Veľmi málo miest na tejto planéte je domovom sivoňov dostatočne veľkých na to, aby rybári kvôli nim prekonali aj veľmi veľké vzdialenosti. Rasmus Ovesen preletel Atlantický oceán, aby si zamuškáril na sivone americké v kanadskej provincii Newfoundland a Labrador a ryby, ktoré tam na neho čakali, nepatrili k najmenším...
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2020
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 66
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Vanúce chladné severné vetry neúnavne bičovali vodné masy jazera od nášho príchodu do kempu Igloo Lake Lodge. Divoké vlny so spenenými vrcholkami sa valili cez plytké jazero a čerili jeho vodu až dostala rašelinový odtieň.
Investoval som do sna
Prešiel som ďalekú cestu z mojej nórskej vlasti, aby som mohol loviť tohto mýtického sivoňa v kanadskej provincii Newfoundland a Labrador. Už roky sa moje sny točili okolo kapitálnych, dobre živených sivoňov žijúcich v tejto oblasti. Predstavoval som si húfy rýb v plytkých zátokách, hekticky sa kŕmiacich májovkami. Naviazal som suché mušky, nymfy a strímre a minul som nespočetne veľa hodín na skompletizovanie správneho výstroja na túto rybačku. Mal som pripravené naviazané nadväzce a zbalil som všetko od malých nevyhnutných drobností až po ťažké kamerové vybavenie. Investoval som nesmierne veľa času, energie a peňazí do splnenia svojho sna – chytiť divokého, trofejného sivoňa s hmotnosťou presahujúcou magickú štvorkilovú hranicu. Zatiaľ čo sen by mohol mať dovtedy nechcene naivný charakter, odteraz už začal byť skutočnosťou. Lenže ak bude pretrvávať takéto počasie, nebudeme môcť vyjsť na jazero Igloo a loviť v jeho nespočetných zátokách a ostrovčekoch...
Martin Ejler Olsen predvádzajúci priemerne veľkého sivoňa z jazera Igloo.
Sivone v riečnom svete
Počas uplynulých pár dní sme hľadali útočisko pred počasím a lovili na miestach v blízkosti nášho ubytovania. Bolo to na krátkom úseku rieky, ktorá vyteká z jazera a potom sa stráca v prvom zo série menších jazier na svojej ceste do rieky Eagle – najmohutnejšej zo všetkých riek v trblietajúcom sa sviežom ľadovom kráľovstve na Newfoundlande a Labradore.
Rieka nie je taká ako iné rieky, na ktorých som lovil, napríklad ako v Laponsku vo Švédsku. Rieka meandruje cez husté lesy s anorekticky štíhlymi borovicami a brezami, ktoré sa týčia nad nerovným lesným podložím bohatým na živiny, z ktorého vykúkajú korene stromov, pokryté zamatovo zelenými pásikmi machu, hustými čučoriedkovými húštinami, s hríbmi nespočetných tvarov a farieb.
Okrem ciest cez močiare, ktoré vedú ku všetkým krajším pláňam v rieke, hovoríme o oblasti prakticky nedotknutej človekom – divočine, ktorá bola formovaná sezónnymi silami prírody milióny rokov spolu s miestnou voľne žijúcou zverou. Okrem losov, sobov,
karibu, vydier, bobrov a iných hlodavcov, sú tu aj medvede, vlky, rysy, rosomáky a obrovské množstvo druhov vtákov, vrátane orla morského, orla bielohlavého a potápok.
Rieka, ktorá vyteká z jazera Igloo, sa počas jesene pomaly plní živými farbami sivoňov. Je to len kúsok od chaty.
Je skorý september
Strmé brehy rieky sa začínajú zatiaľ sporadicky sfarbovať narcisovo žltou a ohnivo červenou farbou. Ťažká a chvejúca sa ranná hmla leží nad rašelinovo hnedou vodnou masou. Tu a tam malý sivoň vehementne rozčerí hladinu, aby ulovil nič netušiaci hmyz.
Najväčšie sivone číhajú pri dne, v najhlbších častiach koryta, za veľkými balvanmi a pod menšími kaskádami a vodopádmi. Sú odeté v zlatých a fialových farbách, sú dobre živené a so širokými bokmi – a najmä samce sú agresívne a teritoriálne. Sú tu preto, lebo zažili náhlu a zároveň nepochopiteľnú a neodolateľnú príťažlivosť rieky, jej strhujúcu vodu bohatú na kyslík, s množstvom plání a štrkových lavíc.
