Rád muškárim na nížinných vodách. Bolene, ostrieže, zubáče, jalce aj iné druhy sa dajú loviť pomerne úspešne. Pri muškárení nie je núdza ani o prekvapenia. Napríklad veľké pleskáče ulovené na menšie strímre, ba niekedy sa na mušku nechá oklamať aj kaprík. Ale to, čo sa mi podarilo uloviť jedného letného popoludnia...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2022
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 54
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.03.2023.
Najskôr bolene
Na hladine sa objavovali veľké kolesá po loviacich boleňoch. Napriek tomu, že pomerne intenzívne lovili, boli mimoriadne opatrné. Zábery prichádzali len pri presných hodoch do miest ich „rabovania“. Podarilo sa mi uloviť dve krásne ryby okolo 70 cm, keď som si v diaľke na hladine všimol podivné kruhy. Nebolo to typické zalovenie boleňa, vyzeralo to skôr, akoby ryba niečo zbierala z hladiny. Avšak žiaden hmyz sa nerojil… Keďže to bolo pomerne ďaleko, spočiatku sa mi strímer nedarilo dohodiť práve do tých miest. Možno až na piaty, šiesty pokus prišiel záber, aspoň som si to spočiatku myslel…
Tesne po vylovení sme nechápali, čo sa vlastne stalo...
Polovička jalca!
Ryba bojovala nejako divne. Pri zdolávaní vôbec neťahala, len sa bezmocne prevaľovala na hladine. Keď som ju pritiahol bližšie, zistil som prečo. Bol to zachytený jalec tmavý, vlastne iba polovička jalca, ktorý mal namiesto zadnej časti tela obrovskú krvavú ranu. Pôvodne mohol mať takmer 50 cm, teraz niečo cez 30. No aj napriek devastačnému poraneniu ešte stále žil! Rýchlo som pochopil, čo sa stalo. Pár desiatok metrov proti prúdu sa nachádzali lopatky veľkej turbíny. „Ekologická“ malá vodná elektráreň (MVE) jalca dokonale zomlela ako v mlynčeku na mäso. A nebol to prvý prípad, ani žiadna výnimka…
Detail poranenia.
Dvojdielne úhory
S ďalším zaujímavým úkazom som mal možnosť stretnúť sa viackrát pod niektorými vodnými elektrárňami. Boli to dvojdielne, niekedy dokonca trojdielne úhory! Ako je to možné? Opäť lopatky turbín. Dokážu rozdrviť aj telo mimoriadne húževnatého a slizkého úhora. Dochádza k tomu najmä v čase ich ťahu – návratu na miesta zrodenia do Sargasového mora. Je známe, že úhor patrí medzi katadromné ryby, to znamená ryby, ktoré sa neresia v mori a žijú v sladkých vodách. Úhory však majú cestu na svoje neresiská, žiaľ, dokonale zahatanú množstvom bariér, hlavne malými vodnými elektrárňami. Silný migračný pud ich ženie priamo na neúprosné lopatky turbín. Len pre zaujímavosť spomeniem, že v historických záznamoch sa uvádza, že sa v Čechách budovali úhorie lapadlá už začiatkom 13. storočia. A odhad úlovkov do úhorích lapadiel v tých dobách býval viac ako 40 ton úhorov. V súčasnosti, keď sme na vrchole vyspelosti civilizácie, lietame do kozmu a zanedlho možno až na Mars…, paradoxne, nedokážeme väčšinu úhorov odloviť, alebo im aspoň zabrániť, aby skončili v turbínach. Samozrejme, okrem tých, ktoré ulovíme na udicu.
Ešte živý úhor, silno poškodený turbínou vodnej elektrárne.
Trojdielny úhor spod turbín.
Neekologická ekológia
Ekológia je momentálne v kurze. V médiách stále častejšie počuť o ekologických výrobkoch, ekologickom zhodnocovaní odpadov alebo ekologickej výrobe energie. Ale je skutočne všetko také „ekologické“, ako sa proklamuje? Sú napríklad malé vodné elektrárne skutočne ekologické? Prečo ich potom v niektorých európskych krajinách likvidujú? Nejde len o otázku priamej likvidácie rýb na lopatkách ich turbín. Problém je ďaleko závažnejší. V prvom rade je to celková zmena biotopu prúdiacej vody na stojatú. Na miestach vzdutia sa začne usadzovanie sedimentov, ktoré znemožňujú neres pstruhov, lipňov, hlavátok, ale aj podustiev, mrien, jalcov… Spomalenie prúdenia zároveň znamená prehrievanie vody. Vyššie teploty spolu so zvírenými sedimentmi vedú často nielen k poškodeniu ikier a plôdika, ale aj k úhynom dospelých rýb – podobne, ako sa to nedávno stalo na Hrone pri obci Polomka; množstvo ďalších rýb uhynulo na turbínach malej vodnej elektrárne v Želiezovciach…
Postupne sa tak znižuje početnosť rýb vo vybetónovaných a prehradených korytách riek, navyše tu začnú prevažovať iné, hospodársky menej cenné druhy. Nevravím o tom, že každá takáto stavba predstavuje migračnú bariéru a znemožňuje ťah rýb, či už na neres alebo za potravou, zmenou stanovišťa… Ani žiaden rybí prechod nie je stopercentne účinný a nezaručí migračnú priechodnosť pre všetky druhy, rovnako aj vekové kategórie rýb. Navyše stále chýba reálna kontrola prietokov vody cez rybie priechody, rovnako aj postihy majiteľov za nedodržiavanie stanovených podmienok. Pokiaľ je na toku jedna elektráreň, ešte to nemusí znamenať katastrofu, ale na Hrone je ich už niekoľko desiatok a plánujú sa ďalšie! Dalo by sa takto pokračovať vo výpočte negatív a neekologickosti „ekologických“ MVE.
Veľký dvojdielny úhor.
Minimálny prínos
Napriek tomu všetkému by sa dalo nad mnohými negatívnymi dôsledkami prižmúriť oči, pokiaľ by bola účinnosť MVE a ich prínos pre spoločnosť skutočne rozhodujúci. Ale aj keby sa spočítal výkon všetkých malých vodných elektrární, stále je to len mizivé percento potrebnej energie. Pri konečnom porovnaní ich prínosu s nezvratnými ekologickými škodami, v tomto prípade rozhodne nemôžeme hovoriť o žiadnej ekológii! Škody na rybách a vôbec na životnom prostredí doslova prevalcujú ich „ekologický“ prínos!
Napriek devastačnému poraneniu plotica ešte stále žila.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
