Zubáč volžský je pôvodným druhom tých riek a jazier, ktoré sa vlievajú do Kaspického alebo do Čierneho mora. Najviac je rozšírený v okolí Dunajskej a Volžskej kotliny. Je kvázi menším bratom zubáča veľkoústeho a pre mňa znamená prechod medzi ostriežom a zubáčom.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 12
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Niektorí rybári často (možno občas aj schválne...) nevedia rozoznať zubáča volžského od veľkoústeho. Tvar volžáka je troška tučnejší a má vretenovité telo. Jeho hlava je tučnejšia, ale menšia než hlava zubáča veľkoústeho. Má väčšie, výrazné oči a drobné, ostré zuby. Chýbajú mu však štyri väčšie „psie“ zuby. Brušné plutvy sú posunuté na úroveň prsných plutiev. Dve chrbtové plutvy má jasne oddelené. Na bokoch má tmavšie, farebnejšie pruhy. Uhol ústnej čiary siaha až po stredovú čiaru oka, ale nikdy nepresahuje naspäť k zadnej okrajovej línii oka.
Moja obľúbená rieka.
Dlhé roky vzácny druh
Volžák je jedným z mojich najobľúbenejších druhov, pretože je to výborný bojovník a kde sa nájde jeden kus, tak tam alebo v okolí určite môžem počítať na ten deň s krásnou rybačkou. Tento druh obľubuje skôr menej prúdiace časti riek alebo dokonca sa nájde aj v niektorých stojatých vodách. Je to ryba rastúca pomalšie, ktorá sa dožíva zhruba 10 rokov, keď už môže mať dĺžku cez 40 cm. Na väčších jedincoch je vidieť, že sú to veľmi staré a skúsené ryby. Ich celé telo a šupiny sa podobajú na storočný, deravý koberec.
Kedysi pred 25 rokmi sa dali chytať u nás na Váhu bežne (pokojne aj viac kusov denne), ale postupne zmizli a dlhé roky sa ani neobjavili prakticky nikde. Sem-tam jeden kus, aj to len náhodne. Osobne si myslím, že sa to dialo nielen v dôsledku rybolovu, ale aj ako výsledok spolužitia iných druhov rýb. Mohli ich vytlačiť zubáče veľkoúste (hoci sa tieto dva druhy nájdu aj v spoločných húfoch), keďže v týchto rokoch sme chytali na určitých miestach viac zubáčov ako predtým.
Majú rady čistú vodu.
Pred piatimi rokmi nastala zmena
Volžáky sa začali objavovať na dlhšom úseku rieky a s každým pribúdajúcim rokom ich bolo stále viac a viac (našťastie). Opačne, tak pred tromi, štyrmi rokmi už začali ubúdať úlovky zubáčov veľkoústych. Žiaľbohu, v okolí chytá viac takých rybárov, pre ktorých rybárske zákony a predpisy znamenajú len kopec písmen na papieri a vôbec nerešpektujú žiadne nariadenia. Takí s pokojným svedomím zoberú aj tie zubáče, ktoré sa zmestia do igelitových vreciek..., nehovoriac o tých kapitálnych, lebo, samozrejme, oni majú na nich šťastie...!
Podľa mňa práve preto, že zubáče veľkoúste boli stále viac a viac naháňané, vychytané rybármi, tak volžáky dostali väčší a väčší priestor a postupne mohli obsadzovať lepšie fleky a dostali sa aj k potrave. Možno sa chytali troška ťažšie, pretože väčšina rybárov chytá na veľké nástrahy s ťažšou výbavou. Na tých miestach, kde som bežne chytával viac kusov zubáčov, začali sa objavovať krásne volžáky cez 35 cm. Zubáče sa buď neukazovali vôbec, alebo len v miniatúrnych veľkostiach. Skúšal som iné miesta, iný čas, iné obdobia, väčšie nástrahy, ale vždy som skôr našiel volžákov (čo mi však absolútne nevadí).
Najlepšie obdobie.
Čo majú rady a kde ich hľadať
Tento druh je aktívny skôr cez deň alebo v podvečerných hodinách. Zatiaľ len jeden jediný kus sa mi zavesil na vobler potme. Týmto správaním sa troška podobá na ostrieže, ktoré podľa mojich skúseností tiež obľubujú skoré ranné alebo denné svetlo. Čo sa týka ich miesta, našiel som ich aj v hlbších jamách, ale takisto aj na plytších miestach. Majú rady aj mierne bahnisté dno, prípadne pieskovo-kamenný tvrdší spodok. V rýchlejších prúdoch sa nájdu zriedka, obľubujú skôr pomalšie prúdiace, až stojaté, studené časti riek.
Aj keď teoreticky sa dajú chytať dobre počas celého roka, ja mám najlepšie skúsenosti z jesenných alebo skorých zimných mesiacov (možno na tie moje obľúbené miesta zavítajú len vtedy). To už býva hladina rieky pomerne ustálená, voda sa vyčistí a podvečerné hodiny nastupujú skôr ako v lete. A v neposlednom rade fúka troška častejšie severný vietor, ktorý vždy prinesie nejakú aktivitu dravcov.
Pekne vypasený.
Ako na ne – taktika a náradie
S objavením zubáčov volžských som mohol postupne zjemniť svoju výbavu aj na mojich vážskych jesenných výpravách a všetko som mohol vyladiť na lov týchto agresívnych dravcov. Nedorastú do takých veľkostí ako zubáče veľkoúste, ale je ich o to viac v jednej skupine. Keď ich chytáme cielene s jemnou zostavou, môžu nám spraviť príjemnú podvečernú rybačku.
