Nepamätám si presne, kedy táto myšlienka vyklíčila v mojej lebke, no mne sa zapáčila – užiť si niekde ďaleko tropickú rybačku. Preč od ľudí, veľkomesta, áut, jednoducho, stratiť sa v nekonečnom oceáne a loviť. Dokonca som si dal za cieľ uloviť plachetníka, po našom mečiara. Famózna ryba! No, ako sa k nej dostať a ako ju zaknihovať do svojho herbára rýb čím skôr?
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2021
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 16
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.03.2022.
Začínam blbnúť
Odrazu ma naše sladkovodné ryby prestali zaujímať. Zhromažďoval som informácie o tejto rybe, nejedol som, nepil a moju myseľ na sto percent otupil tento šermiar oceánov. Kanál YouTube nahradil ostatné a ja som celé noci v sne zdolával z lode monštrá a ráno unavený chabým spánkom kráčal do práce. No aj tam ma ten sen prenasledoval – nechýbalo veľa a pán doktor zo psychiatrickej ambulancie by mal nového pacienta, ktorého by láskavo hladil po lebke, tej, ktorá to celé vymyslela… Ako sa vraví, v poslednej chvíli som utiekol psychiatrovi a hrobárovi z lopaty.
Naštval som sa riadne, reku, lebka moja premilá, dosť! Ide sa! Bolo to definitívne ukončenie môjho trápenia a bezsenných nocí. Ráno som si vykračoval do práce ako páv, vysmiaty ako lečo a spolucestujúci v autobuse MHD absolútne netušili, čo ten môj úsmev na tvári znamená. No mne to jasné bolo!
Už to mám!
Vyselektoval som oblasť na severe Madagaskaru, avšak po holom fakte, že budem musieť prespať v rámci cestovania v hlavnom meste Antananarivo a tým pádom stratím jeden deň na lov, som Madagaskar zavrhol, aj keď v budúcnosti by som ho rád navštívil. Je jedinečný. Bližšie je predsa Maurícius a čo sa týka cesty, bola by jednoduchšia. Jedným lietadielkom do Dubaja a odtiaľ šup ho druhým na Maurícius. Bodka a vybavené. Miesto jasné, ryba v oblakoch. Opäť YouTube a štúdium možností rybárčenia na tomto ostrove, resp. v blízkosti pláží.
Pohľad na hlavné mesto Port Louis.
Prípravy na cestu
Bol som nedočkavý a veľmi nabudený na tento tropický zážitok. Začiatkom mája som vygeneroval termín cesty na Maurícius. Manželku som chcel prekvapiť pri príležitosti nášho významného jubilea sobáša – striebornej svadby. Podarilo sa, manželka súhlasila a september bol istý. Ja budem naháňať plachetníka a zároveň sa pokúsim byť vďačným a romantickým manželom. Okamžite som začal riešiť potrebné náležitosti: letenky, tranzity, rezort, prenájom lode aj svoju skromnú rybársku výbavu, ktorá, samozrejme, nesmela chýbať na tomto výlete. Malé cestovné prívlačové Shimano šup do kufra, k nemu malé Shimano Symetre so štvorkilovou šnúrkou a krabicou nástrah na lov rýb z brehu v blízkosti rezortu. Od mája do septembra sa to opäť ťahalo, opäť tie noci so zdolávačkami i vysmiaty psychiater…
Botanická záhrada
v Pamplemousses.
Konečne cestujeme
Dve veľké batožiny zbalené, v jednej sa ukrýva aj moje Shimano a ja prudko dúfam, že na letiskách nebudú s ním problémy, pretože je v tubuse. Začína sa trmácanie s nimi. Skoro ráno taxík do centra Košíc, kde už čaká tranzit na budapeštianske letisko. Cesta do Budapešti v pohode, tam klasika – posedávanie v kaviarni a vyčkávanie na check‑in a let do Dubaja.
Letíme Airbusom 330, leteckou spoločnosťou Emirates, päť hodín, zadok už mám v ohni, no so zaťatými zubami to zvládam. V Dubaji na letisku som zaskočený vodorovnými eskalátormi (to fakt sú ľudia až takto leniví?) i „našľapovacím“ záchodom. Darmo, iný svet, všade samé luxusné parfumy, zlato a fastfoody. Zmeska národností i podzemné metro prepravujúce ľudí na iné odletové „gejty“. Rýchlo odtiaľ preč!
