Prišiel čas presunu z krásneho Altaja na nižšie položené miesto na rieku Uur v provincii Khovsgol. Máme pred sebou dlhú cestu, najprv autom do Bayan-Ulgii, kde nastupujeme na vnútroštátne mongolské linky a smerujeme naspäť do Ulanbátaru. Ostávame tu na jednu noc a nasledujúci deň máme nastúpiť na večerný vlak do Erdenetu.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2022
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 10
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Keďže máme pre seba celý deň a v Ulanbátare sme už všetci boli, jeho skryté tajomstvá sme už odhalili, preto sme si naplánovali výlet na najväčšiu Džingischánovu (Genghis Khan) sochu na koni. Socha sa nachádza asi 50 km za hlavným mestom. Už z diaľky sa vyníma pohľad na 40-metrovú sochu, ktorá smeruje na východ, na jeho miesto narodenia. Miestny sprievodca nám v múzeu sochy vysvetľuje mongolské zvyky a históriu a má odpoveď na každú otázku, ktorú položíme. Miesto je pekné a vedeli by sme stráviť po okolí aj viac času, no odjazd vlaku nás začína naháňať.
Príprava na odjazd k rieke, jeden splav bol vzdialený asi 30 km.
Na ceste za rybami
Cesta vlakom je nočná. Odjazd je večer o 19.00 a cesta má trvať 12 hodín, čo Mongoli dodržiavajú presne na minútu. Pokiaľ je vonku ešte vidno, kocháme sa prírodou a obzormi, ktoré sa nám ponúkajú. Ráno o 7.00 vlak prichádza do cieľovej stanice v meste s názvom Erdenet, kde nás čakajú naši šoféri. K dispozícii máme tentoraz dva džípy, avšak už po pár kilometroch je nám jasné, že UAZ bolo predsa len pohodlnejšie vozidlo. Šoféri dostali presné inštrukcie, kadiaľ nemajú ísť, ktoré očividne nepočúvajú, a vydajú sa cestou, ktorú až tak dobre nepoznajú…
Môj 120 cm tajmen na hladinový popper, nádherný záber a zložité zdolávanie z vysokého brehu.
Prvá polovica cesty prebieha bez problémov. Začíname sa zarývať do hôr po viac‑menej poľnej ceste a prichádzame na úpätie hôr, kde sa už však naši šoféri musia pýtať na cestu všetkých domácich, ktorých stretneme. Tu je to také normálne. Ukážu nám rukou smer, prehodia pár slov a my pokračujeme, aj keď žiadnu cestu už dávno nevidno, len sem‑tam vyryté pásy po dobrodruhoch ako sme my.
Na vrcholku kopca, ktorý sme potrebovali prejsť, zisťujeme, že cesta sa nám časovo nabaľuje, ibaže nie o minúty, ale hodiny – malými zdržaniami, ako sú zapadnutie v bahne alebo oprava kolesa, ktoré už nejakú tú chvíľu píska. Našťastie si naši šoféri vedia so všetkým poradiť s úsmevom na tvári.
Vyrážame na Uur.
V kempe s dokonalým servisom
Podvečer dorážame do dediny s menom Tsaagan Uur, kde nás už netrpezlivo očakáva správca kempu Prudo, ktorý je tu zástupcom starostu, takže máme znovu VIP starostlivosť. Kemp pozostáva z niekoľkých chatiek, ktoré sú postavené do U a vytvárajú pocit bezpečia. Je tu niekoľko chatiek, ktoré sú na ubytovanie pre turistov, ale aj domácich. V jednej je kuchyňa s jedálňou a dokonca v jednej sa nachádza aj sauna so sprchami. Chatky sú zariadené skromne, pozostávajú z postelí, ďalej je tu malé prepadové umývadlo a piecka, ktorú nám veľmi netreba, keďže vonku je príjemne teplučko. Osadenstvo kempu tvoria dve kuchárky a jeden pomocník pre všetko, z ktorého sa vykľuje dobrý rybár a navigátor na rafte.
Priamo pri rieke sa nachádza pekný kus púšte.
