V modernej súčasnosti vďaka napredovaniu technológií už každý rybár môže mať vo vrecku kvalitný fotoaparát. Nepotrebujeme náročnú a komplikovanú techniku alebo drahé mašiny na to, aby sme si spravili kvalitnú fotku úlovku na pamiatku.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2022
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 64
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.03.2023.
Sociálne siete ako keby spravili z fotenia rybárskych trofejí „súťaž“. Všímam si totiž, ako určitá skupina rybárov má nutkanie fotiť každý úlovok. Je jedno, či je to podmierečný mikro zubáčik alebo 230-centimetrový sumec. V tom druhom prípade je to, samozrejme, úplne v poriadku (ak dotyčná ryba nevisí náhodou na háku na strome), ale ten prvý prípad je už podľa môjho názoru dosť otázny.
Kľúčové otázky pred fotením
Potrebujeme si za každú cenu spraviť fotku? Aj keď nemáme možnosť spraviť nejakú lepšiu? Musí byť tá ryba za každú cenu pred fotením zabalená do piesku, zložená na suché kamene atď...?
Ak nejde o „životnú“ rybu, ale „len“ o rybu s bežnou veľkosťou, tak je to asi zbytočné, lebo inokedy a inde môžeme chytiť takú istú a možno budeme mať na tú fotku aj vhodnejšie podmienky.
Čo však vtedy, ak naozaj ide o „životnú“ rybu, ale nemáme na fotenie vhodné podmienky? Navyše, tie podmienky by mali vyhovovať hlavne rybe, nie nám... Musíme vyhotoviť fotku za každú cenu, aby sme na ňu dostali päť lajkov?
Tá pamiatka záberu a zdolávania zostane v nás predsa navždy. Ten pocit nám nikto nemôže vziať. A čo vtedy, keď niekto neverí, čo sme chytili? Nič. Pretože, aj keby sme mu ukázali fotku, aj tak by taký človek neveril, že tá ryba bola naozaj taká veľká. Podstatné sú dve veci – aby taká ryba žila ďalej a aby sme my mali ten zážitok.
Ale čo v takom prípade, keď máme na fotenie vhodné podmienky? A aké sú tie vhodné? Ako by sme mali spraviť fotky na brehu, vo vode, na vode, aby sme čo najmenej poškodili náš úlovok?
Moje rady sú najmä pre prívlačiarov
Osobne v 99 % prípadov sa venujem prívlači, takže moje rady sú hlavne pre prívlačiarov (teraz možno nielen pre začiatočníkov), keďže rodina športových kaprárov už prišla na to, ako sa správať k rybám pri fotení.
Nepatrím do tej skupiny prívlačiarov, ktorá fotí skoro všetky úlovky, takže fotenie drobných rýb je u mňa takmer úplne vylúčené. Výnimku môžu tvoriť len zaujímavosti ako mimoriadne raritné druhy či sfarbenia jednotlivých druhov rýb. Väčšinou fotím také ryby, ktoré už majú dostatočnú veľkosť na to, aby mohli úplne v pokoji prežiť fotenie a keď, samozrejme, na takú fotku sú vhodné aj podmienky. Určite som spravil aj ja dosť veľa chýb a stále sa učím (ako každý z nás). Nechcel by som tu mudrovať, rád by som sa len podelil o svoje skúsenosti s tými rybármi, ktorí sú ochotní tiež venovať dostatočnú pozornosť tejto tematike.
Mreny sú väčšinou pokojné.
Aké sú vhodné podmienky na fotenie?
Napríklad keď chytáme v peknom prostredí. Brodíme na krásnom severnom potoku, sme na člne a je pekné počasie alebo chytáme na brehu v malebnom lese. Môžeme si rybu bezpečne podobrať, máme v okolí mokrú trávu, máme pri sebe menšiu podložku alebo vieme niekde rybu nafotiť v podberáku tak, aby sme sa na to aj po dlhšom času pozerali s radosťou.
Lipeň je mimoradne dobrý spolupracovník pri fotení.
