Myslím, že každý z nás má nejakú menšiu či väčšiu závislosť od pre neho príjemných vecí alebo chvíľ. Pre mňa je v poslednom čase najväčšou závislosťou šírošíry priestor v ľudoprázdnej prírode. Ak sa k tomu pridá ešte možnosť loviť v takomto prostredí dravce v riekach alebo jazerách, tak dostáva ešte väčší rozmer.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2023
Počet strán v magazíne: 0
Od strany: 10
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 27.03.2024.
Možno si niekto bude klásť otázku, prečo radšej nebrázdim po našich vodách? Ale otvorene, tých miest u nás, kde si človek dokáže užiť krásu prírody, a ešte si k tomu aj veľmi pekne zachytať, takých je naozaj veľmi málo. Akosi už netúžim stretávať sa s masou rybárov okolo vody. Navyše často túžiacich len po profite z rybolovu. Preto sa snažím vyraziť tam, kde je toho pokoja viac, aj keď nie vždy sa to, samozrejme, musí podariť.
Tohtoročné plány
Hneď v úvode musím povedať, že rýchlo bolo po nich. Pôvodne som mal v pláne iba jednu krátku výpravu, ale ako to už býva, človek myslí a plány sa menia. Najsľubnejším obdobím, kedy si človek môže v pokoji užiť rybárčenie v Írsku, je zima. U nás je úplne iné počasie. Tam sa nezápasí s mrazmi alebo prívalmi snehu. Skôr je veľké vlhko, striedajú sa prehánky a vietor. Teploty sú celkom príjemné – od nuly do zhruba 10 stupňov. Pre mňa ideálny stav, lebo som na tieto podmienky celkom dobre pripravený.
Marek presne umiestnenými
hodmi medzi vodné rastliny vyprovokoval nejednu peknú šťuku.
Vhodné oblečenie
Spomienka na moje prvé írske dobrodružstvo je stále živá, takže viem, že oblečenie sa nesmie nikdy podceniť. A to počas celého roka! Na ostrove sa počasie dokáže za hodinu zmeniť tak, že zažijete pokojne všetky štyri ročné obdobia. Len teda, toho snehu nie je veľa. Takže je naozaj dobré mať nepremokavé a teplé oblečenie, neskôr už natoľko teplé byť nemusí, ale šťastie praje pripraveným. Krátky dáždik v kombinácii s vetrom z vás dokáže urobiť vodníka v priebehu minúty.
Púšťanie úlovku je pre mňa
najväčšia radosť.
Výpravy za rybami
Prvú výpravu sme s kamarátmi naplánovali skutočne dosť zavčas roka. To by snáď ani tak nevadilo, ale počasie sa s nami zahralo. Pri love z člnov je celkom žiaduce mať dobrý drift, aby ste dokázali prechytať veľké vodné plochy. Aj vietor dokáže ryby dostať do pohybu. Len čo však nefúka, tak voda stojí a aktivita je vyložene žalostná. Hneď v úvode nás síce naladil Marek krásnou šťukou meter plus, ale potom sa ukázalo už len niekoľko menších. A čo musím priznať, tak ja som sa za tri dni prakticky nestretol s kontaktom. Bolo celkom ťažké prijať neúspech na vode, ktorá mi vlani priniesla toľko krásnych rýb. Lenže taký je rybolov. Raz si hore a druhýkrát sa môžeš aj na hlavu stavať a rybu nepresvedčíš…
Keď poriadne fúka a človeku
nie je na vode práve komfortne, tak to nastal ten ich pravý čas.
Bolo teda viac než jasné, že z toho chvíľku nebudem spať. A samozrejme, budem hľadať voľný čas na ďalší útek. Ten sa našťastie našiel a ja sa ocitám znova na rovnakej loďke na jazere. Počasie tentoraz úplne opačné. Fučí ako blázon! Lenže 14 dní predtým fúkal prakticky orkán a voda je veľmi „rozbitá“
a prikalená. Je jasné, že nás čaká opäť boj na vode a tentoraz aj s vlnami. Lenže to mi až tak neprekáža, keď mám celé telo zaliate adrenalínom. Hneď prvý deň sa nám podarilo uloviť pár menších šťučiek okolo 70 cm. Voda je plná potrhaných rias a nie je prakticky náhod, aby sa niečo neprimotalo na nadväzec. Predpoveď je však rovnaká aj na nasledujúce dva dni, takže vieme, čo nás bude čakať. Teraz len nájsť miesta, kde sa kŕmia väčšie šťuky… Pokiaľ sa teda kŕmia.
