Niekedy sa sny plnia vtedy, keď to najmenej čakáte. Niečo podobné sa stalo aj nám pri našej prvej účasti na black bassových pretekoch. Medzinárodné preteky IPCC Bass Cup v Maďarsku sa konali na jazere Látóképi-tározó. Ale poďme pekne poporiadku...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 12
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Neboli to prvé preteky, na ktorých sme sa zúčastnili, ale boli to prvé preteky, kde bodovaná ryba bol len black bass (ostračka veľkoústa), ktorá sa
u nás nevyskytuje.
Naše premiérové preteky
Jedného pekného dňa mi zavolal kamarát Maťo, ktorý žije už dlhé roky v Budapešti, či by sme nechceli prísť na preteky do Maďarska. Volal mi, lebo vedel, že radi chodíme na preteky a dvakrát sme sa zúčastnili na sérii pretekov IPCC – International Predator Classic Challenge v Maďarsku. Keďže na Slovensku sa neorganizujú žiadne prívlačové preteky lovu z člna a organizátora Paliho Várgu sme už poznali a vedeli sme, že to nebudú len také „guľášové“ preteky, ale budú zorganizované na tej najvyššej úrovni a tak sme sa zaregistrovali. Oslovili sme ešte našich kamarátov Atillu a Ričiho, či by sa tiež nepridali. A hoci sú to hlavne špecialisti na lov sumcov, sú vždy za každú srandu a recesiu. Maťo nám pomohol so všetkými formalitami, lebo my s Paľom po maďarsky nevieme. Obidva naše tímy išli na člnoch Finval Rangy 510 Tiller. Rangy je celozváraný hliníkový čln, na ktorý sa dá spoľahnúť v každej situácii a vďaka svojmu len 14 cm ponoru vás dostane aj do tých najneprístupnejších oblastí revíru. Je stabilný, bezpečný a pri svojej dĺžke 510 cm poskytuje luxusný priestor pre dvoch rybárov. Trup člna je vypenený, a to nielen zlepšuje plavebné schopnosti, zvyšuje bezpečnosť a znižuje ponor, ale hlavne je čln tichý, nie ako bežné hliníkové pramice. Takže sa môžete priblížiť k lovnému miestu úplne nepozorovane a nepoplašíte si ryby.
Musíme si pomáhať, Ati zabudol diaľkové, tak ho Paľo odtiahol.
Trénujeme a zastrájame sa
Po technickej stránke sme boli vybavení perfektne, teraz bolo treba doplniť informácie jednak o samotnom love bassov a jednak o tamojšom jazere. Hneď sme si zarezervovali termín na jedinom súkromnom black bassovom rybníku na Slovensku, aby sme mohli ísť trénovať, aby sme zistili, na čo bassy najlepšie reagujú, kde sa vyskytujú a ako vlastne berú. Čas bežal a pre pracovné vyťaženie sa nám podarilo ísť na súkromák len dvakrát. Ako sa blížil termín pretekov, tak volal Maťo, že len v pondelok v tom týždni, keď budú preteky, je povolený tréning. Na ten tréning sme však nemohli ísť, nuž sme zo žartu odpovedali, že „my to vyhráme aj bez tréningu“...