Voda podľa našich predstáv
Rieku sme pretínali po ceste iba raz, ale našej pozornosti neušlo, že je krištáľovo čistá a má nádhernú štruktúru. Jasné, že nám to nedalo a išli sme sa hneď presvedčiť, či sa nám tu bude dobre chytať. Pri pohľade na rieku nám jasá srdce a hneď si vieme predstaviť, kde sa budú ryby schovávať a kde treba nahadzovať nástrahy. Flóra je tu úplne iná ako na Altaji, všade naokolo sú lúky plné kvetov a rôzneho nízkeho porastu. Pred nami sa rozprestiera široká rieka, okolo ktorej rastie veľa stromov. Brehy sú dobre prístupné, sú tu kamenisté pláže, ktoré prechádzajú do zarastených lúčnych zátok a sem‑tam úsekov pretínajúcich sa s lesmi a menej prístupnými vysokými brehmi povedľa toku rieky. Voda je podľa našich predstáv. Popri brehoch sú popadané stromy, ktoré podmyl a odplavil tok pri vyššej hladine, vidíme niekoľko pekných splavov, je tu niekoľko prítokov malých riek, dosť tokom vytvorených ostrovov a sem‑tam popadané skaly vo vode. Všetko pekné miesta pre naše cieľové ryby, ktorými sú tu tajmen, lenok a šťuka.
Neskutočná záležitosť,
tri tajmeny z jedného miesta.
Prvé dni a prvé zábery
Prvý deň chceme nechať ryby na pokoji a skôr si oddýchnuť. Využívame teda čas a Prudo nás povozí po zaujímavých miestach po okolí. Máme možnosť vidieť pieskové duny, ktoré sú neďaleko a poukazuje nám niektoré zaujímavé miesta okolo rieky, kde sa nám oplatí zdržať. Vedomosti má riadne, veď je tu domáci a dobre to tu pozná.
Druhý deň ráno sa všetci vrhneme na miesta, ktoré nám učarovali. Snažíme sa prísť na to, čo bude tajmeny dráždiť najviac. Skúšame voblery, gumy rôznych veľkostí a hladinovky. Najväčší záujem prejavujú o gumy a hladinové nástrahy, mne osobne najviac učaroval poper od Savage gear, ktorý lieta ďaleko a dajú sa s ním robiť presné náhody, ktoré sú tu dosť potrebné. Smashtaily sú tiež dobrá voľba a nám prichádzajú prvé zábery…
Tomášov metrový tajmen na hladinový Smashtail.
Zákerné tajmeny
Tajmen je ryba z čeľade lososovitých, ktorá sa dožíva 55 rokov. Je olivovozelená na hlave a prechádza do červenohnedej farby na chvoste. Spodné plutvy sú väčšinou tmavočervené a brucho ide z bielej až po tmavosivú. Má veľa čiernych bodiek a výrazné oči, ktoré vás sledujú pri každom pohybe. Podľa mňa je to jedna „najzákernejšia“ ryba, ktorá vydáva chrapľavý zvuk nespokojnosti a striehne, kedy sa môže hodiť a zapichnúť vám nástrahu niekde do kože. Jednému zákerákovi sa to podarilo a roztrhol mi nevybratou nástrahou vrecko na broďákoch.
Najkrajší tajmen zabral Tomášovi, ktorému tento dravec od začiatku ukazuje, kto je tu pánom. Po niekoľkých výskokoch a nepríjemných výpadoch sa mu ho darí dostať na breh. Má z neho nesmiernu radosť a nevie sa spamätať z toho, akú má táto ryba silu. Za pár hodín sa nám ich podarilo chytiť tri a jedného dokonca nad magickú hranicu jedného metra. Sme spokojní s výsledkom, ale je nám viac než jasné, že to ľahké nebude, keďže ryba nie je až taká aktívna, ako by sme si predstavovali. Ovplyvnila to hladina vody, ktorá je stále vyššia a pomaly klesá po predchádzajúcich dažďoch. To nás poriadne nakopne, pretože tu sa ukáže rybárske umenie každého z nás.
Keď zaprší, tak prejazd horských priesmykov nie je nič jednoduchého.
