Škótsko je krajina, ktorá mi rokmi naozaj prirástla k srdcu. Moje prvé kroky po opustení domoviny viedli práve tam a veľmi rád sa tam stále vraciam. Život to zariadil tak, že sme sa nakoniec usadili v krásnom meste York, ale neprejde rok bez toho, aby som neprišiel pozrieť známych a zákutia Škótskej vysočiny.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2021
Počet strán v magazíne: 7
Od strany: 68
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.03.2022.
Aj tohto roku, keď sme boli všetci ťažko skúšaní neviditeľným nepriateľom v podobe covidu, tešil som sa na každoročný výlet do Škótska. Covid obmedzuje naše životy v každom smere, ale najviac asi v cestovaní – ruku na srdce, každý mame dáku negatívnu skúsenosť. Preto bolo plánovanie tohtoročnej škótskej rybačky veľmi „nervózne“, keďže sme do posledného dňa nevedeli, v akom režime budú opatrenia v konkrétnom čase. Škótsko a Anglicko sa riadia úplne inými zákonmi a odlišné pravidlá platia asi vo všetkom.
Malebná škótska riečka je raj pre potočáky.
Čo ma ťahá do Škótska
Hlavným dôvodom mojej pravidelnej výpravy, okrem stretnutia s priateľmi, je lov lososa atlantického. Je to ryba, ktorej lov, poznávanie a výskum mi doslova učarovali a venujem im podstatnú časť sezóny. Zašlo to až tak ďaleko, že spolupracujem na ich odchyte a následnom výskume s MZP a univerzitou v Yorku. O tom inokedy.
Príprave na sezónu a samotný lov sa venujem prakticky celý rok. Je to lov finančne náročný a vyžaduje si iba to najlepšie a najkvalitnejšie vybavenie, čo je na trhu i mimo neho. Preto si veci zaobstarávam v priebehu celého roka a snažím sa mať všetko v tom najlepšom poriadku a kondícii. Tento rok bol však plný menších „katastrof“, ale aj zvratov a úspechov, o ktoré sa v nasledujúcich riadkoch s vami podelím…
Farmy dotvárajú dokonalý obraz Škótskej vysočiny.
Prekážky pri prípravách
Navijaky som v značnom predstihu posielal na servis k známemu servisákovi na Slovensku, žiaľ, ostali visieť niekde na colnici vyše mesiaca (vďaka covidu a brexitu), kým sa vôbec našli a ja som zostal bez mašiniek. Musel som narýchlo improvizovať a do smiechu mi naozaj nebolo.
Týždeň pred plánovaným dobrodružstvom som šiel dať auto skontrolovať do servisu, lebo viac ako sedemhodinová štreka jedným smerom je dosť a nechcel som nič podceniť. SUV bolo v najlepšom poriadku až do momentu, keď do nás zozadu nabúral chlapík pred kruháčom cestou k domu. Našťastie sa deckám ani nám nič nestalo. Tŕpli sme, či bude auto spôsobilé prevádzky, chvalabohu, najbezpečnejšie auto je hodné svojho mena. Zato mladý muž sa mohol rozlúčiť zo svojím „citrónom“.
Vravím si, že niekto asi robí všetko preto, aby sa rybačka neuskutočnila, ale veril som, že všetko zlé sa už skončilo.
Prvý losos výpravy
v podobe 4 kg ikernačky.
„On the road“
Nastal deň D a cesta prebehla na výbornú. Keďže sme boli blízko pobrežia, skúšali sme chytať makrely z veľkého móla, ale boli sme bez záberu. V okolí sa obšmietal veľký tuleň a výsledok sa dal očakávať.
V pondelok sme mali v pláne zábavu v podobe menších potočákov v malebných škótskych riečkach a potokoch plus dobehnúť všetky klebety, keďže sme sa Larym dlho nevideli. Museli sme ešte doladiť posledné prípravy a nákupy na nadchádzajúce dva dni. Od správcu rieky sme mali povolené prespať v stane na brehu, aby sme nemuseli chodiť hore‑dolu. Podarilo sa nám pochytať pár pekných potočákov, ale nebolo to žiadne terno ako po iné roky. Dôvodom bolo veľké sucho a s tým spojený deficit vody, keďže dlho nepršalo. To v nás vyvolávalo obavy hlavne v súvislosti s ťahom lososov. Večer sme napakovali auto všetkým potrebným a šli si na pár hodín pospať.
Na obhliadke terénu s Larym. V pozadí Loch Earn.