Čln na vode a odhodlanie na suchu
V sobotu 8. augusta sme sa vydali smer Maďarsko. Preteky boli v nedeľu, ale my sme išli už v sobotu, aby sme v pohode dali čln na vodu a išli sa ubytovať v neďalekom Debrecíne, ktorý je vzdialený zhruba 15 km. Jazero má tvar písmena Y a rozlohu 60 hektárov. Po príchode k jazeru sme sa zvítali s Atillom a Ričim, ktorí prišli tesne pred nami a mali už čln na vode. Lenže ako naschvál zabudli si na ubytovaní diaľkové ovládanie od elektromotora, a tak sme ich museli odtiahnuť do stráženého prístavu my (na tomto jazere sa smie používať len elektromotor). Našli sme si miestečko vedľa seba a zaplachtovali sme čln, ale len náš, lebo chalani zabudli na ubytku aj plachtu. Na čo tí dvaja v ten deň mysleli, to neviem... Všetko bolo pripravené, a tak sme sa išli ubytovať. Bolo si treba oddýchnuť, pripraviť nástrahy a prúty, aby sme sa s tým už ráno nezdržiavali. Popri prípravách na izbe sme si ešte pustili motivačné videá o love black bassov a pozreli majstra v nahadzovaní Nakamuru, aby sme sa dostali do „bojovej“ nálady. Mimochodom, kto nepozná Nakamuru, odporúčam pozrieť si jeho nahadzovacie majstrovstvo. Paľa to hneď chytilo
a vyhlásil, že bude trénovať jeho nahadzovaciu techniku. Je fakt fascinujúca!
Už tradične budeme útočiť z posledných pozícií.
Čaká nás pretekársky harmonogram
Nabudení a unavení si líhame do postele, budík nastavujeme na 5.00 h, lebo registrácia tímov spojená s raňajkami je medzi 6.00
a 6.30. Od 6.45 do 7.15 je plánované otvorenie pretekov, losovanie štartovných čísiel a inštruktáž, od 7.15 do 7.30 je príprava na preteky, od 7.30 do 7.45 je štart jednotlivých tímov podľa vylosovaného čísla a zaujatie lovného miesta, o 8.00 sa začína prvé kolo pretekov, ktoré potrvá do 12.00 h.
Štartovné číslo verné tradícii
Po výdatných raňajkách teda ideme na losovanie štartovných čísiel. Pýtam sa Paľa, či teda ide losovať on, lebo ja musím robiť fotodokumentáciu. Len sa pousmeje a vraví, že naposledy bol on a vylosoval posledné číslo, tak nech len pekne idem skúsiť šťastie ja. Nedbám teda a keď vyvolávajú náš Finval tím, idem pre prezenčné kartičky a strkám ruku do vrecka s loptičkami, premiešam
a vyťahujem – čuduj sa svete – číslo 30! Takže ostávame verní tradícii a zase štartujeme v poslednej várke. Berieme to s humorom
a smejeme sa, že je jedno, kto ide losovať, aj tak štartujeme ako poslední. Nevadí. Všetko treba brať pozitívne a aj na toto sa pozeráme z tej lepšej stránky. Veď si aspoň nemusíme lámať hlavu s tým, ktoré miesto si zvolíme. Musíme ísť na to, ktoré ostane voľné a aspoň nás nemusí mrzieť, že sme si zle zvolili prvé lovné miesto. Keďže nevieme po maďarsky, tak odpadáva aj ďalšia starosť a nemusíme dávať pozor, kedy povedia naše číslo, aby sme mohli vyštartovať.
Zľava:
Szuperhajó team – Attila Gál
a Richard Kovács, Finval team – Patrik Kuvik a Pavel Hoza.
Ideme podľa plánu, ale ryby – nič
Najlepšie miesta sú, samozrejme, obsadené ako prvé, takže si to namierime k menšiemu mólu, okolo ktorého je husté tŕstie. Čakáme na štartovný klaksón, prúty máme v rukách, navijaky odklopené, sme pripravení poslať nástrahy pod mólo a k šachorine. A je to tu! Je odštartované a Paľo posiela gumu pekne pod mólo, mne sa prvý hod nedarí podľa mojich predstáv, mohlo to byť aj bližšie k tŕstiu. Nahadzujem proti vetru a snažím sa viesť hladinovku tesne pozdĺž tŕstia. Našťastie, všetko ide podľa plánu, až na to, že ryby vôbec nereagujú. S Paľom sme si dohodli taktiku, že on bude chytať na gumené nástrahy a ja na hladinovky a voblery. Paľo trénoval poctivo a naučil sa perfektne nahadzovaciu techniku tzv. skipping. Znamená to, že nástrahu nahadzujete po hladine a ona sa po nej pekne kĺže a skáče, ako keď hádžete kamienkom žabky. Takouto nahadzovacou technikou dokážete dostať nástrahy aj do neprístupných miest, ako sú previsnuté stromy tesne nad hladinou, dokážete tak nahadzovať aj pod móla a iné prekážky. Takýmito hodmi môžete nahadzovať veľmi presne a tesne k brehu alebo prekážke.