Ako vyhotoviť fotografiu vo vode
Fotenie vo vode, keď sme zabrodení, je celkom jednoduché. Keď sme dvaja, tak máme vyhraté. „Lovec“ drží rybu, parťák manipuluje s foťákom. Všade naokolo máme vodu, takže keby náhodou ryba vypadla z našich rúk, padne do vody. Samozrejme, tú rybu by sme nemali držať príliš vysoko nad vodou. Je veľmi vhodné, ak môžeme mať vtedy pod rybou aj podberák. Keď na rám podberáka s rýchloviazačom pripevníme izolačnú penu na potrubie, tak z toho podberáka môžeme spraviť plávajúci model (už na tom pracujem aj ja), takže keby aj ryba vypadla z našich rúk, môže padnúť naspäť priamo do podberáka a môžeme fotenie opakovať ešte raz. Prirodzene, manipulácia s rybou by nemala byť dlhá. Podľa mňa najviac pol minúty alebo minútu, lebo čím kratšie trvá fotenie, tým lepšie pre ryby a napokon aj o to dlhšie môžeme chytať. Keď sa fotka nepodarí ani na druhý pokus, tak radšej rybku pusťme.
Keď sme sami, aj vtedy môžeme spraviť pekné fotky. Napríklad podržíme rybu v podberáku, ktorý je vo vode, poprípade môžeme rybu nafotiť ešte pred podobratím. Tento manéver si vyžaduje už skúsenejšie ruky.
Hrubá, navlhčená podložka do člna.
Ako spraviť fotku na člne
Keď sme dvaja, tak princíp je podobný, ako pri fotení rýb vo vode. Môžeme ale mať v člne klasickú podložku, samozrejme, navlhčenú. Existujú už aj také podložky pre prívlačiarov (napríklad od firmy Reiva), z ktorých môžeme spraviť aj menšiu vaňu. Aj v tomto prípade však môžeme fotiť rybu nad podberákom, ktorý je ešte vedľa člna vo vode.
Keď sme sami, tak môžeme nechať rybu v podberáku a nafotiť ju tam, prípadne s jednou rukou ju troška podvihnúť. V člne môžeme mať prípadne aj statív so samospúšťou. Tento spôsob treba trošku nacvičiť (s vankúšom, ktorý má tvar ryby – napríklad) a potom to už pôjde ľahko. Aj tu by bolo fajn mať pod rybou podložku, aby nepadla na dno člna. Môžeme ublížiť rybe a ona zasa môže poškodiť našu výbavu.
Skúška so statívom.
Najbežnejší variant – fotíme pri love z brehu
Ak sme dvaja, tak je všetko jasné a stratégiu už poznáme. Osobne aj tu nosím podložku od Reiva, keďže nezaberie veľa miesta a poskladanie je otázkou pár sekúnd.
Ak sme na to sami, takisto môžeme používať podberák, podložku, mokrú trávu. Môžeme tiež rybu podržať s jednou rukou vo vode. Podstatné je, aby sme neobaľovali rybu v piesku, v bahne, v snehu, v suchej tráve či do štrku, pretože to môže rybám poškodiť ochrannú slizovú vrstvu. Poškodený ochranný sliz môže pôsobiť rybe rôzne infekcie a vo vážnejších prípadoch potom aj smrť. Aj keď ryba po fotení odpláva, ešte to nezaručuje, že prežije nasledujúce hodiny...
Jesenná fotka šťuky.
Niekoľko ďalších „nepísaných“ pravidiel
Pred podobratím treba podberák namočiť do vody. Osobne radšej používam pogumovanú alebo silikónovú sieťku, lebo do takých materiálov sa háčik zachytáva o poznanie ťažšie. Kým má ešte ryba v tlame nástrahu, môžeme mať voľné hroty háčikov, ktoré sa môžu zachytávať do sieťky. Jalce, bolene sú väčšinou pri fotení menej pokojné a v takých prípadoch, keď majú ešte háčik v papuli a niektorý hrot zamotaný v sieťke, vtedy môžu poškodiť aj seba, ak nie sú v podberáku pokojné. Čítal som ale aj také názory, že jednotlivé druhy – napríklad zubáče – sa správajú pokojnejšie v klasických sieťkach než v silikónových...
Rybu sa snažme chytať len s mokrými rukami, aby sme jej nepoškodili ochranný sliz. Osobne, keď môžem, tak väčšinou pri rybačkách používam tenké rukavice. Tie môžem mať neustále mokré hlavne v letných mesiacoch. Tým si chladím aj svoje ruky a keď potrebujem chytiť do ruky rybu, tak mám neustále aspoň jednu ruku mokrú. V jesenných mesiacoch, kým nie je prílišná zima, mám tiež tenšie rukavice, ktoré lepšie držia vlhkosť. V zime takisto môžeme namočiť ruku do vody (nič sa nám nestane). Nosievam so sebou aj mini uterák, aby mi ruky nemrzli ďalej.
