Ani som sa nenazdal a máme tu jeseň. Všetko tak rýchlo letí a leto prešlo ako mávnutím čarovného prútika. Ako by to bolo včera, čo sme sa vrátili z výletu na rieku a ja som si v duchu hovoril – toto bude pekný námet na letný článok. A než som sa dostal k písaniu, je tu jeseň. Buď tak pomaly píšem, alebo čas beží rýchlejšie, ako si stihneme uvedomiť...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2020
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 58
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 31.03.2021.
Leto bolo v plnom prúde, teplomer ukazoval tropické hodnoty, voda svojou teplotou pripomínala more v Chorvátsku a s rybami to nebolo jednoduché. To všetko nahrávalo tomu, aby sme sa vypravili s bellyboatom na rieku, splavili pár kilometrov vody, objavili nové miesta a vyskúšali trochu iný štýl rybolovu a zároveň sa príjemne ochladili.
Každá tíšinka pozdĺž brehu môže skrývať peknú rybu.
Na rieku, ale inak
V horúcich letných mesiacoch, keď teplota často presahuje tridsať stupňov v tieni, býva s rybami občas problém. Rovnako, ako sú tieto teploty nevhodné pre nás, tak neprospievajú ani rybám. V stojatej vode ubúda kyslík a s tým je spojená aj nižšia aktivita rýb. Dobrou alternatívou pre lov sú určite rieky, kde dochádza vďaka hatiam a riečnym prahom k lepšiemu okysličovaniu vody a šanca na úlovok je podstatne vyššia ako na hociktorom rybníku, priehrade či jazere. Bohužiaľ o tom, že v teplom počasí sú na úlovky úspešnejšie rieky, nevieme len my, takže často sú tie najlepšie miesta obsadené inými rybármi. Bellyboat nám však hrá do karát a my sa vďaka nemu môžeme dostať tam, kam iní rybári z brehu nedosiahnu.
To, že sa s bellyboatom dostaneme aj tam, kam iní nie, má pre nás niekoľko výhod. Po prvé, nie sme rušení nikým iným v okolí a po druhé, nie sú rušené ani ryby. Vďaka bellyboatu a splavovania určitej časti rieky tak máme možnosť objaviť nové nedotknuté miesta a hlavne ryby, ktoré možno umelú nástrahu ešte ani nevideli.
V prípade, že vo svojom okolí nemáte takúto nedotknutú vodu, tak lov z belly-
boatu poskytuje ďalšiu veľkú výhodu. Na revíroch, ktoré sú často navštevované rybármi, môžu už byť ryby zvyknuté na to, že nástraha je ťahaná spravidla z vody smerom k brehu. Bellyboat nám však na rovnakom mieste dovolí chytať v opačnom smere. S ohľadom na to, ako sezóna postupuje ďalej a ďalej a ryby sú už poplašené a popichané, tak práve vedenie v opačnom smere môže hrať v náš prospech.
Petr s jednou z mnohých šťúk, ktoré sme ulovili na hladine.
Príprava sa vyplatí
Ak sa chystáme vypraviť s bellyboatom na vodu pre nás zatiaľ neznámu, tak je dobré náležite sa na to pripraviť. Teraz nemám na mysli dostatok nástrah, prútov a ďalšieho vybavenia, hoci tieto veci sú tiež dôležité, no budú sa meniť v závislosti od revíru a cieľovej ryby. Onou prípravou mám na mysli predovšetkým to, na aký revír sa vypravíme.
Treba si uvedomiť, že rybárskym poriadkom je dovolené chytať z bellyboatu iba na tých revíroch, kde je dovolené chytať z člna. Takže je dobré sa najskôr uistiť, že nebudeme porušovať poriadky alebo bližšie podmienky konkrétnych revírov. Ďalšou vecou, ktorú si treba dobre uvedomiť, je aj to, že bellyboat je podľa legislatívy plavidlo, teda okrem rybárskeho poriadku sa musíme riadiť aj plavebným poriadkom. Spravidla však na obmedzenia narazíme len na veľkých riekach v tesnej blízkosti hatí a iných vodných stavieb. Menšie toky sú väčšinou bez akéhokoľvek značenia, a tým aj obmedzenia.
