Pieskovne či štrkoviská patria v posledných rokoch k mojim najobľúbenejším lokalitám. Mnohé totiž ukrývajú krásne ryby. Niekde sú to svetlé guľaté lysce, inde tmavé šupináče, občas mix oboch. Voda býva čistá a dno väčšinou členité. Na mnohých miestach sú husté trávy, sem-tam aj iné prekážky. Lov kaprov na týchto vodách preto nie je jednoduchý, ale o to zaujímavejší.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 8
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 31.03.2021.
Rybárčenie na takýchto miestach býva vždy malým dobrodružstvom. Že treba použiť dôvtip, to je poznať predovšetkým na starších vodách, ktoré boli vyťažené už pred mnohými rokmi. To už nie je len holý štrk a piesok, ale tiež nánosy plné bentosu, pásy rastlín, mušľové polia atď. Ale, samozrejme, aj hluché miesta s neproduktívnym smradľavým bahnom. Ryby tu majú dostatok prirodzenej potravy na to, aby rýchlo rástli, ale zároveň z toho vyplýva, že nebudú brať vždy, všade a všetko. Ak im predložíte málo atraktívnu potravu alebo ju vhodíte na nesprávne miesto, môžete pokojne aj týždeň sedieť pri tichých signalizátoroch.
Pri nahadzovaní na strednú vzdialenosť používam závesné olovo a na dlhú vzdialenosť helikoptérovú montáž.
Štrkovisko treba poznať
Aby sme ulovili, je potrebné vedieť, kde sú plytšie zóny, ktoré bývajú úspešné najmä pri jarnom ohrievaní vody a v období trenia, a kde sú väčšie hĺbky, úspešné v lete a najmä na jeseň. Občas sa podarí, že máte pred sebou viac hĺbkových variantov, ale tých miest, kde to berie od skorej jari do neskorej jesene, je len minimum. Ja som sa o tom tento rok zjari presvedčil, keď som tvrdošijne lovil na mojom obľúbenom jesennom mieste. Všetko nasvedčovalo tomu, že by som mal ísť na druhú stranu štrkoviska, kde je predsa len viac plytších oblastí, ale ja, neviem prečo, som chcel silou mocou sem. Za tri a pol dňa z toho bol jediný solídny kapor a dva menšie, zatiaľ čo na druhej strane sa pekné kapry ťahali takmer denne. Zhodou okolností ma tam navštívil rybár, ktorý chytal na tom istom mieste týždeň predo mnou. Za celý čas vraj len jeden pleskáč. Jednoducho, na túto oblasť bolo ešte skoro. Ale na jeseň to býva skvelé miesto. To zase niekedy naopak závidia mne tí, ktorí chytajú na tej opačnej časti štrkoviska.
Boilies určené na vnadenie často predmáčam vodou zo štrkoviska.
Kde sú ryby?
Ak ste vybrali správne miesto, ešte nemáte vyhraté. Mnoho štrkovísk je veľmi členitých a rozhodne nie je jedno, kam nahodíte alebo položíte montáž. Občas aj dva, tri metre stranou, ďalej či bližšie môže znamenať zásadný rozdiel v úspešnosti. Niekde je zasa nevyhnutné na monotónnom dne nájsť nejakú zaujímavosť, ktorá ryby pritiahne. Chytal som na jednej moravskej pieskovni, kde predo mnou nebolo skoro nič. Nemohol som na zmapovanie použiť čln ani sonar, musel som sa spoľahnúť na mapovanie dna s pomocou záťaže a markera PlumbEzee. Všade to ale bolo plus mínus podobné, len na jednom mieste sa mi olovo párkrát zachytilo, akoby tam bola kôpka kameňov či čo. Keďže som sa nemal čoho iného chytiť, jeden prút som nahodil sem. Druhý som poslal čo najbližšie k vystupujúcemu výbežku, pri ktorom sa ukazovali ryby.
Práve zdolaný
krásny úlovok.
Presnosť je dôležitá
Prvých jeden a pol dňa som bol bez záberu. Ten som docielil až vtedy, keď som „mapovacím“ prútom znova našiel a presne zameral tú kôpku kameňov. Rovnakú vzdialenosť som si potom vyznačil aj na chytacom prúte a pre istotu som ešte vlasec pred nahodením zaklipoval na navijaku. Potom už stačilo len trafiť smer, čo nebol až taký problém. Za pár hodín už som ťahal krásneho kapra a nasledujúci deň som zdolal ďalšie dve veľké ryby. Druhým prútom som niekoľkokrát striedal rôzne miesta, ale bez úspechu. Ako je vidieť, presnosť je často veľmi dôležitá. Preto si na vlasci fixkou robím značky, do akej vzdialenosti chcem nahadzovať. S pomocou zapichovacích dištančných tyčiek dokážem odmerať presnú vzdialenosť. Ak trafím presný smer a zastavím montáž vo chvíli, keď z navijaka vyletí značka, som presne tam, kde potrebujem. Potme je lepšie zaklipovať si vlasec na navijaku.
Čln s podberákom mám vždy pripravený pre prípad, že by sa zdolávanie skomplikovalo.