Budíček o 2:30 je to pravé pre naozajstných fanatikov! Raňajky v podobe šálky kávy a posledná časť cesty pred nami. Ranné škótske diaľnice boli ľudoprázdne
a 45 minút cesty nám ubehlo naozaj rýchlo. Bolo cítiť to krásne napätie a očakávania – nikdy nevieš, čo riečka prinesie. Začalo sa brieždiť a my sme boli plní očakávaní, ale aj obáv. Ako sme si chystali všetko potrebné, tak v priebehu pár minút sa ukázalo asi 5 rýb a ja som tušil, že sme na správnom mieste a v tom správnom čase. Spadol mi kameň zo srdca. Netušil som však, že ma čaká rybačka života… Ale pekne poporiadku.
Grilse s hmotnosťou 1,4 – 1,8 kg dal bodku za životnou rybačkou.
Rokmi overená rybárska výbava
V krátkosti sa ešte vyjadrím k náčiniu a nástrahám, ktoré sa mi osvedčili, keďže sa ma na to veľa ľudí vypytovalo. Udičky si vždy beriem aspoň dve, ak nie tri. Zvykol som si na jednu dĺžku, a to 240 cm. Mením len gramáže podľa nástrah momentálneho lovného miesta a sily rieky.
Z nástrah používam v prevažnej miere iba voblery, pretože sa mi osvedčili najviac – 7 až 12 cm, ideál je 9 cm. V tomto smere som patriot a dlhé roky používam 3stany. Janko mi vždy vyjde v ústrety a prispôsobí farby špecifikám lovu, za čo som mu veľmi vďačný. Navijaky veľkosť 3000 a viac, s rýchlym prevodom a minimálne 9 kg brzdou – teda, ak nie sú na colnici cestou na servis. Namotané mám pletenky 0,15 – 0,17 mm, 8 až 12 vlákno, minimálne 120 metrov, ukončené fc nadväzcom 0,35 až 0,45 mm. Dôvod je jasný – neviditeľnosť a oderuvzdornosť.
Od kolegov, ktorí chytali v predošlé dni, sme sa dozvedeli, že pochytali zopár1,5 – 2 kg Grilse lososov a videli skočiť zopár exemplárov cez 5 kg.
Nad pilierom sme sa stretli...
Začíname…
Prvých 15 minút rybačky sa dokopy nič nedialo. Snažil som sa nájsť tú správnu farbu nástrahy, lebo ešte bolo relatívne šero a veril som skôr krikľavým farbám. Keďže sa nič nedialo, prišla zmena farby na menej výraznú a záber prišiel okamžite. Dal som znamenie Larymu, aby prestal chytať – a začal sa cirkus. Brutálne výpady hore prúdom, pár skokov a otočka dole prúdom. Brzda na max a 200 m šprint s rybou po riečnych balvanoch. Našťastie všetko vydržalo a po 20 minútach sme zdolali prvého lososa výpravy. Radosť po polhodinke rybačky bola veličizná. Zopár fotiek a 4 kg ikernačka putovala po krátkom rozdýchaní nazad. Používame špeciálny podberák, ktorý má v rúčke zabudovanú váhu, nestrieľam cifry len tak od buka. S rybou sa manipuluje minimálne, nikdy nie na suchom brehu. Všetko pre bezpečnosť a ochranu!
Po krátkej kontrole nástrahy, hákov a uzlov chytám znovu. Ani nie 5 minút nato prišiel ďalší veľmi agresívny záber a navlas podobný scenár s cca 250 m šprintom cez balvany. Výsledkom bol o trochu menší mliečňak a adrenalín na maximum. Po tejto rybe som si dal krátku prestávku na občerstvenie. Nič som neriskoval a montáž som kompletne previazal. Začal som tušiť, že sa deje niečo výnimočné a nenechal som nič na náhodu. Asi o 20 minút neskôr mal záber aj kamoš a do 10 minút zaknihoval 4,5 kg mliečňaka. Ryby boli v top kondícii a nedali nám nič len tak. Atmosféra bola fantastická a ja som mal nesmiernu radosť z kamošovej ryby.
V to ráno sa mi podarilo úspešne zdolať ďalších 5 lososov a okolo obeda som bol na čísle 7. Lary mal dve ryby plus 2 ryby, čo mu spadli. Po tomto rannom inferne sme to zabalili, keďže sme boli vyše hodiny bez záberu, slnko už bolo vysoko a nemalo to žiadny zmysel. Na škótske pomery bolo neuveriteľne teplo. Boli sme hladní, vyčerpaní a smädní. Zároveň neskutočne šťastní. Dovtedy som mal osobák 5 rýb za jeden deň a bol som presvedčený, že je to neprekonateľná méta.
