Minule sme rozobrali, akou technikou, v akých podmienkach a akým spôsobom by sme mali vábiť. Dnes si povieme, ako sa táto jedna z najúčinnejších metód lovu sumca dá ešte vylepšiť. Technika vo všetkých odvetviach rybolovu napreduje míľovými krokmi – čo bolo v minulosti sci-fi, dnes je mnohokrát realitou.
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2020
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 76
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 31.03.2021.
Keď sa pozrieme do histórie, sonary sa využívali už na začiatku dvadsiateho storočia. Človek sa nechal inšpirovať echolokáciou vodných živočíchov, predovšetkým delfínov a veľrýb. Pri echolokácii ide o vytvorenie obrazu pomocou vysielania ultrazvukových vĺn. Odraz týchto vĺn od objektu pod vodou sa následne prijíma, vyhodnocuje a vykresľuje. V období druhej svetovej vojny sa táto technika používala predovšetkým na vyhľadávanie ponoriek. Po skončení vojny neexistoval prístroj, ktorý by dokázal zužitkovať získané poznatky a tie využiť pri vyhľadávaní rýb.
2D a 3D zobrazenie spolu s bočnými pohľadmi a GPS polohou.
Od prototypu k sériovkám
V roku 1957 Američan Carl Lowrance spolu so svojimi synmi pri potápaní zistil, že v sladkých vodách sa 90 % rýb zdržiava v desiatich percentách vodnej plochy. Preto začali s vývojom prvého prenosného sonaru. V roku 1959 prišli na trh s „malou zelenou škatuľkou“ – prvým sonarom použiteľným pre športový rybolov. Postupom času sa prístroje zdokonaľovali. Na trhu sa asi pred dvadsiatimi rokmi objavili farebné obrazovky. Potom prišlo GPS zariadenie, nahrávanie záznamu, bezdrôtové sonary, prídavné kamery, 3D snímanie a napokon live snímanie. Keď si predstavím svoj prvý sonar a porovnám ho s tým, čo používam dnes, tak je to ako porovnať lietadlo bratov Wrightovcov s Boeingom 747. Dnes sa už začínajú rybári stretávať s hladinovými a podvodnými dronmi. Časť rybárskej verejnosti sa k takémuto vývoju stavia negatívne, no zdá sa, že väčšia časť tento vývoj víta a pozorne aj sleduje.
Sonary na Slovensku
Na našich vodách bolo používanie sonarov pri rybolove zakázané. Sonar sa mohol používať len pred samotným začatím lovu. Po celospoločenskej diskusii pred prijatím nového rybárskeho zákona došlo k zhode a používanie sonaru na Slovensku je už druhý rok povolené bez ďalších obmedzení. Ako sa dá využiť tento prístroj pri vábení, to si rozoberieme v ďalšej časti tohto článku.
Až k takýmto detailom nám pomôže kvalitný sonar.
Najefektívnejší spôsob
V prvom rade tu musím konštatovať, že vábenie za pomoci sonaru je zrejme najúčinnejším a najrýchlejším spôsobom lovu sumcov. Zvlášť na neznámej vode sa môžeme v priebehu pár hodín zorientovať a zistiť početnosť aj veľkosť miestnych sumcov. Samozrejme, musíme si uvedomiť, že iné informácie získame na prevábenej vode a iné na vode, v ktorej sumce vábničku nepočuli.
Echo obrovského sumca, ktorý ostal visieť pod nástrahou.
Overené na vlastnej koži
Musím poďakovať svätému Petrovi, že som mal možnosť počas svojej 30-ročnej sumčiarskej kariéry navštíviť desiatky jazier a riek, kde bola prvou práve moja vábnička. Doprial by som každému sumčiarovi vidieť a zažiť reakcie sumcov na panenskej vode. Mal som to šťastie, že som mohol objavovať ako prvý Európan jazerá a rieky v Turecku. Práve odtiaľ mám veľa takých zážitkov. Zažili sme, že po pár prvých úderoch vábničkou sumec zožral kačku, ktorá plávala 15 metrov od našej lode. Po ďalšej sérii úderov sumec, ktorý sa otočil pri našej lodi, udrel chvostom nášho tureckého sprievodcu Chariho sediaceho na kraji člna po chrbte. Nakoniec sme tu chytili za 24 hodín 10 sumcov od 15 do 50 kg. Vzhľadom na veľké vzdialenosti a rozsiahlosť vodných plôch sme pri prieskume nových revírov v tejto krajine volili vždy vábenie. Pravdaže, obrovským pomocníkom nám bol sonar. Doteraz mám prvý Lowrance HDS 5, v ktorom mám desiatky zmapovaných jazier a riek s GPS údajmi. Práve zabudované GPS, možnosť nahrávania bodov, trás a máp mi pomohlo veľakrát k veľkému úlovku či dokonca mi zachránilo život. A práve uloženie týchto údajov umožňuje mne aj mojim priateľom vrátiť sa na miesta, kde veľké sumce žijú.