Bilancia ďalšieho dňa
Nasledujúci deň sa rozdeľujeme na dve skupiny. Obe skupiny pôjdu dolu po prúde, jedna od kempu až po dohodnuté miesto a druhá od spodného miesta ďalej, podľa síl, a potom naspäť pešo. David, Tomáš a ja sa vyberáme od spodného bodu spoznať miesta, kde sme sa predtým neboli schopní autom dostať. Prudo nás vysádza pri peknom splave, naskakuje naspäť do auta a necháva nás napospas našim schopnostiam. Prehadzujeme splav a prichádzajú prvé zábery. Najviac sa darí Davidovi, čomu sa vôbec nečudujeme, keďže má dlhoročné skúsenosti v prívlači a vie vodu dokonale čítať. Pri každom zábere čakáme, čo sa nám ukáže na druhej strane udice. Zdolávame zopár tajmenov, ktoré sú menšie, ale potešia takisto ako kapitálne ryby. Vyberáme sa nadol a dúfame, že trend záberov bude pokračovať. Nie je to však tak. Počasie je pekné, vonku je cez 30 stupňov, slnko praží a voda je veľmi presvietená, čo tunajšie dravce nemajú až tak rady a hľadajú úkryt v ťažko dostupných miestach, kde sa nemáme šancu s našimi nástrahami dostať.
Celá naša zostava.
Nosíme so sebou po dva prúty, ja mám obľúbené cestovné 4-dielne, keďže bývam na ostrove. Jeden na tajmeny do 150 g a druhý do 60 g na lenoky a šťuky. Najlepšie sa mi osvedčili prúty od Savage gear, ale to je každého osobná voľba. To nám dáva priestor na využitie ľahšieho prúta a my sa venujeme aj lenokom na rozhraniach prúdov v zátokách, kde by sa mohli vyhrievať, alebo pod previsnutými stromami nad brehmi, kde sa cítia bezpečne. Lenok je lososovitá ryba, ktorá má veľké farebné škvrny, po bokoch čierne bodky a papuľku má zospodku, takže jej treba podržať nástrahu v prúde a dať jej čas nasať ju. Zopár kúskov sa nám darí prekabátiť, ale tiež to nie je žiadna sláva a tie väčšie nechávajú dorast zistiť, či im vydanie energie naháňaním našej nástrahy stojí zato.
Pri peknej prechádzke divočinou popri koryte rieky sa nám ukazujú rôzne stopy od zveri, ktorá sa chodí do rieky napájať. Naskytá sa nám pohľad na zdochnutého losa vedľa rieky, kam vedie vlčia diaľnica zo stôp. Po porovnaní veľkosti s rukou sme prekvapení, aké veľké tieto dravce musia byť. Začína sa nám zvečerievať a je čas vrátiť sa na dohodnuté miesto. Bilancia dňa nás utvrdzuje v tom, že ryba je málo aktívna.
Náš kemp bol pre nás neskutočným zázemím.
Úspešný a príjemne únavný deň
Je tu nové ráno a my po výdatných raňajkách naskakujeme znovu do auta a smerujeme dolu po prúde. Dnešný plán je začať na splave ako deň predtým, no v tomto prípade pôjdeme proti prúdu smerom ku kempu, čo je celodenná prechádzka. Prehadzujeme splav a Tomáš, ktorý je kúsok podo mnou, dostáva pekný záber. Idem smerom k nemu, keď David hlási rybu na druhom konci tiež a ja neviem, ktorým smerom ísť. Tomáš vraví, že si poradí, tak utekám hore, kde sa Davidovi ryba pustila do prúdu a má problém ju udržať. Po riadnom boji sa mu ju predsa len podarí dostať do tichšej vody nad prúdom hoci to tak v niektorých okamihoch nevyzeralo – o pár minút sa ocitá v podberáku. Je pekne stavaná a pokoruje magickú hranicu jedného metra.
Po tomto zážitku sa dávame na cestu smerom hore a dúfame, že aktivita sa trochu zlepšila. Pri východe slnka to znova trochu poľavilo, no my sa nedávame odradiť a poriadne prehadzujeme všetky miesta. Dostávame sa na miesto, kde je breh vysoký asi 4 metre a pláž je na druhej strane rieky. Som prvý a popri chôdzi hádžem popra do vody a snažím sa s ním pracovať. Po jednom náhode som spozoroval veľký čierny tieň, ktorý sa mi blížil k nástrahe… Kým som sa spamätal, prišiel výskok, riadny šplech, udica my náramne oťažela a navijak začal vydávať zvuk rozbehnutej brzdy.