Trenie prebieha podľa teploty vody na jeseň až do zimy. A nebude to trvať mnoho týždňov, kým dno rieky ožije pestrofarebnými rybami, ktoré všetky inklinujú k rovnakému cieľu: riadiť sa podľa svojich génov a zabezpečiť prežitie svojho druhu. Od toho okamihu sa kemp Igloo Lake Lodge zavrie na istý čas a okolitá krajina sa ponorí do hlbokého spánku pod ťažkou prikrývkou snehu. Rieka tiež pomaly podľahne neúprosnej sile a tvrdosti zimy. Sem-tam sa ukáže pri vodopádoch a kaskádach, ale v drvivej väčšine bude kompletne pokrytá ľadom a snehom a zostane pod rúškom temnoty, ktorá sa nebude dvíhať celé mesiace. Keď sa temnota konečne rozptýli a kráľovstvo snehu a ľadu sa pominie, nový život sa prebudí na štrkových pláňach a malé sivone si nájdu svoju skrýšu v rieke. Zázrak života sa ukáže vo väčšej sile práve tu, kde panuje drsná a nehostinná klíma, ktorú musí ryba neustále prekonávať.
Všetko, čo
potrebujete,
je deviatková
muškárka
s vrhacou
záťažou aftma 6
s plávajúcou
šnúrou.
Archie's Pool
Sme na mieste, kde rieka vytvára veľkú pláň alebo vari presnejšie povedané malé jazierko. Tu sa rozprestiera do pokojnej zátoky, kde sa ryby nedávno začali zhromažďovať. Už pri prvom nahodení cítim záber ryby, ktorá agresívne zaútočila na môj veľký čierny zonker na konci nadväzca. Nasleduje séria tvrdých výpadov, ktoré sa prenášajú do celej muškárky
a po niekoľkých nasledujúcich minútach neúprosného boja vidím prvé oranžovo-červené záblesky metajúcej sa ryby pod hladinou.
Travis Pinsent, náš mladý a charizmatický sprievodca, sa objavuje po mojom boku a zakrátko podoberá rybu a nesie ju k brehu. V podberáku leží samec, asi 56 centimetrov dlhý, s telom hýriacim farbami, ktoré by mu mohol závidieť nejeden papagáj. Má výrazne zahnutú čeľusť a zlovestný pohľad v očiach. Na tejto rybe je niečo ikonické a mýtické. Jeho boky priam horia v oranžovo červenom sfarbení, doplnené o veľkoryso rozhádzané pestrofarebné bodky po celom tele. Nemôžem sa vynadívať na ten ohňostroj farieb v priamom prenose.
Ryba má niečo málo cez tri kilá a po niekoľkých rýchlych fotkách pretína hladinu vody a kĺže elegantne späť do svojho vodného živlu, kde sa usadí niekde pri dne. Ďalšie štyri ryby zdolávame v relatívne krátkom časovom slede. Potom aktivita rýb dramaticky klesá. To isté zažívame na väčšine plání rieky a potvrdzuje sa nám to stále viac a viac ku koncu týždňa. Jasným dôvodom je, že nás je v kempe celkovo osem rybárov a chytáme na obmedzenom počte plání s obmedzeným počtom rýb.
V prítokoch možno nájsť sivone všetkých veľkostí a na jeseň začnú migrovať veľké ryby.
Čosi nám stále uniká
Rieka si vyžaduje a ponúka technicky náročný a vzrušujúci lov. Ide tu naozaj o poctivý rybolov, kde prezentácia je nanajvýš dôležitá, kde si musíte dôkladne prečítať vodu, a kde by mal byť váš pohyb opatrný a nenápadný. Tu je každá jedna zdolaná ryba tvrdo zaslúžená a dáva pocit zadosťučinenia.
Na rieke zdolávame niekoľko neuveriteľne krásnych sivoňov s hmotnosťou okolo troch kilogramov, ale nemôžeme sa ubrániť pocitu, že nám stále niečo uniká. Je to, akoby celý výlet bol trochu nenaplnený – akoby s ubúdajúcim týždňom naberala na intenzite príťažlivosť jazera s jeho rozlohou, so všetkými jeho tajomstvami ukrývajúcimi sa pod hladinou. A hoci, v porovnaní s inými destináciami s výskytom sivoňa po celom svete, mali sme dnes opäť neskutočne dobrý rybolov, balíme veci a vraciame sa späť do kempu s nástojčivým pocitom nenaplnenia pri srdci.