Zmapovať a označiť
Tam, kde sa dá použiť čln, je určite jednoduchšie mapovať s ním a so sonarom. Zaujímavé body si môžete ukladať priamo doň alebo do externej GPS, prípadne si ich označiť bójkou. Na veľmi členitých vodách, ktoré toľko nepoznám, si zvyčajne označujem tých miest niekoľko. Keď mi nefungujú prvé dve, tak potom postupne prechytávam ďalšie. Toto sa mi oplatilo na jeseň na jednom náročnom štrkovisku, kde predo mnou bolo veľmi členité dno a ja som nevedel odkiaľ čakať záber. Označil som si šesť alebo sedem miest, zatiaľ čo kolega, ktorý tam bol so mnou, len dve. Až tretí deň sa mi zo štvrtého alebo piateho miesta konečne podarilo chytiť peknú rybu. V ďalších dňoch som z neho chytil ešte ďalšie dva kapry, ktoré mali takmer 20 kg. Z ostatných miest za celý čas len jednu stredne veľkú rybu. A kolega, ktorý po celý čas zostal verný svojim dvom miestam, ulovil len dve menšie ryby. Možno som mal viac šťastia, ale možno som bol tiež odmenený za viac vynaloženého úsilia.
Príposluch, hlásiče aj prúty sú pripravené, čakám na signál.
Pripravte si návnadu
Pokiaľ máte perfektne zmapovaný terén a vytypované miesta, môžete začať pripravovať návnadu. Aj to je veľakrát veľmi dôležité. Sú totiž obdobia a revíry, keď výborne funguje silné kŕmenie. Na to je dobré poznať revír a vycítiť, že sa budú kapry chcieť kŕmiť. V tom prípade použijem väčšie množstvo boilies a k tomu treba ešte drobný partikel, ako je repka. Mnohokrát mi to prinieslo skvelé úspechy a dokonca často ešte v ten istý deň, ako som začal kŕmiť. Ak zvolíte správne miesto, ryby na štrkoviskách často reagujú okamžite. Na rozdiel od veľkých vôd, kde pri silnom kŕmení musíte počítať s tým, že to nejaký deň potrvá, kým začne prichádzať viac záberov.
Niekedy je však lepšie striedmejšie vnadenie. Ryby nie vždy majú chuť silno sa kŕmiť. A sú aj revíry, kde silné kŕmenie, aspoň v niektorých častiach roka, veľmi nefunguje. Na výprave, ktorú som spomínal o pár riadkov vyššie, mi najviac úspechov prinieslo niekoľko hrstí boilies plus lopatka tigrieho orecha. Miesto, ktoré som kŕmil silno, mi neprinieslo ani píp. Človek to musí buď vedieť odhadnúť, alebo mať v zálohe viac variantov. Obvykle najviac nachytám zo silnejšie kŕmeného miesta alebo jeho okolia, ale nemusí to platiť vždy a všade.
Varenie kávy patrí k lovu kaprov rovnako ako rybačka samotná.
Akú zvoliť nástrahu?
Spravidla aspoň na jednom prúte mávam klasické boilies na dno. Pokiaľ to funguje, chytám s ním ďalej, ale často je nutné viac experimentovať. Na štrkoviskách mi často výborne fungujú nadľahčené veci, ako sú neutrálne vyvážené nástrahy Balance alebo kombinácia potápavého a plávajúceho – na panáčika. Občas dám k sebe klasicky dve celé gule, ale oveľa častejšie ich nejako orežem. Trebárs 2/3 potápavého a 1/2 plávajúceho boilies. Aj samotné plávajúce boilies býva často veľmi úspešné, a to či už ide o klasické pop-up nadväzce alebo čím ďalej populárnejší Ronnie Rig.
Tento rok vyskúšam novinku
Na jeseň, kým sa silne neochladí voda, najčastejšie používam klasické rybie príchute. Gangster G2 Krab Ančovička, Fanatica LRA (Losos & Ráček & Asa) patria k mojim favoritom, rovnako ako korenené BigC Cheeseburger. Tento rok dám veľa priestoru aj novinke pre budúci rok, ktorou je nový Gangster Black Squid. Už som s ním pekné ryby nachytal na jar, tak mi hádam prinesie niečo pekného aj na jeseň. Pri kratších vychádzkach potom používam dráždivejšie boilies, ako sú Pikantná slivka, WS2 či celý rad rozpustného boilies TactiQ.
Aké volím montáže?
Podľa vzdialenosti, v ktorej chytám a predovšetkým podľa toho, či nahadzujem alebo vyvážam. Pri nahadzovaní do veľkých diaľok musíte všetko prispôsobiť tomu, aby montáž mala čo najmenší odpor, t. j. menšia nástraha, veľmi krátky nadväzec, žiadne PVA, helikoptérová montáž, aerodynamické olovo (Distance) atď. Naopak, nablízko používam ploché záťaže (Flatpear) a stredne dlhé alebo dlhšie nadväzce. Na čistom dne potom volím menej nápadné veci a o niečo menšie háčiky než obvykle. Veľmi dôležité je tiež ukotvenie celej montáže ku dnu. Preto často používam tungstenové veci, šnúrky bez oloveného jadra (CoreZero či ScoreZero) a ďalšie prvky, ktoré pomáhajú udržať nadväzec a najbližšie okolie montáže na dne. Pre nadväzec volím buď silnejší vlasec, fluorocarbon alebo kombinovaný Revolt, ktorý je poddajný, ale pritom pevný a úžasne nenápadný. Z háčikov najčastejšie Ultra Sharp č. 6, len na silne zarastených miestach ho nahrádzam modelom Heavy alebo Shut Up č. 4.
Jesenný lov kaprov na štrkoviskách je pre mňa tým, na čo sa teším celý rok. Verím, že aj tento rok mi prinesie nejaké pekné úlovky, o ktorých vám potom budem môcť písať v ďalších číslach Slovenského RYBÁRA. Veľa úspechov!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
