätnástich hodinách lovu mám na konte neuveriteľných 126 podobratých kaprov. Niekoľko rýb som počas zdolávania odtrhol, iné sa z háčika vypli. Som totálne fyzicky zničený, no zároveň prežívam maximálnu eufóriu z toho, čo som práve zažil. Na takéto rybačky sa nezabúda a úprimne pochybujem, že sa mi ju podarí ešte niekedy prekonať.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