Po pohľade do vody som šancu na úspech odhadol tak na 50 %. Predo mnou po oboch stranách brehu boli spadnuté stromy s veľkými koreňmi a vytvárali malý priestor na zdolanie. Našťastie sa tajmen na druhej strane udice snažil nájsť útočisko v hlbine v strede rieky, pričom sa unavil, a po boji, ktorý sa mi navždy zaryje do pamäti, podarilo sa mi ho dostať k brehu. Tam už čakal David s podberákom a na prvý pokus sa ho podarilo doň dostať. Mám veľkú radosť, že to takto hladko prebehlo na takom neprístupnom mieste. Neďaleko v malej zátočke ho meriame, pofotíme – čo pri každej rybe prebieha rýchlo, aby sme ju netrápili – a po poďakovaní jej darujeme slobodu. Deň sa znova blíži ku koncu tak, ako my sa blížime ku kempu príjemne unavení. Čaká nás tu večera. Strava je výborná a na všetky požiadavky nám vychádzajú v ústrety. Po večeri upresňujeme plán na ďalší deň.
Tajmen na moju top nástrahu, poppera.
Ryba na metri ukazuje 95 cm
Ja a David sme sa rozhodli prejsť úsek nad kempom, ktorý je dlhý asi 15 kilometrov. Je to bližšie k dedine, po bokoch sa rozprestierajú pastviny a všade je veľa pasúceho sa dobytka, pre ktorý sme stredobodom pozornosti. Hneď zrána máme niekoľko pekných záberov, ale ryba je teraz prefíkanejšia ako my a úspešne sa jej darí zbaviť nástrahy pri zdolávaní. Vedenie nástrahy upravujeme, nech sa nám to už nestáva, pokračujeme dolu po prúde. Prichádzame na miesto s menším splavom a z jeho rozhrania sa vytvára po našej strane zátoka, ktorú treba obísť. Najskôr však prehodíme rozhranie, ktoré nám vydáva celkom pekného tajmena, ktorého zvečníme a pošleme naspäť domov.
Prechádzame zátoku a pri pohľade do vody spozorujeme, že sa tam niečo vyhrieva. Zátoka je plytká, pieskovitá a bahnitá, preto nás to prekvapuje. Rybu netreba dlho prehovárať a David ju po pár otočeniach navijakom úspešne zdoláva. Už pri zdolávaní je nám jasné, že je to šťuka. Má pekné farby a celkom aj spolupracuje pri fotení. Po pustení sa chystám na malé občerstvenie, ale David ma nahovára, nech tam ďalej hádžem, pokiaľ si prerobí nadväzec. Hneď po náhode prichádza sledovačka a malý vobler mi nasáva šťuka. Skáče ako o život, no ja jej nedávam šancu a o chvíľu ju mám na brehu. Po uvoľnení nástrahy sa ju snažím hneď pustiť, na čo David zase protestuje a núti ma ju merať. Po malom šomraní podvolím a šťuka na metri ukazuje 95 cm.
Na jednom mieste sa nám podarí rieku prebrodiť. Nachádzame tam novú veľkú zátoku s malým prítokom. Je to raj pre šťuky a nám sa ich darí zdolať niekoľko. Všetky sú podobné veľkosti dorasteneckého veku, ale zábava je to poriadna. Strácame pri nej drahocenný čas a ani si neuvedomuje, že sa začína stmievať a my sa musíme vydať na cestu do kempu.
Defekt v mongolskej stepi.
Rybárske dni sa chýlia ku koncu
Máme pred sebou posledný deň chytania a nám sa naskytá možnosť splaviť pekný úsek na rafte. Nechávame sa odviezť dole a púšťame sa na cestu do neznáma po rieke, ktorá sa zaryje do hôr a na 25 kilometroch tu nie je žiadna civilizácia. Zastavujeme a prechytávame miesta, ktoré sa nám najviac páčia. Dobre nám na to slúžia ostrovy, na ktoré by sme sa bez raftu nikdy nedostali. Prvé miesta sú skôr lenokové, čo sa nám potvrdzuje pri zdolávaní niekoľkých kúskov. Do toho o kúsok ďalej prichádza tajmen na Davidovu udicu, ktorý má cez meter a dáva mu to pocítiť aj svojou hmotnosťou.