Dobre, už teda vieme, na čo si dať pozor a povedzme, že sme si vybrali nejakú rieku, kam sa chystáme vyraziť. Ale kde by mal byť začiatok našej plavby? Nástroje, ako sú Google mapy a ich funkcie, napríklad Street View, nám môžu pri výbere konkrétneho miesta ušetriť veľa času. Nemusíme už totiž toľko jazdiť okolo vody a hľadať, kde nechať zaparkované auto, kde vliezť pohodlne do vody a kde z nej zase vyliezť. Tým sa dostávame k ďalšej dôležitej veci. Ak budeme vyrážať sami a chceme splaviť určitý kus rieky, tak musíme myslieť na to, že z miesta, kde skončíme, sa musíme dostať späť k autu. Tomu by sme mali prispôsobiť množstvo vecí, ktoré si so sebou na vodu vezmeme a tiež výber lokality. Asi najlepšou voľbou sú meandrovité úseky riek. Vďaka meandrom sme schopní splaviť aj niekoľko riečnych kilometrov, a pritom to môžeme mať späť k autu len niekoľko stoviek metrov, ktoré sa dajú pohodlne prejsť aj s bellyboatom na chrbte.
Gumová žaba na offsetovom háčiku, silná zbraň do prekážok.
Dvaja sú viac ako jeden
Ísť s bellyboatom na rieku sám je fajn. Máte vodu iba pre seba a môžete si užívať ničím a nikým nerušené chvíle v prírode len v prítomnosti rýb. Na druhej strane ste však limitovaný tým, že buď budete musieť späť k autu kopať proti prúdu alebo vás čaká pochod s „plnou poľnou“ na chrbte. Poslednou možnosťou, ktorú máme, je vybrať si miesto so slepým ramenom.
My to takto praktizujeme na Labe. Zaparkujeme pri konci slepého ramena, nasadneme na hlavný tok a necháme sa unášať prúdom. Postupne prechytávame prúdový úsek, až sa dostaneme na začiatok ramena, kde sa stretáva s hlavným tokom. Tu sa väčšinou zdržíme dlhší čas, pretože sa tu spravidla vytvárajú veľké spätné prúdy, a to sú pre ryby veľmi zaujímavé miesta. Po prechytaní sa vraciame späť k autu slepým ramenom, kde nie je prúd a zaplávať aj stovky metrov nie je žiadny problém.
Ak sa však chceme vyhnúť náročnému pochodu alebo nemáme možnosť využiť slepé rameno, tak je ideálne vypraviť sa na vodu vo dvojici alebo aj viacerí. Možností, ako si návrat k autu uľahčiť je niekoľko, ale väčšina z nich je podmienená tým, že máme k dispozícii aspoň dve autá. Ak teda vyrazíme k vode vo dvojici a každý má svoje auto, tak je to veľmi jednoduché. Stačí si len zvoliť miesta, kde chceme začínať, kde končiť a vybrať ich tak, aby sme to mali od auta k vode čo najbližšie. Na začiatku sa jedno auto odvezie na miesto, kde sa bude končiť a následne sa v aute druhom dopravíme na začiatok a chytanie môže začať. Jediná vec, ktorá nás môže trocha obmedzovať, je priestor v aute, kam potrebujeme dostať naraz dvojnásobnú porciu vybavenia.
Ešte jednoduchšie ako vo dvojici, je to v trojici. Občas takto v partii vyrážame na niekoľkodňové výpravy, kde už je potrebné mať so sebou pomerne dosť vecí a autá sú väčšinou plne naložené, takže nezostáva priestor na prevážanie viacerých súprav vybavenia v jednom aute. Ale vďaka trom autám je možnosť aj na dlhšiu vzdialenosť previezť jedno auto na koncový bod s tým, že dvaja z partie idú dvoma autami tam a jedným späť a jeden je na začiatku pri vyložených veciach. Po doplávaní do koncového bodu sa na etapy príde po autá a môže sa rozložiť „tábor“. Takto sa dá za víkend preskúmať už celkom poriadny úsek rieky a keď praje šťastie, tak sa dá aj krásne zachytať.