Naša prvá bodovaná ryba. Paľo má reflexnú vestu, aby rozhodcovia vedeli, že majú prísť merať.
Prvý kontakt s rybou
Žiaľ, na prvom mieste sa nám neukázala žiadna ryba a keď sa uvoľnilo miesto poniže nás v rohu jazera, kde je potopený veľký strom
a je tam aj menší kanál, ktorý lemuje z oboch strán tŕstie, neváhali sme a hneď sme sa presunuli na toto miesto. Tu sme sa zdržali dlhšie, lebo sme tomuto miestu verili, už minulý rok sme tu bassy chytili. Vyskúšali sme tu dosť nástrah a keď Paľo povedal jeho známe heslo, ktoré používa keď sme dlhšie bez záberu a akéhokoľvek kontaktu s rybou: „Tu sme to už dopichali,“ bolo jasné, že ideme ďalej. A tak sa pomaly presúvame popri brehu a hľadáme ryby. Ja skúšam voblery, keďže na hladinovky som nemal ani záber a Paľo skúša nástrahy na offsetovom háčiku, aby mohol chytať v prekážkach. Zatiaľ je všetko márne, nepomáha ani zmena farieb, ani ponoru voblerov. Paľo skúša aj špeciálky na bassy – rôzne wormy (červy), klobásy, ako ich Paľo pomenoval. No tiež bezvýsledne. Potom mu napadlo, že pri tréningu na súkromáku veľmi dobre fungoval Crazy Flapper od firmy Keitech a black bassy majú rady napodobeniny rakov a rôzne kreatúry. Nastražil ho na offset a poslal ho presne tam, kam chcel, tesne k potopenému kmeňu. Zdalo sa mu, že niečo po ňom vybehlo, tak neváhal a rýchlo nahodil znova. Tentoraz to zobral – „je tam“, skríkol – a bol to black bass. Ale potešenie trvalo len sekundu, lebo vzápätí ho odtrhol v konároch. To je riziko, keď chytáte v prekážkach. Nevadí, konečne kontakt s rybou.
Hurá, nula to nebude
Paľo rýchlo preväzuje silnejší fluorocarbon, samozrejme, nastražuje Flappera a už letí k stromu. Na druhý hod má záber a tentoraz sa mu ho darí vytiahnuť z prekážok. Rýchlo beriem podberák a je náš. To je úľava, konečne! Nula to nebude a máme peknú rybu cez 40 cm. Paľo si oblieka reflexnú vestu, aby rozhodcovia videli, že máme bodovanú rybu a prišli ju zmerať. Pravdaže, kým prídu pokračujeme v love. Presúvame sa o pár metrov a prelovujeme nové miesto. Paľovi to nedá a vraciame sa k potopenému kmeňu. Neuveríte, ale na ďalší hod k stromu má záber, ale ryba, žiaľ, padá. Prichádzajú rozhodcovia
a zapisujú nám prvé body. Prvé kolo končí, ideme sa naobedovať, osviežiť sa, oddýchnuť si a načerpať nové sily.
Náš double s rybami cez 40 cm, čo nám bodovo výrazne pomohlo.