Na druhý Airbus 380 – obludu jednu, čakáme skoro štyri hodiny. Konečne v ňom sedíme, lietadlo roluje pomaličky na odletovú dráhu a vedľa mňa sa začínajú diať veci… Chlapík tmavej pleti sediaci vedľa mňa vľavo začína dupať nohami, reku, veď keď lietadlo vzlietne, azda prestane. Omyl! Airbus vystúpal do desiatich kilometrov a môj „steper“ šiel ako píla. Dup, dup, dup‑dup! Dokonca odmietol stravu i deku od letušky a nekomunikoval. Terorizmus je stále prítomný, tak som si ho postupne začal obzerať, či z neho nebodaj netrčia nejaké drôty. Netrčali, dupotal stále… Čo s ním?! Od únavy som zaspal a zobudil som sa nadránom na hádzanie lietadlom. Boli sme nad Seychelami a oceánom. Môj steper furt dupotal. Už to vydržím. Pri vypisovaní vstupných víz na palube lietadla drzo pozriem do tých jeho a zisťujem, že je štátny príslušník Kataru. Čo už, každý sme nejaký, no stepovať nohami päť a pol hodín? Zvážte!
Miesto odpočinku
a zamyslenia sa.
Víta nás ostrov Maurícius
Tučný Airbus pristál bez problémov na medzinárodnom letisku Sira Seewoosagura Ramgoolama a my sme v príletovej hale netrpezlivo vyzerali naše dve batožiny. Hádam došli spolu s nami, keď nie, tak aspoň jeden – hovorím si v duchu – samozrejme, ten s prútom. Žiaden problém sa nevyrysoval a batožinky dorazili obe. Pred letiskom nás už čakal objednaný osobný automobil so šoférom. Klasické frázy, odkiaľ sme a tak, mňa však najviac zaujíma okolité prostredie podobné tomu nášmu v botanickej záhrade. Tropická vegetácia miešaná s maličkými políčkami ananásov, cukrovou trstinou, palmami, čajovníkmi, kávovníkmi či papájami. Luxusné sídla s ochrankou i chudobné chatrče. Množstvo „kruháčov“ na cestách, míňame budhistické chrámy i menšie mestečká. Smerujeme z juhu na sever ostrova po diaľnici do cieľa našej cesty – rezortu Trou aux Biches v blízkosti mestečka Grand Baie. Oči sa mi už pretáčajú od únavy, zaspávam, klátim sa zo strany na stranu a šofér s úškľabkom stále nechápe odkiaľ sme, pretože o Slovensku, žiaľ, nemá žiadne vedomosti. Čo už…
Na kokosových palmách pri pláži nocujú kalone.
Rezort a okolie
Je učupený v blízkosti Indického oceánu, bungalovy sú štýlovo zasadené medzi palmami a zeleňou rôznych druhov. Po príchode nás víta hotelový zamestnanec a ponúka nám nápoj z miestneho čerstvého ovocia, ktorý nás aspoň na chvíľku osvieži, no zároveň nás upozorňuje, že sme prišli zavčasu a budeme musieť chvíľku počkať. Je to v poriadku – po odložení batožiny sa ideme pozrieť k oceánu. Prechádzame zelenou záhradou v stráženom rezorte, medzi domčekmi, kde pozorujem na stene jedného z nich akýsi druh gekona, ktorý sa na mňa škerí a dokonca vyplazil na mňa aj jazyk! To vari nie? Krásny začiatok!
Indický oceán ešte nevidíme, no rachot burácajúcich vĺn v diaľke, narážajúcich a trieštiacich sa o koralový útes je jasne počuť. Konečne pohľad, na ktorý sa nezabúda – je tyrkysový s bielou piesočnou plážou, ktorú lemuje zástup kokosových paliem. Môj pohľad okamžite padne na vodu a tam – húf bielych rýb veľkosti nášho násadového kapra sa premáva asi osem metrov od brehu. Húf krásnych, tučných striebristých rýb, ktorých názov nepoznám sa tu promenáduje len tak! Celý sa zježím od vzrušenia a v tejto chvíli je už rozhodnuté – večer okúsim namočiť prútik lovom z brehu. Vraciame sa do pripraveného bungalova a doslova odpadávame do postele. Náročná cesta a únava urobili svoje.