Zdolávame tri tajmeny naraz
Po ceste sa nenecháva zahanbiť ani Tomáš, ktorý tiež vydráždil pekného tajmena. Prichádzame na miesto, kde sa rieka dosť rozširuje a vytvára veľkú plochu s pomalou vodou, ktorá prechádza na protiľahlom brehu do rýchleho prúdu a obmýva ním vytvorený výbežok. Nahadzujem na rozhranie pomalej a rýchlej vody, na čo prichádza krásny záber. Ryba sa snaží dostať do prúdu, čo jej nemôžem dovoliť, a tak s ňou chvíľu na mieste zápasím. Nakoniec pod tlakom podvolí a vydá sa do pomalej vody. Pri rozvírení hladiny po boji spozornelo ostatné osadenstvo. David nelení a hádže to za rybu, ktorú zdolávam, na čo dostáva záber aj on. Pozeráme na vodu a všimli sme si, že ho nasleduje ďalší tajmen. Nabádame Tomáša, nech to tam tiež hodí a po malej navigácii od Davida, pretože má lepší výhľad, kde a ako to potiahnuť, dostáva záber aj Tomáš a my zdolávame tri tajmeny naraz. Náš sprievodca jasá a my sa dozvedáme, že to je tak trochu rarita na tejto vode zdolať toľko rýb z jedného miesta a sme jedni z prvých, ktorým sa to podarilo. Všetky sú približne rovnakej veľkosti a nie sú najmenšie. Na rozhraní sme ich zbadali ešte niekoľko, lenže už o nás vedeli a nedali sa nám už na tomto mieste prekabátiť. Do konca splavu ich ešte zopár pochytáme, no väčšinou je to dorast.
Dorážame do cieľovej stanice pod obrovským skalným zrázom. Náš odvoz tu ešte stále nie je, tak sa venujeme lenokom, ktoré k večeru začínajú viacej zbierať. Po hodinovom meškaní sa náš odvoz objaví na obzore. Vravia, že v horách pršalo a mali problém prejsť cez jeden prítok, no našťastie sa im to nakoniec podarilo. Vieme, čo nás po takejto správe na ceste naspäť do kempu čaká, preto si poslušne posadáme a necháme sa viezť.
Ďalšia metrovica.
Ani sa nám odtiaľto nechce odísť
Dni nám ubehli veľmi rýchlo a je čas odchodu. Po týchto zážitkoch sa nám odtiaľto neveľmi chce, ale musíme si spraviť priestor na nové. Na druhý deň nás čaká cesta naspäť do Murunu, kde nás má čakať autobus a ten nás odvezie do Ulanbátaru. Prudo nám však ešte pred odjazdom ukazuje Mongolský festival, ktorý prebieha práve v tomto čase, keď sme tam my. Je to pre nás zaujímavé, hlavne súťaž detí na koňoch, ktoré musia prejsť určitý úsek na koni, ktorý má iba jeden rok.
Naskakujeme do auta a vydávame sa na cestu naspäť do civilizácie. Ideme inou cestou než sem, ale je podobne náročná. Dažde ju na niektorých úsekoch spravili riadne zložitou, takže sa nám zase časovo nabaľuje. Podarilo sa nám poriadne zapadnúť, čo nám zabralo viac ako hodinu, kým sme auto vyslobodili. Našťastie takéto veci tu v Mongolsku patria k tomu a nič nie je problém. Aj počas tejto cesty dostaneme defekt, ale to je záležitosť len dvadsiatich minút. Úspešne dorážame do miesta, kde nás čaká autobus a vyrážame na noc, na dlhú cestu smer hlavné mesto. Tam nás čaká už len jedna noc pred odletom, čo nám dáva trocha priestoru na nákupy. Veľmi ťažko sa nám z Mongolska odchádza, no dovolenke je koniec a nám neostáva nič iné, iba plánovať ďalšiu.
Chcem sa poďakovať cestovnej kancelárii Ingol, bez ktorej by toto dobrodružstvo nebolo možné, ďalej Davidovi, Tomášovi, Veronike a Igorovi za spríjemnenie chvíľ na tomto dobrodružstve.
Parádna šťuka, ktorá si vyšla na lenoky do bočného ramena. Je vidieť, že život tam nemá ľahký.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