Chytám ich zvyčajne z brehu. Neviem presne prečo, ale na tých miestach, kde som ich objavil vo väčšom počte, tak z člna nemám skoro žiadny úspech. Naopak, keď pôjdem presne tam z brehu, tak – keď sú všetky ovplyvňujúce faktory dokonalé (stav vody, počasie, svetlo) – dokážem chytiť aj 30 až 40 ks za 2-3 hodiny, občas aj mimoriadne krásne kusy cez 40 cm. Mne na týchto rybačkách najviac vyhovuje prút s dĺžkou do 1,98 m a s vrhacou záťažou do 10 gramov (reálne tá udička zvládne troška viac) s rýchlou (F) akciou. Navijak bežne 2500 s 8 lb šnúrou (0,4/0,5 PE – cca 0,10-0,11 mm).
K šnúre s FG uzlom viažem pokojne aj meter fluorocarbonu s nosnosťou cca 5 lb (±0,20 mm).
Moja zostava na volžákov.
Nástrahy a nadväzce
Volžákov chytám výlučne s gumenými nástrahami. K tejto zostave najčastejšie používam tungstenové čeburašky od 5 až do 10 gramov (podľa sily vetra, prúdu a hĺbky vody). Podstatné je, aby sme nástrahu dostali ku dnu čo najprirodzenejšie a aby sme mali stály kontakt s dnom a nástrahou. Občas volžáky produkujú len mikro zábery, ale keď sú ozaj pri chuti, tak nekompromisne útočia na nástrahy.
Záťaže si vyberiem tak, aby som mohol používať najmenšiu možnú hmotnosť, ale aby som pohodlne dostal nástrahu na dno. Kvôli tomu mám radšej tungstenové záťaže, pretože totožné hmotnosti tungstenových záťaží v porovnaní s olovenými záťažami sú objemovo o dosť menšie. To nám umožňuje používať ľahšie hlavy, guľôčky, a preto o dosť jemnejšiu zostavu. Napríklad, kde by som potreboval 10-gramový olovený jig či čeburašku, tam v tých istých podmienkach si vystačím aj so 7-gramovou tungstenovou záťažou. Tým, že objem tej záťaže je menší a povrch je hladší, zlepšujú sa aj nahadzovacie vlastnosti. Tungsten je materiál o dosť tvrdší ako olovo, vďaka čomu aj kontakt s dnom je presnejší. V neposlednom rade neškodí životnému prostrediu.
Gumené nástrahy väčšinou používam s dĺžkou okolo 4 – 7 cm (1,5 – 2,5“). Môžu byť dobré klasické imitácie rybičiek, ale často som veľmi úspešný aj s napodobeninami rôznych rakov či červov. Niekedy sa zasa musím vrátiť k tým klasickým nástrahám a vytiahnem z krabičky aj menšie twistre.
Krásne sfarbený volžák.
Vzhľad a farba nástrahy
V niektorých prípadoch môže zamiešať karty aj vzhľad nástrahy. Minulý rok som mal jednu zaujímavú skúsenosť. Už som chytal na overenom mieste približne hodinku, ale okrem pár drobných ťukancov som nemal žiadny úspech. Mal som pri sebe dokonalú imitáciu lopatky dúhovej, takže som ju vyskúšal, veď nemôžem stratiť nič. Keď už overené nástrahy nechytali, tak som musel niečo zmeniť. Nezmenil som ani flek, ani hmotnosť, nič, len nástrahy som vymenil na háčiku. Na ďalších 10 hodov som chytil 8 rýb... A ani jeden „neťukal“, ale nekompromisne udrel nástrahu a ani jedna z rýb nemala nástrahu na kraji papuľky... Čo sa týka farieb, tak som stále zástancom tých prirodzených (hlavne od tohto vyššie uvedeného prípadu), ale občas nie je na škodu mať pri sebe ružové, fialové či fluo zelené nástrahy (aj v čistej vode cez deň).
Jesenné ráno.
Prechytávajte systematicky
Na menej prúdiacich úsekoch chytám tak, že nahodím nástrahu hore prúdom (cca v 60/120-stupňovom uhle – podľa toho, či to počítame zľava alebo sprava) a nechám ju klesnúť na dno. S malými poskokmi nechám gumu unášať prúdom a navíjam len toľko, aby som mal kontakt s nástrahou. Často nechám nástrahu vyplávať dole prúdom až úplne k brehu. Takto je možné prechytať z brehu relatívne veľký úsek. Niekedy sú ryby blízko brehu, ale niekedy, keď je voda ozaj pomalá, treba nahodiť aj ďalej od brehu. Treba vždy prechytať rôzne vzdialenosti.
Môj výber nástrah.
Dajme šancu budúcim rybárom
Tento rok sa ešte ten najpríhodnejší čas nezačal (článok píšem začiatkom augusta), ale som zvedavý, ako sa zmení pomer zubáčov a volžákov v tomto roku. Možno tie mikrozubáčiky dorástli už tak, aby vedeli volžákom konkurovať alebo práve volžáky mali možnosť na rozmnožovanie sa a budú aj naďalej prevládať... Najlepšia by bola zlatá stredná cesta a rovnováha aj v prírode. Preto si myslím, že v aktuálnej dobe najlepšie by bolo nieže nenasáčkovať podmierečné ryby, ale aj mierečným a hlavne kapitálnym rybám aspoň v nasledujúcich pár rokoch darovať slobodu. Hocikedy môže nastať ďalšia ekologická katastrofa na každej rieke (ako nedávno Hron, Poprad...), ktorá môže úplne devastovať nielen rybiu populáciu. Aspoň my rybári, ktorí žijeme pri vode a na vode, vážme si tú prírodu prinajmenšom natoľko, aby sme jej neškodili. Dajme šancu aj budúcim rybárom, aby si mohli vychutnať čaro rybárstva...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