Prekrásny potočák neodolal 0 rotačke.
Poludňajšia prestávka
Po príchode k zrubu, ktorý slúžil ako základňa a útočisko, sme sa zvítali s dvoma kolegami, ktorí si tiež dávali pauzu. Denný limit sú štyria rybári. Bol to Duncan a jeho vnuk Greg. Im sa vôbec nedarilo a nemali žiadny kontakt s rybou. Pre úplnosť dodám, že sú to veľmi dobrí muškári. Pre „pokoj v rodine“ sme radšej priznali iba jednu rybu…
V pláne sme mali veľké raňajky okolo obeda a steaky večer po príchode z večerného lovu. Ráno po brieždení a večer po západe slnka je najlepší čas na lov, tak sme tomu podriadili aj životosprávu.
Parťák Lary je v civilnom povolaní kuchár, nuž som ako správny kamarát nechal všetko varenie na neho a tešil som sa na „full english breakfast“. Frištuky padli vhod a po krátkej sieste sme začali stavať stan a chystať veci na nocľah…
Stretnutie dvoch žijúcich legiend a kopec užitočných rád od „Dagiho McLarena“.
Večerné pokračovanie
Kolegom nechávame naše predošlé úspešné miesto a my skúšame šťastie na iných flekoch, aby sme si nezavadzali. Ako som spomínal, bolo veľmi teplo a na naše nemilé prekvapenie sa skoro všade kúpali miestni a z rybačky počas dňa nebolo nič. Muškári to po pár hodinách v tej páľave vzdali a znechutene išli bez ryby domov. My sme trpezlivo čakali na západ slnka. Začalo sa trošku zmrákať a stále bolo veľmi teplo. Chytať sme začali okolo siedmej. Skoro dve hodiny sa dokopy nič nedialo a prvý záber prišiel pred deviatou. V tomto prípade hneď po zábere nasledoval výskok do metrovej výšky. Odhadom 6,5 - 7,5 kg mliečňak. Žiaľ, mal navrch a asi po 5 minútach státia v tom najsilnejšom prúde si to namieril rovno medzi kamene na druhej strane a už som vedel, že je zle. Sú to veľmi inteligentné ryby a vedia, čo majú robiť. Brzda na krv a ryba si išla aj tak svoje ako nič.
Rýchla kontrola pletenky Fanatik Lexus 0,16 mm na prípadné oderky od kameňov, naviazanie floráču 0,41 mm tiež od Fanatiku a asi po 20 minútach prišiel krásny záber a 3,5 kg ikernačka bola za 10 minút v podberáku. Larymu sa veľmi nedarilo, tak som si dal pauzu a nechal mu väčší priestor.
Trasúce sa kolená a v rukách
6,5 kg plnokrvník s typickým hákom.
Grilse losos
Po občerstvení prišiel ďalší záber a deviata ryba dňa zaútočila na vobler hneď pod nohami. Obaja sme to videli. Krásny útok na vob a mne skoro odtrhlo ruku! Znovu sme si pobehali po kameňoch a po 30 minútach nekonečných výpadov bol v podberáku 4,5 kg mliečňak. Ako som rybu držal vo vode, aby sa rozplávala, Lary premenil záber, nuž som rýchlo utekal asistovať… Akurát som si nevšimol, že posledný výpad už nevydržala koncová časť prúta a bolo po nej. S trpkosťou na perách som pomáhal Larymu s asi 1,8 kg Grilsom. Veľmi to zjednoduším, čo je Grilse losos: je to taký losos‑junior, ktorý po jednom cykle v slanej vode tiahne do sladkej vody; štandardná veľkosť je 1,4 - 2,3 kg, výnimočne viac.
Šetrné zaobchádzanie, úcta a česť ku zdolanému protivníkovi sú nevyhnutnosť.
Rybárska bilancia pred búrkou
Radosť z rybky bola veličizná, lebo aj napriek svojej veľkosti vám nič nedaruje. Veľmi ma mrzela strata prúta, ale rýchlo som použil záložný prút, ktorý som mal v pohotovosti. Vtom zahrmelo a v diaľke bolo vidieť aj blesky. Búrka bola predo dvermi. Chceli sme ešte využiť čas do príchodu búrky v plnej sile, a tak sme lovili ďalej nestrácajúc čas… Mne sa podarilo dve ryby stratiť a dve úspešne zdolať. Bol to 3,6 kg mliečňak a 4,5 kg ikernačka. Takže som bol na neuveriteľných 11 lososoch za prvý deň a ešte nás čakal jeden. Larymu sa darilo o čosi menej a mal 4 ryby. Že to bude 15 rýb, to sa nám ani len nesnívalo! Boli sme veľmi spokojní.