Ako rybu pre fotozáber uchopiť a držať
Vo veľkých horúčavách sú ryby mimoriadne citlivé na manipuláciu (niektoré druhy obzvlášť). Snažme sa ich držať čo najmenej mimo vody. Fotenie a hlavne čas fotenia zredukujme na minimum.
Niektoré ryby môžeme držať za žiabrový oblúk (zubáč, šťuka). Také držanie je pre ne najbezpečnejšie, len si musíme dávať pozor, aby sme to držanie robili správne a len za oblúk, nie za žiabre.
Pri fotení rybu držme bezpečne, ale nie príliš silno. Nemali by sme ju tlačiť veľkou silou. Jemné, ale bezpečné držanie treba však natrénovať.
Ako som písal vyššie, na šťuky či zubáče existuje špeciálny úchop za žiabrový oblúk.
Sumca môžeme podržať za tlamu a s druhou rukou (keď je menší) nižšie, ale nie pod bruchom.
Jalca, boleňa, mrenu môžeme s jednou rukou držať pod hlavou a s druhou troška nad chvostovou plutvou.
Ostrieža takisto môžeme držať pod hlavou a nad chvostovou plutvou, v žiadnom prípade nie za tlamu ako ostračku (bassy atď.).
Pstruha či lipňa stačí podoprieť úplne jemne s jednou rukou, najlepšie vo vode alebo v podberáku.
Silikónová sieťka slúži ako dočasná podložka nad mokrými listami.
Niektoré ryby sa fotia ľahšie, niektoré ťažšie
Napríklad jalce a bolene málokedy spolupracujú. Dávajme si pozor, aby nezasekli do našich prstov háčiky, preto ich radšej pred fotením od háčikov osloboďme. Keď ich fotíme tak, že časťou tela sú ešte vo vode, tak aj jalce a bolene ostanú pokojnejšie.
Zubáč a mrena sa fotia ľahko. Tieto druhy väčšinou všetky sily spotrebujú pri zdolávaní, s nimi môžeme spraviť najrýchlejšie fotky. Následne však, pred ich pustením, mali by sme sa presvedčiť o tom, že už majú na odplávanie dostatok síl. Chvíľku ich držme v ruke hlavou proti prúdu, aby dostali čo najviac kyslíka.
Lipeň sa fotí asi najľahšie. Je to mimoriadne pokojný druh, ktorý sa nechá „ochotne“ odfotiť. Dávajme si ale pozor a nenechajme ho dlho bez vody. Stačí pár sekúnd, 1-2 fotky a môžeme lipňa pustiť.
Takto môžeme fotiť aj na brehu, keď máme pri sebe podberák.
Ešte pár slov na záver
Klasický slogan znie „Len rybu, ktorú pustíš, môžeš chytiť druhýkrát!“ a je to aj skutočnosť. Nedávno sa mi podarilo chytiť krásneho volžáka. Pri fotení som si dával pozor na všetky vyššie popísané „pravidlá“: mokrá podložka, mokrý podberák, mokrá tráva, mokré ruky... Fotenie trvalo zhruba 20 sekúnd. Kým som si nachystal podložku, ryba bola v podberáku (nevisela na lip-gripe ako na niektorých fotkách..., je to úplný nezmysel, čo rybe len škodí – podľa môjho názoru), aj v tom nám môže pomôcť podberák a ozaj nezaberie veľa miesta a nemusíme ho mať stále v ruke. Rybu som nafotil, pred pustením som si vyčkal, kým naberie na sile a odplávala pokojne. O tri týždne na tom istom mieste, v tom čase a na podobnú nástrahu som chytil volžáka s takým istým telom a presne s takou istou dĺžkou. Na 99 % som si istý, že to bola tá istá ryba, ktorú som pustil dávnejšie. No druhýkrát som ju už nefotil.
Poučenie ako pointa: keď sa budeme držať týchto „pravidiel“ a ryby budeme aj šetrne púšťať, tak nás môžu opakovane
obdarúvať krásnymi zážitkami...
Fotka ryby ešte vo vode.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