Žiariaca polárna žiara príťažlivo tancuje na čiernej nočnej oblohe. Nevyčísliteľné množstvo hviezd vyniká na kontrastnej nekonečnej temnote, zatiaľ čo Mliečna dráha sa strašidelne plazí cez nočnú oblohu ponad kemp ako nejaká hustá hmla tam v priepastnej ničotnosti.
Sivone sú veľkí bojovníci
a ich lov je veľká zábava.
Zajtra azda Igloo
Môj verný rybársky kamoš Martin stojí potichu po mojom boku. Jeho pohľad tiež putuje nenáhlivo hore a dolu, striedavo medzi žiariacim hviezdnym stropom nad nami a jazerom pod nami so zľahka blikajúcou a ospalo odpočívajúcou hladinou ako olej. Vietor počas
večera úplne utíchol. Obaja sme si to všimli. Aj keď sa nikto z nás neodváži povedať to nahlas, aby sme to nezariekli, teraz existuje nádej, že zajtra budú podmienky priaznivé. Možno, že budeme konečne môcť vyraziť v jednom zo sklolaminátových kanoe Gander River zakotvených v kempe a preskúmame mnoho zátok a ostrovčekov na jazere Igloo.
Samice sivoňov nie sú tak výrazne sfarbené ako samce, no napriek tomu sú pekné.
Čas na legendárnu rybu
Druhý deň ráno sú všetky naše nádeje konečne splnené. Vetry stratili dych, jazero Igloo je viac či menej ako veľké zrkadlo a nasledujúce dva dni zažívame rybačku, o akej sme snívali pred príchodom sem. Je stále zima – chladno do tej miery, že aktivita rýb na hladine je minimálna a vidíme len sporadický pohyb niekoľkých rýb v zakalenej vode. Ale na tom nezáleží. Nemáme absolútne žiadne zábrany nahadzovať veľké strímre. Teraz je čas chytiť legendárnu štvorkilovú rybu.
Dva dni po dramatickej zmene počasia sme chytali na Burtonovom rybníku, severozápadne od severného pobrežia jazera Igloo. Tu sme zasekli niekoľko rýb v dokonalom stave a do konca dňa sme zdolali a pustili dych vyrážajúcich 20 kusov sivoňov s priemernou hmotnosťou okolo 2 kíl spolu s niekoľkými tvrdo bojujúcimi jedincami okolo troch kíl. Najlepšie zo všetkého bolo, že som si dôkladne užil deň s intenzívnym vedomím toho, že môj cieľ chytiť rybu cez štyri kilá je už veľmi blízko.
Samec a samica ulovení súčasne pri malom prítoku.
Očistný úlovok
Na jazere Igloo sa to konečne stalo! Plavili sme sa na kanoe na Beaver Pond v západnom rohu jazera Igloo, kde priteká malý potôčik. Hneď po príchode sme videli prevaľovať sa ryby. Prevaľovali sa až úplne vzadu a ukázali sa pri hladine len veľmi krátko na to, aby sme vedeli odhadnúť ich veľkosť.
Pomaly som sa presúval k vtoku a len čo som bol na správnom mieste, veľký pulzujúci strímer letel krížom cez prúd priamo pred rybu, ktorá ho bez váhania zobrala.
Boj bol intenzívny a hektický – ako bitka na život a na smrť. A pokračovalo to, až kým náš sprievodca skúsene podobral sivoňa. Uľavilo sa mi a ja som si uvedomil, aký som bol nervózny a napätý pri zdolávaní. Bolo to očistné! A zároveň je to aj obrovské privilégium môcť podať svedectvo o takom nádhernom a nedotknutom starom bojovníkovi.
Meter ukázal niečo viac ako 60 centimetrov. Sivoň mal robustnú stavbu tela a široký chrbát. Ani sprievodca a ani ja sme nemali žiadne pochybnosti, že tento úlovok pohodlne prelomil štvorkilovú hranicu. Skutočnosť, že mal najkrajšie biele plutvy, rafinovane mramorované vzory pozdĺž chrbta a chrbtovej plutvy a farebné boky, ktoré išli z olivovej cez purpurovú až po fialkovú, len urobili túto rybu viac zapamätateľnou.