Už sa takmer zotmelo a búrka visela vo vzduchu. Bleskový presun k stanu a zrubu. Nato začalo liať ako z krhly.
Rýchla večera v podobe šťavnatých steakov a zaslúžený odpočinok, keďže sme boli vyčerpaní celodennou chytačkou vo veľkom teple. Mali sme ešte telefonát od správcu, aby sme si dávali pozor na záplavy, pretože dážď nabral na intenzite a rieka sa vylieva neuveriteľne rýchlo. Začínal som mať obavy…
Legendárna rieka Tay.
Plne funkčný most zo 16. storočia a slnkom zaliata vysočina.
Na druhý deň ráno
Ešte stále pršalo a my sme išli pozrieť aktuálnu situáciu. Rieka bola 1,2 metra nad normál, voda bola kalná a plávali v nej veľké konáre, respektíve všetko, čo prúd vody stiahol so sebou. Za tie roky, čo tam chodím, ešte som ju v takomto stave nevidel… Bol som veľmi sklamaný, keďže som si myslel, že to balíme a ide sa domov. Dali sme si kávičku a rozmýšľal som, čo ďalej. Lary ma upokojoval a trval na tom, aby sme to skúsili. Ja som za takýchto podmienok nikdy nechytal a bol som veľmi skeptický. Ešte som mu so sarkazmom mne vlastným vravel, že môžeme ísť akurát tak raftovať na divokú vodu a ak náhodou dačo chytíme, tak kupujem drinky…
Grilse a záber spod nôh. Vobler iba stačilo držať v prúde na dĺžku prúta.
Chytať sa stále dá
Voľba padla na miesto hneď pri zrube, keďže sa voda javila ako najmenej nebezpečná a bol tam dobrý prístup a štrkový breh. Prišiel nás skontrolovať aj správca, 84-ročný starý pán, ktorý tu pozná doslova každý kameň. Napriek pokročilému veku je veľmi čiperný a hoci mu už pamäť vynecháva, po chvíli nás spoznal a vedel presne, kto sme. Moja a jeho fotka s úlovkami sú jediné, čo sú vystavené v zrube. Samozrejme, upokojil nás a vravel, že chytať sa určite dá a netreba hádzať flintu do žita. To ma úplne upokojilo a už som v duchu rozmýšľal, kde v takejto riave hľadať ryby. Žiadne sonary, vábničky… Tu sa treba jednoducho riadiť inštinktom. Len čo starý pán odišiel, nestrácali sme čas a šli sme do boja.
Dal som si poradiť a skúšal som preťaženú rotačku tak, ako aj kolega, čo stál kúsok odo mňa. Boli sme zabrodení asi iba po kolená, ďalej sa už ísť nedalo, keďže mi voda brala štrk spod topánok. Nič sa nedialo a vedel som, že musíme niečo zmeniť. Som typ rybára, ktorý sa nikdy nevzdáva a hľadám spôsob, ako prekabátiť súpera za každú cenu. Zmenil som nástrahu a tiež pozíciu. Vsadil som na vobler ružovobielej farby, voda bola prikalená a stiahol som sa o meter k brehu. Chcel som prechytať miesta, kde som pred pár minútami stál…
„Lietajúci losos“
Tretí náhod a krásny losos mi prišiel až k nohám – zbadal ma a útok už nedokončil. Musím sa priznať, že sa mi doslova podlomili kolená a vedel som, že taktika je správna. Hneď som skríkol na Laryho, žiaľ, on to už nestihol zazrieť. Po krátkej taktickej porade sme už obaja chytali osvedčené voby. Ja som sa venoval krajným partiám a kolega o čosi vyššie, keďže má dlhší prút a stál ďalej a hlbšie. Dlhšie sa nič nedialo, a tak som zmenil nástrahu a ako to často u lososov býva zvykom, zabralo to. Útok prišiel tentoraz na vobler s chrómovým bruškom. Netrafil vobler dokonale a vyletel aj s nástrahou dobrý meter a pol nad hladinu. Vôbec som neľutoval stratu ryby, zadosťučinením mi bol ten pohľad. Na to sa jednoducho nezabúda a vryje sa to do pamäti!