Nepôvodný,
zavlečený druh
primáta na ostrove –
makak jávsky.
Neskôr s polovičkou vyrážame na prvý prieskum rezortu. Kocháme sa bujným tropickým rastlinstvom, vtáci vreštia až naopak, no nebol by som to ja, ak by som na niečo nenatrafil. Ako si tak vykračujeme, cestu nám odrazu skrížilo väčšie zviera. Určite neplánovane. Je to mangusta, miestny dravec veľkosti väčšej mačky, ktorá sa vydala na lov, resp. pod hniezda vtákov na strome, čakajúc na možnú príležitosť, keď mláďa z hniezda nedopatrením vypadne na zem. Určite s tým má bohaté skúsenosti. To stretnutie bolo iba chvíľkové, mangusta vyhodnotila situáciu a v rýchlosti sa vyparila. Neskôr sa dozvedáme, že sa sem musela nejako dostať, zrejme v noci. Miestni sa jej boja, pretože zvykne byť agresívna a aj hryzie… Poobzerali sme si tri reštaurácie, v ktorých sa budeme nasledujúce dni stravovať, poprechádzali sa pod kokosovými palmami, po pláži s bielym pieskom, nevečerali sa a počkali, keď slnko „spadne“ do vody. Bodka, toľko romantiky v prvý deň. Vrátili sme sa na „ubytko“ a reku, či nevyskúšame nočný lov? Manželka súhlasila a ja som bol za osem sekúnd pripravený užiť si prvú tropickú rybačku v oceáne. Hádam okúsime!
Nebo naopak i škôlka barakúd
Prvý večer v rezorte. Odchádzam na pláž vedno s manželkou, rybársky vystrojený. Oceán rachotí nárazmi na koralový zlom, je úplná tma. Moje oči na chvíľku spočinú na oblohe. Drgnem do manželky, nasmerujem ju očami nahor a v nemom úžase pozeráme na niečo, čo sa len veľmi ťažko opisuje. Krásne nebo naopak, fascinujúce nebeské predstavenie so súhvezdiami, ktorým neprichádzame na mená. Chýba svetelný smog a zážitok z oblohy je tak neporovnateľne väčší. Krása! Waw!
Romantická krásna chvíľka pominula, bolo treba prútik pripraviť a nahodiť. Zhodil som z nôh plážovú obuv a vstúpil do oceánu. Malú rotačku som nahodil nejakých 25 metrov od brehu a… To fakt? Okamžitý záber a ja zdolávam svoju prvú rybu! Súboj bol krátky a divoký a po chvíľke je strieborné podlhovasté čudo na brehu. Teším sa ako malý chlapec spoločne s manželkou. Po obhliadke čelovkou spoznávam malú zubatú barakudu. Zrejme jej tieto plytké vody vyhovujú na lov pre dostatok menších rybiek, rozdumujem. Ďalšie hody a ďalšie zábery. Ani si neuvedomujem a som po prsia vo vode v zápale rybačky. Rybky zaberajú poctivo, len so zdolávaním je to horšie. Tie zubaté potvory mi na striedačku prehryznú šnúrku ako britvou. No užívam si to naplno, cieľ misie a tropickej rybačky – uloviť vlastným umom a šikovnosťou tropickú rybku – je splnený!
Zdolaná barakuda zo škôlky.
A čo žraloky…?
Keď už manželka začala v tej tme nebezpečne stepovať na brehu, vybrodil som a obaja sme sa spokojní (ja z úlovkov a manželka z toho, že konečne ideme „domov“) pobrali do nášho bungalova v rezorte okolo vreštiacich kaloňov (tropický druh netopiera) hašteriacich sa ešte pár hodín v korunách paliem. Na prvý deň sme toho stihli až‑až. Mne neskôr napadla aj temná myšlienka – nemohol byť v tej vode „po prsia“, kde som lovil, aj žralok?!
Pokračovanie nabudúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