Ďalší deň vyrážame už veľmi skoro ráno, pretože navečer už bude vietor na hrane. Len pre informáciu, normálny vietor, v akom lovíme, má okolo 30 – 40 km/h a nárazy sú medzi 50 – 60 km/h. Sú síce veľké vlny, ale to už máme naučené a vieme, ako to zvládať. Navyše väčšinu rýb chytíme práve v takom vetre. Podarilo sa nám uloviť opäť niekoľko menších šťúk, ale tá správna veľkosť stále chýba. Meníme nástrahy a skúšame množstvo gúm, ale nie je to asi ono. Tak vyťahujeme jerky a zisťujeme, že sa s nimi dá loviť aj v zariasenej vode. Prichádzajú prvé zábery a je jasné, že pri nich najskôr zostaneme. Zábery sú podstatne agresívnejšie a šťukám nerobí problém sa za nimi zdvihnúť takmer ku hladine. Prichádzame o metrovku priamo pri člne! Prúdom ťahaná loď má veľkú silu a rýchlosť a než sa vhodne natiahneme s podberákom, tak vo výskoku mizne vo svojej domovine. Ale super! Hneď máme taktiku na posledný deň. Mizneme z vody, pretože už to začína byť celkom ostré… Večerné pivko a rumíček nám upokoja rozhojdané žalúdky a je jasné, že ráno musíme vyrážať zase veľmi skoro.
Vyplatilo sa! Hneď sa nám darí dobre driftovať a uloviť niekoľko menších šťúk. Dokonca sa na mňa usmiala aj jedna z radu 90. Jerk naozaj milo prekvapil, lebo v tomto čase nikdy veľmi nefungoval. Ale, žiaľ, už nenavýšime. Vietor zosilnel nad rozumnú úroveň, a tak radšej včas balíme a ideme na poriadnu večeru. A kto si myslí, že došlo na ďalšie plánovanie, tak má pravdu. Ale tentoraz až v lete…
Lov pri východe slnka má neodolatelnú atmosféru.
Ideme sa ohriať!
Je jasné, že to tak nebolo. Alebo – aj v lete zmoknete a obschnete toľkokrát, že si na to v závere aj zvyknete. Aj keď niektoré prietrže boli teda naozaj drsné. Avšak narýchlo naplánovaný výlet na nové miesta nemal chybu hneď od začiatku. Žiadne spanie v hoteloch, ale priamo pri rieke v stane. Takže pri vode od rána do večera. A vďaka kajaku neskutočne mobilné a s ohromným záberom vody. Prešli sme veľmi veľa miest a hlavne chytanie bolo úplne iné ako v zime. Dravce boli sústredené prevažne na hranách medzi hĺbkou a plytčinou. V plytšej vode bolo vždy mnoho vodného rastlinstva a v ňom, samozrejme, plno potravy. Takže sme sa sústredili na tieto miesta a vyplatilo sa.
Ako nástrahy nám stačili vari tri druhy. Prvý bol Herring Shad vo farbe Dirty Roach. Celkovo sa táto farba v rašelinovo sfarbených írskych vodách osvedčila. Pripadalo mi to podobné ako vo Švédsku. Pokiaľ sme pred nástrahu pridali rotačné krídelko, tak sa počet záberov ešte viac zvýšil. To bola nástraha, ktorú Marek hádzal takmer stále. Ja som vlastne menil iba dve nástrahy, pretože viac nebolo treba. Prvá bola nástraha aj s krídelkom, ktoré vydáva silné vibrácie, chatterbait Crazy Swim Jig. Najlepšia farba bola čierno‑červená. Dopĺňal som len malé cannibaly, pretože tie mi rýchlo šťučie a ostriežie papule vyložene drvili. No a potom som hlavne jerkoval. Menil som len tri farby Deviator Swim, rovnako ako vo Švédsku. Ako som spomínal, je to vlastne podobné.