Pri výbere miesta zariskujeme
Pri obede sa dozvedáme, že v ľavom ramene sa pochytalo dosť rýb, sú tímy, ktoré majú aj po 5 a 6 rýb. Po dobrom obede si Paľo ide troška zdriemnuť a zrelaxovať, bolí ho chrbát, a ja sa tiež utiahnem do tieňa, lebo slnko neskutočne pečie. O 14.00 začína druhé kolo, ale štartuje sa v obrátenom garde, takže štartujeme ako prví. Teraz nastala dilema, či ísť tam, kde sa chytilo najviac rýb, čo prináša so sebou riziko, že miesta sú už poriadne prelovené a ryby popichané a poplašené, alebo ísť tam, kde sme mali posledný kontakt s rybou, ale videli sme len veľmi málo rýb a možno sa tam ryby presunú na poobedie. Riskneme to a voľba padá na oblasť, kde sa pochytalo najviac rýb. Možno sa ešte nejaké nájdu, ktoré dokážeme vyprovokovať.
Keby boli body za umelecký dojem...
Vyberáme si miesto pri veľkej previsnutej vŕbe, kde z vody trčia potopené stromy. Zaznie klaksón, začíname. Paľo vsadil na osvedčeného Flappera a ja skúšam červa. Asi po 15 minútach chytá Paľo priamo
v stromoch pekného black bassa, beriem podberák a čakám, kým ho nad neho navedie. Ryba nechce predať svoju kožu lacno a bojuje, skáče nad vodu a trasie hlavou zo strany na stranu. To je presne tá fáza, keď sa dokáže zbaviť háčika... Už je blízko, ale vidím, ako štartuje k hladine a chce vyskočiť. Tohto nesmieme stratiť, pomyslím si, to nesmiem dopustiť! Ryba je už nad hladinou a chvostom tancuje po vode, neváham ani sekundu a ako motýľa ho chytám vo vzduchu. Je náš! Keby nám dávali body aj za umelecký dojem, tak už máme vyhraté. Je to jasné, nie je čo riešiť, aj ja dávam Crazy Flappera od Keitechu. Okrem toho, že nástrahy od Keitechu sú perfektne vyvážené a môžete ich použiť na offsetovom háčiku aj bez záťaže, sú aj aromatizované a vyrobené z mäkkého silikónu, takže pracujú aj pri najmenšom popotiahnutí, a to je teraz veľmi dôležité, lebo chytáme priamo v stromoch a nie je veľký priestor na prezentáciu.
Do poslednej chvíle sme nevedeli, ako sme sa umiestnili. Prekvapko bolo veľké.
Konečne skórujem aj ja
Netrvá dlho a Paľo má ďalšiu rybu. Paľo je v laufe a veľmi by som ho chcel podporiť a chytiť tiež nejakú bodovanú rybu. Zatiaľ sa mi to nedarí, ale nepoľavujem a ostávam plne sústredený. Nástrahe verím, v spleti potopených konárov vidím malý voľný priestor, nahadzujem tam, trafil som sa. Zbadal som tieň, ktorý hneď po dopade nástrahy vyštartoval, šnúra sa pohla, zasekávam – a je tam. Darí sa mi ho dostať na voľnú vodu a konečne mám prvú bodovanú rybu. To je úľava! Nervozita opadáva a potom to už ide.
Záverečný klaksón a spokojnosť
Musíme často meniť miesta a hľadať ryby. Zbadal som na hladine úplne pri brehu veľký kmeň, napriek tomu je tam dosť hlboká voda. Nahadzujem až na breh a pomaličky po kmeni sťahujem nástrahu, ktorá po ňom lenivo skĺzne do vody. Okamžite spod kmeňa vyletí black bass a začína rodeo. Sú to veľmi bojovné ryby. Zdolávam ho a máme ďalší double. Rozhodcovia nám gratulujú a nechápu. Oznamujú nám, že do konca zostáva už len 20 minút. Tak im zo špásu vravím: „Až toľko? To dáme ešte dva!“ Posúvajú sa povyše nás a asi o 5 minút nato Paľo chytá poslednú rybu pretekov. Rozhodcovia prechádzajú popri nás a myslia si, že si Paľo zabudol dať dolu reflexnú vestu, tak na nich mávam, aby prišli merať. Kričia, že nás nechcú pripravovať o čas, keďže do konca je už len pár minút a nech ešte chytáme. Zaznie klaksón a je koniec. Rozhodcovia neveriacky krútia hlavou a pýtajú sa, či máme naozaj double. Tretí double nemáme, ale aj tak sme nadmieru spokojní. Užili sme si to.