Miesto nádherné, škoda len, že voda bola ako biela káva.
Čo so sebou?
Rozhodovanie, čo si so sebou vziať na splavovanie rieky, bude ovplyvňovať niekoľko faktorov. V prvom rade to bude typ rieky. Inak sa totiž vybavíme na menšiu prúdovú rieku a inak zase na veľkú vodu s väčšou hĺbkou a slabším prúdom. Ďalším faktorom, ktorý treba zohľadniť, je cieľová ryba. Asi nemá zmysel popisovať, že inú výbavu berieme na šťuky a inú na ostrieže a jalce.
Jedno pravidlo však platí pre každú situáciu: menej niekedy znamená viac. Z vlastnej skúsenosti veľmi dobre viem, že ťahať so sebou celý arzenál nástrah je skôr na škodu než na úžitok. Nie je to kde dať, človek nevie, ktorú nástrahu vyskúšať skôr, a tak namiesto chytania stále mení nástrahu za nástrahu. Pokiaľ má rieka silnejší prúd, nuž aj tak nie je na zmeny nástrah toľko času. To by sa musel človek kotviť, a tým by potom splavovanie stratilo svoje čaro.
Keďže sme neustále v pohybe a zároveň sú v teplej vode aktívne i ryby, tak jednou z najlepších volieb sú rýchlo sa pohybujúce nástrahy, ako sú rôzne cranbaity, cikády, tailspinnery a vôbec najzábavnejšou nástrahou sú hladinovky. Práve s hladinovými nástrahami si môžeme užiť veľkú porciu zábavy. Predsa len záber z hladiny je niečím úžasným aj od menšej ryby. Ak však zaútočí jalec alebo boleň riadnej veľkosti, tak budeme mať o zábavu postarané.
Čo sa týka prútov, tak ja osobne som si pre splavovanie najviac obľúbil prúty baitcastové. Dovoľujú mi byť rýchly pri nahodeniach a veľmi presný. Práve onou rýchlosťou nahodenia mi umožňujú v rýchlejšom prúde pokryť viac zaujímavých miest, a tým aj zväčšujú moju šancu na úlovok. Niekto by azda mohol namietať, že dĺžka nahodení s baitcastovým prútom nie je taká veľká ako s klasickým prútom s preklápacím navijakom. To je síce čiastočne pravda, najmä pokiaľ sa nahadzujú ľahké nástrahy, my však pri splavovaní nepotrebujeme nahadzovať ďaleko. Ide nám skôr o presnosť a o umiestnenie nástrah na centimetre presne pri brehoch a prekážkach. Ďalšia výbava, ako sú trebárs kotva či sonar, je už na uvážení každého rybára a opäť bude záležať hlavne na tom, akým štýlom a kde sa bude chytať.
Splavovať sa dá aj niekoľko dní za sebou bez kontaktu s civilizáciou.
Divoká rieka, nedotknutá krajina a krásne ryby
Náš splav začínal na okraji mesta neďaleko od hate. Boli sme traja a všetci sme mali vlastné auto, tak sme najskôr došli na našu štartovaciu pozíciu, kde som za chvíľu nafúkol tri boaty a čakal, až sa chlapci vrátia späť z prevážania auta na konečný bod. Po rýchlej príprave nástrah a prútov sme nasadli na boaty a mali pred sebou necelých šesť kilometrov rieky. Tú sme si vybrali tak, že nás čakali veľmi prúdové úseky, ale aj pokojnejšia voda. V prúdoch sme sa chystali hlavne na jalce, a pretože bol krásny slnečný deň, tak sme ich chceli chytať z hladiny, čo sa nám aj podarilo. Ďalej po prúde už sa cieľová ryba zmenila z jalca na šťuku. Tušili sme, že by sme ich mohli pár dostať, pretože tam je tá voda pre ne ako stvorená.