Pri love šťúk som lovil aj ostrieže, ktoré boli rovnako dravé. Jediné, čo som za ten krátky čas vysledoval, bolo, že tiež nemajú chuť brať celý deň, ako by si človek prial. Vždy to bolo v takých nárazových vlnách. Všimol som si, že najhorší čas bol po daždi, keď opäť vyliezlo prudké slniečko a začal fúkať silný vietor. Pred dažďom, keď sa zatiahlo, to bolo vždy lepšie. V daždi sa ale chytať prakticky nedalo. Bol to taký lejak, že som sa nesnažil ani zdvihnúť ruky, aby mi náhodou nenatieklo do rukávov. Spadlo vždy neskutočné množstvo vody za pár minút!
No a čo úlovky? Bolo to viac ako skvelé. Menšie šťuky a ostrieže sme fakt nepočítali. Ani nie je dôvod. Len bol rozdiel, keď sa chytili v žravom čase alebo keď sme ich presvedčili v ich „kľudovom“ režime. V prvom prípade aj ostrieže mali nástrahu celú zhltnutú a v druhom prípade množstvo oťukávaní a odhryznutých chvostíkov nástrah, prípadne len búšenie do jerka bez poriadneho ataku. Avšak keď to šlo, tak som si myslel, že som v inom svete. Uloviť napríklad 5 šťúk v rozmedzí 20 minút, medzi 70 – 80 cm, to sa mi u nás nestane!
Navyše s bojovnosťou podstatne väčšou. A to bolo niekoľkokrát za výpravu. Samozrejme, boli aj menšie úlovky a tiež aj väčšie, ktoré nám popadali, ako to už býva. Najväčšiu radosť mi urobila hneď skoro ráno za svitania šťuka meter plus na jerka ešte z brehu a následne mi radosť trochu pokazila spadnutá, ešte väčšia. Ale to k rybárčeniu patrí. Marek si zase urobil radosť krásnym ostriežom, ktorý nemal problém zhltnúť Herringa 16 cm dlhého. Proste, vody tu majú asi mnohé prekvapenia a ja už viem, že som tu určite nebol naposledy.
Jerk dokáže presvedčiť ryby nielen svojím agresívnym pohybom, ale tiež hrkotajúcimi guľôčkami vo vnútri tela, ktoré vysielajú pri každom šklbnutí jasný signál dravcovi.
Povolenie a porybní
Povolenie na miestne toky a jazerá je veľmi jednoduché vybaviť. Stačí si ho zaobstarať cez aplikáciu. V nej nájdete aj všetky pravidlá, ktoré na daných miestach platia v tom ktorom období. Väčšinou nejde o žiadnu veľkú sumu. Dokonca na množstve miest ani povolenie nepotrebujete, avšak pravidlá rybolovu platia. Vari len treba si dať pozor na pstruhových a lososových vodách, kde sa pravidlá a ceny trochu líšia.Avšak všetko ľahko zistíte na mobilnom telefóne. Tiež som mal konečne prvú skúsenosť s miestnymi porybnými. Musím povedať, že absolútni profíci! Milía príjemní chlapi, ktorí už asi aj na diaľku spoznajú rybárov, čo sú viac zážitkovými ako mäsiarmi. Žiaľ, aj takých tam majú…
Čo povedať na záver? Veľmi ma to tam napĺňa. Bol som na miestach, kde nebolo ani živáčika. A keď už som niekoho stretol, tak úplne pohodového. Krásy prírody na vás dýchajú na každom kroku. Ľudia sú tam priateľskí. Vody nevydrancované. Pivo a jedlo skvelé. Tak prečo sa sem znova a znova nevrátiť? Je už vopred jasné, že ja sa určite čoskoro vrátim. Petrov zdar!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