Prichádzame na breh, kde nás čakajú Ati s Ričim a vravia: „Vám sa nejako darilo, veď ste mali stále oblečenú vestu. Vy to chcete vyhrať či čo...?“ pýtajú sa. V tej eufórii sme aj zabudli počítať, koľko vlastne máme rýb. Asi 7 alebo 8, možno to s odretými ušami bude stačiť na postup, veď ostatné tímy mali z prvého kola veľký náskok. Ideme sa navečerať a čakáme na vyhlásenie výsledkov. Vôbec netušíme, ako sme na tom.
Keitech Crazy Flapper
Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou
Začalo vyhlasovanie a začína sa od posledného. Boli tímy, čo zostali bez ryby, už vyhlasujú prvých desať. Super, postupujeme, nečakali sme to. „No, ale počkať,“ vraví Ati, ktorý nám všetko prekladá. Teda takmer všetko, lebo niekedy sa zasníva. „Vy budete nejako veľmi vpredu, veď desiaty má len tri ryby....“ „Ale netáraj, veď boli tímy s veľkým náskokom.“ Ale už je tu prvá päťka a stále nič. Tak vravím Paľovi: „Počuj, my máme bedňu!“ „No, to určite, čo by si ešte nechcel,“ odpovedá. Vyhlasujú piateho, štvrtého a stále nič. My máme fakt bedňu. Tak to je teda úspech. Už sa chystáme, že ideme na to tretie miesto a zase nič. Neveriacky na seba pozeráme, medzitým už vyhlásili druhé miesto, a to tiež nie sme my. My sme to vyhrali, to je ne-u-ve-ri-teľ-nééé!
Žarty Svätého Petra
Padla nám sánka a domácim tiež. Ten svätý Peter si s nami riadne zažartoval. Odpálilo mi dekel a viac si už nepamätám. Zaplavil ma kokteil emócií, adrenalínu a šťastia. Preberáme poháre pre víťazov, certifikát, že postupujeme do Bass Monster ligy a hlavnú cenu – laminátový čln. Nasledujú gratulácie a vyzvedanie, na čo a ako sme chytali? Ako je to možné, že sme vyhrali, veď sme mali po prvom kole len jednu rybu...?! Ešte dávame posledné interview a šťastní odchádzame domov.
Po ceste sa rozprávame o tom, čo sa to vlastne stalo. A bolo to presne tak, ako to býva v živote. Nikdy sa nesmiete vzdávať a vždy musíte bojovať do úplného konca – nech to vyzerá akokoľvek beznádejne! V druhom kole z favoritov nikto nechytil rybu nad 40 cm.
Keitech Crazy Flapper
Bez parťáka a podpory iných by to nešlo
Až odstupom času si človek uvedomí, čo sa nám to vlastne podarilo a hlavne akým štýlom. Mať po prvom kole len jednu rybu a potom to vyhrať vlastne v druhom kole, ktoré je oveľa ťažšie, keďže sú ryby už popichané a poplašené. A na dôvažok, mať ešte v konečnom bodovaní 130-bodový náskok. K tomu nám dopomohlo to, že sa ryba nad 40 cm bodovala dvojnásobne. To je jednoducho splnený sen. Keitech nám pomohol splniť náš sen. Potom si uvedomíte, že je to ako skladačka puzzle a všetko musí do seba perfektne zapadnúť, aby sa to stalo. V prvom rade musíte mať tímového parťáka, s ktorým fungujete zohratí ako hodinky a navzájom sa dopĺňate. Uvedomíte si, že bez trpezlivosti a podpory svojich blízkych, sponzorov, kolegov v práci, ktorí vás podporia a pomôžu, keď nestíhate, by to nebolo možné. Preto by som sa im rád touto cestou zo srdca poďakoval a, pravdaže, aj nášmu patrónovi Svätému Petrovi!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