V prúdových úsekoch sa nám naozaj podarilo nachytať nejaké jalce, ktoré sme nachádzali na ich typických miestach pod previsnutými stromami pozdĺž brehu, za rôznymi hrádzkami alebo na rozhraniach prúdu a pomalšej vody. Aj keď medzi ulovenými rybami prevažovali skôr tie menšie, tak Martinovi sa podaril už naozaj krásny jalec a navyše na hladinovú nástrahu.
Postupne sme sa dostávali s prúdom dole a od pokojnejšej vody nás oddeľovala sústava vodných prahov, na ktorých by si užil každý vodák. Prekvapujúco to na bellyboate nie je žiadny problém, ba naopak, skôr je to zábava. Stačí sa natočiť špičkou po prúde, párkrát si prikopnúť a potom zdvihnúť nohy, aby sme si ich neotĺkli o prípadne vytŕčajúce kamene.
Jalce sú v prúdnych úsekoch najčastejším úlovkom.
Jalce i šťuky
Ďalej sa rieka náhle upokojila a ukázala nám svoje krásy – nádherné popadané stromy vo vode, občas veľký balvan trčiaci z vody alebo breh lemovaný tŕstím. V našich očiach to bol šťučí raj. Preorientovali sme sa teda z lovu jalcov na lov šťúk. Zväčšili sme nástrahy a pritvrdili s výbavou, aby sme boli schopní ryby zastaviť pred prekážkami. Rovnako ako jalcom, tak aj štukám sme sa zo začiatku venovali s hladinovými nástrahami. Útok od šťuky na hladine je niečo úplne návykového už len z toho dôvodu, že je zakaždým iný. Občas sa ryba celá vymrští z vody, inokedy nástrahu atakuje za sprievodu hlasitého šplechnutia a inokedy zase za nástrahou ide aj niekoľko metrov a zaútočí až pod špičkou prúta – a to je ešte len zážitok! Všetko je vidieť „v priamom prenose“ a ak to nečakáte, tak sa môžete aj poriadne vyľakať. Po pár chvíľach sme prišli na to, ako na ne a začali sme nahadzovať z voľnej vody smerom k brehu a hlavne čo najbližšie k brehu. To je pre novú vodu – s veľkým množstvom prekážok pri brehu a kde nepoznáte reliéf dna – jedna z najjednoduchších taktík, ako šťuku prekabátiť.
Keď sme splavovali ďalej a ďalej, tak sa jasne ukázalo, že len čo sa objaví prístup k vode a nejaké vysedené miesto, tak rýb je v jeho okolí buďto menej, alebo sú opatrnejšie. Naopak na úsekoch, ktoré sú rybársky takmer nedotknuté, bolo možné si krásne zachytať a od jedného spadnutého stromu sa dalo vytiahnuť aj päť šťúk. Neboli to žiadne veľké ryby, ale aj tak boli krásne bojovné a dopriali nám veľa zábavy. Na hladinovky sa nám už zadarilo, a tak sme chceli vyskúšať aj niečo iné. Pod ruku nám prišiel chatterbait a spinnerbait. Ide o nástrahy pôvodne určené na lov bassov v Amerike a Japonsku, ktoré rovnako dobre fungujú aj na iné ryby. Robia vo vode veľké vibrácie, a pretože voda bola prikalená, tak sme tušili, že by mohli byť úspešné. Ich efektivita sa ukázala veľmi rýchlo, dokonca ešte rýchlejšie, než sme si mohli vôbec priať. Chytiť šťuku netrvalo dlhšie ako jedno nahodenie, a to tak na spinnerbait, ako aj na chatterbait. A to bol len začiatok. Postupne sa počas krátkeho času pozrelo do boatu viac ako 20 šťúk vrátane jednej naozaj peknej.
Už sa pomaly blížil večer a aj naše cieľové miesto. My sme však boli spokojní, zažili sme krásny slnečný deň na ešte krajšej rieke, pochytali sme veľa rýb a užili si to od začiatku až do konca.
Takže aj takto sa dá pristupovať k bellyboatu. Netreba s ním vyrážať iba na stojatú vodu s veľkým množstvom vybavenia, nástrah a prútov.
Dúfam, že som vám týmto článkom odovzdal aspoň trochu inšpirácie a vy si tiež vyrazíte splaviť svoju divokú rieku…
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