Sivoň bol absolútne bez jedinej chybičky, nemal ani škrabanček. Stálo to za náročnú cestu cez Atlantik a bolo to zrozumiteľné a dojímavé pripomenutie toho, čo sú niektoré vody schopné produkovať, keď sú situované v miestach bez ľudskej činnosti a jej vplyvu. Sú to fascinujúco krásne ryby vo veľkostiach, ktoré inak patria do vzdialenej – ale dúfajme, že nie úplne stratenej – minulosti.
Polárna žiara poskytuje krásnu pripomienku arktickej polohy jazera Igloo.
Pár faktov o krajine a rybolove
• Newfoundland a Labrador je provincia v ďalekom východnom rohu Kanady, hraničiaca s Atlantickým oceánom. Zaberá plochu asi 400 000 km štvorcových, čo je približne 10-krát viac ako územie Dánska. Zatiaľ je populácia provincie len desatinou dánskeho obyvateľstva, ktoré v súčasnosti poskytuje domov pre približne 5,8 miliónov ľudí. Inými slovami, hovoríme o obrovskej, rozľahlej a rozhodne pustej oblasti s drsným podnebím. Na toto miesto priplávali do Severnej Ameriky prví európski prisťahovalci pod vedením Vikinga Leifa den Lykkeligeho zhruba okolo roku 1000 po Kristovi. Odvtedy sa Íri, Škóti a Francúzi usadili medzi pôvodným miestnym obyvateľstvom, ktoré tvoria najmä Inuiti.
• Igloo Lake Lodge je jediným kempom na jazere Igloo, čo je približne 12,5 km štvorcových veľké a prekvapivo plytké ľadovcové jazero nachádzajúce sa uprostred kanadskej divočiny, ale v dosahu hydroplánu. Atmosférou dýchajúca a autentická drevená centrálna chata poskytuje miesto pre 10 hostí a je komfortne vybavená dvoma veľkými obývacími izbami, ktoré ponúkajú ideálne prostredie pre večerné debaty a popíjanie. Jedlo je zdravé a chutné a vo všeobecnosti povedané – úroveň služieb je skvelá.
• Rybolov je obmedzený predovšetkým na samotné jazero Igloo a blízky Burtonov rybník, ako aj rieku, ktorá tečie z jazera Igloo v blízkosti chaty. K dispozícii sú sklolaminátové kanoe, ktoré sú dostatočne široké, aby ste mohli nahadzovať postojačky. Na Burtonovom rybníku sa používajú hliníkové lode Lund, zatiaľ čo na rieke sa loví v broďákoch.
• Použitá výbava bola pomerne jemná, štandardom boli 9' #6-7 muškárky „spárované“ s WF plávajúcou alebo intermediálnou šnúrou. Počas sezóny používania suchých mušiek môžete zvážiť použitie ľahších prútov, ale stojí za to pripomenúť, že priemerná hmotnosť sivoňov v jazere je okolo 2,2 kg (boli chytené ryby 4,5 kg a viac) a majú poriadnu silu. Okrem toho v jazere je veľa balvanov a skál, ktoré môžu poškodiť nadväzce, ak vaše náčinie nie je schopné vyvíjať potrebný tlak na rybu počas boja. To je tiež dôvod, prečo sprievodcovia odporúčajú oderuvzdorné nadväzce, ktoré presahujú nosnosť 4,5 kg.
Najúčinnejšie boli strímre typu zonker. Farby: čierna, olivová a šedá boli najlepšie počas zamračených dní. Niekedy sú efektívne aj farby ako fialová, chartreuse a žltá.
Pokiaľ ide o cestovanie do kempu na jazere Igloo, je to dosť náročné. Po prílete z Európy sa presúvate z jedného z hlavných medzinárodných letísk v Toronte alebo Montreale a odtiaľ cez Halifax (alebo St. John’s) a ďalej do Goose bay v provincii Newfoundland a Labrador. Sem musíte prísť deň vopred a potom odletieť na jazero Igloo na hydropláne Twin Otter.
Ďalšie informácie nájdete na www.aircanada.com
Lov dole prúdom sa ukázal ako účinný na lov väčších exemplárov.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