Potom sa dlhšie nič nedialo a zmenili sme flek. Dougie nám poradil vyskúšať miesto opodiaľ, kde sa ešte donedávna z mne neznámeho dôvodu nesmelo chytať. Nemali sme čo stratiť, teda, okrem diery v prsačkách, keďže treba preskočiť cez ostnatý drôt…, ale to sme zvládli bez ujmy. Drôt je tam, pravdaže, kvôli ovciam, nešli sme niekam, kde sme nesmeli. Je to asi najširšie miesto na celej rieke – vo vode sú dva veľké piliere diaľničného mosta. Kolega šiel ako prvý a mne ostalo miesto bližšie k mostu, s kaskádami, ktoré sú pod ním.
Typická veľkosť zo škótskeho potoka.
Hľadám to správne miesto
Keďže som tu ešte nechytal, najskôr som sa dobre rozhliadol a pár minút som rozmýšľal, ako sa tu dá chytať. Breh bol strmý a zarastený kríkmi. Bolo treba brodiť, ale keď nepoznáte terén, tak je to risk. Zabrodil som klasicky iba po kolená…, neviete, kde je jama, balvan, hocičo…, voda tiež valila ako bicykel. Nástrahu som nechal tú istú, nebolo čo riešiť. Meter nad pilierom sa krásne točila voda – ak sa ryba dostala zo spodnej časti mosta, ktorá je nižšie, cez veľké balvany a kaskádu, tu má jedinečnú príležitosť oddýchnuť si na ďalšej ceste k neresiskám.
Prvý náhod mi nevyšiel, ako som chcel, vietor mi odfúkol nástrahu a tá sa ešte aj zamotala. Druhý náhod bol perfektný – rovno do kuchyne! Srdce sa mi rozbúšilo, lebo som vedel, že sa budú diať veľké veci. Každá ryba ma svoj príbeh a ja som vedel, že na tento tak skoro nezabudnem (ak vôbec!).
Vopred som to tušil!
Hneď pri zábere som vedel, že mám česť z väčšou rybou. Dlhoročné skúsenosti mi dali za pravdu. Žiadne brutálne výpady, hneď po záseku bolo cítiť veľkosť a váhu. Ryba sa hýbala minimálne, viac‑menej iba stála v prúde. Zapískal som na parťáka, ten skúsene prestal chytať, zbalil udicu a rozmýšľali sme, ako rybu dostanem do podberáka. Neprístupný breh na jednej strane, rozvodnená rieka na strane druhej. Mal som veľké šťastie a podarilo sa mi rybu otočiť, takže nešla dole prúdom do kameňov alebo cez pilier, ale namierila si to hore prúdom. Majestátne, žiadne výskoky alebo dynamické výpady…
Rýchle selfie a 10 minút
na rozplávanie, aby bola
ikernačka znovu pri sile...
Verím v šťastný koniec
Postupoval som neznámym terénom po pás vo vode. Jednou rukou som si čistil cestu od konárov a rôznej vegetácie, v druhej ruke som držal udicu ako vo zveráku. Najvhodnejšie miesto bolo asi 30 metrov po prúde, no ešte ani zďaleka sme nemali vyhraté. Občas som zakopol o balvan, podarilo sa mi podliezť pod konármi a ryba sa stále držala v tom najväčšom prúde, ktorý využívala vo svoj prospech. Asi po 15 minútach sa mi ju podarilo prvýkrát otočiť k štrkovému brehu, kde to už nebolo ďaleko. Prvý raz som naozaj veril v šťastný koniec. Lary šiel skúsene za mnou a pomáhal mi, ako vedel. Súper strácal na sile a my sme uvideli, s kým máme dočinenia. Hák bol ideálne v tvrdej čeľusti a po pár výpadoch bol 6,5 kg mliečňak s výrazne vyvinutou čeľusťou v podberáku.
Dokonalá zostava. Žiadny kompromis.
Kto by to bol ráno povedal?!
Mali sme neuveriteľnú radosť, srdce mi búšilo a kolená sa mi triasli. Ako zvyčajne, pár fotiek a šetrný návrat do kráľovstva. Keby mi niekto ráno povedal, že sa toto stane, tak mu poklepem po čele. Hodnú chvíľu som tomu nemohol uveriť…
V ten deň sme ešte chytili dve menšie ryby, každý po jednej. Bol to menší Grilse, opäť spod brehu a 3,6 kg mliečňak ako zadosťučinenie pre Laryho.
Hotová rybia žatva…!
Dokopy sme za dva dni chytili 19 lososov, v čo sme ani nedúfali. S istotou môžem povedať, že to bola „životná rybačka“ a ešte stále mi behá mráz po chrbte.
Auto je opravené, navijaky našli adresáta – sú doma po servise, udica je v Nemecku na výmene. Lepšie to skončiť ani nemohlo. Petrov zdar!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