Umiestnenie na lodi
Je logické, že pri vábení hovoríme o love z lode. Tu si musíme najprv povedať, ako sa má správne sonar a hlavne jeho sonda umiestniť. V nafukovacích, drevených a hliníkových člnoch musí byť sonda umiestnená zvonku mimo trupu lode. Musí byť umiestnená tak, aby bola vždy ponorená tesne pod vodnou hladinou. V laminátových člnov dokáže signál prechádzať cez trup lode, takže môžeme sondu umiestniť aj zvnútra v zadnej časti, ktorá ma stály dotyk s vodnou hladinou.
Jeden z tureckých vyvábených sumcov.
Aký sonar si vybrať?
Pri výbere vhodného prístroja by sme sa mali riadiť jednoduchým pravidlom. Sonar by mal mať vždy aspoň klasické 2D snímanie s väčšou obrazovkou, ďalším levelom je 2D snímanie v kombinácii s 3D. Pre tých solventnejších je dobré priplatiť si za GPS a momentálnou topkou je sonar s live sondou. Zapamätajme si jednoduché pravidlo: čím väčšia je obrazovka, tým detailnejšie je ryby vidieť. Na tých najväčších môžete zároveň sledovať výstup až zo štyroch rôznych zariadení. Klasické 2D snímanie sa pri vábení používa najviac. Ak sa pohybujete v plytkých vodách (do 15 m), budete potrebovať sondu s frekvenciou 83/200 kHz, ak ste v hlbokých vodách (do 60 m), potrebujete sondu 50/200 kHz.
Sonda 3D nám pomôže objaviť rôzne úkryty a prekážky, v ktorých môžeme očakávať ležiacich sumcov. Zároveň nám pomôže spraviť si reálny obraz o reliéfe dna. GPS nám pomôže tieto nádejné miesta uložiť do pamäte s možnosťou vrátiť sa tam s presnosťou jedného metra. Nahrávanie obrazu na pamäťovú kartu dovoľuje pozrieť si celú nahrávku na veľkej obrazovke notebooku či dokonca televízore. Ak má sonar GPS, nahrávku môžeme v ktorejkoľvek chvíli zastaviť, súradnice zaujímavého miesta si uložiť, a tak sa na dané miesto aj kedykoľvek vrátiť.
Zladenie nástrahy a sonaru
Obraz našej zostavy – ryba plus olovo – sa na obrazovke po spustení pod sondu zobrazí ako dve vodorovné čiary. V prípade, že používame chobotnicu s háčikom, tak sa na obrazovke zobrazí jedna súvislá vodorovná čiara. Pravidelným pohybom špičky prúta zhora nadol sa na obrazovke objaví namiesto vodorovnej čiary vlnovka. Popri našej nástrahe na obrazovke vidíme oblúky rýb – to sú ryby, ktoré popod sondu preplávajú. To, čo nás pri vábení zaujíma, sú hrubé čiary, ktoré sa pri úderoch vábničky odlepujú od dna a stúpajú smerom hore k našej nástrahe. Čiary, ktoré stúpajú po priamke až k hladine, ignorujeme. Ide o plynové bubliny uvoľnené zvukom vábničky alebo o stúpajúce bubliny metánu z hnijúceho dna. V prípade, že sa takáto čiara pohybujúca sa po krivke „spojí“ s našou nástrahou, prestávame vábiť a sledujeme špičku prúta. Ak sumec nezaberie a vracia sa späť ku dnu, pridáme pár úderov. Takto sa to opakuje až dovtedy, kým sa ryba nechá presvedčiť alebo to nadobro vzdá a čiara z obrazovky sonaru definitívne zmizne.
Obraz z live sondy zobrazuje pohyb sumca oveľa detailnejšie.
Sonary s live zobrazovaním
Takéto sonary sú úplne novou kapitolou pri vábení. Tu sa dostávame k reálnemu obrazu v priestore a čase. Naša nástraha je zobrazená ako akási škvrna s meniacim sa tvarom. Reagujúceho sumca tu môžeme vidieť v jeho reálnych obrysoch. V tomto zobrazení už dokážeme pozorovať každý detail jeho pohybu a na rybe môžeme vidieť plutvy či dokonca fúzy. Vidíme, či ryba prichádza z pravej či ľavej strany a podrobne vidíme, ako sa pri nástrahe správa.
Nabudúce pokračujeme
Sonar je pomôcka, ktorá nám pri love sumcov môže výrazne pomôcť. Je to jeden z vynálezov, ktorý posunul klasický rybolov o obrovský kus vpred. Aké ďalšie metódy lovu sumca poznáme a čo všetko pri nich používame,
to si povieme v ďalšej časti 13. komnaty.
Dovidenia, priatelia!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
