Leto a nasledujúci september ubehli ako voda. Októbrové slnko sa čoraz ťažšie prebíja cez rannú hmlu a nízke oblaky. Chladné noci len urýchľujú výrazné zmeny v celej prírode. Vo vzduchu je cítiť istú drsnosť, hoci nepozorný divák omámený slnečným poludním príliš veľa rozdielov oproti septembru neuvidí.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2023
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 78
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 27.03.2024.
V podvodnom svete dochádza v októbri k veľkým zmenám. Najlepšie to chápu prívlačiari, pre ktorých je jeseň ideálnym časom lovu dravcov. Pre mňa je to najlepší čas mojich milovaných ostriežov, ktoré sa stávajú mimoriadne aktívnymi. Na októbrových ostriežoch je niečo zvláštne. Najmä asi to, s akou energiou atakujú kŕdle malých rybiek a akú bojovnosť predvádzajú pri zdolávaní. Navyše s veľkou dynamikou menia teritórium – raz ich nájdeme v hĺbke niekoľko metrov a odrazu sa objavia pod hladinou, kde naháňajú splašené belice. Veľakrát sa mi už podarilo uloviť krásne kúsky pár desiatok centimetrov pod vodnou hladinou, pričom pod nimi bola hĺbka viac ako 10 metrov. Pruhovaní krásavci atakovali cikády, smáčiky i poppery. Nič mi nesedí viac ako lov na smáčiky. Ich najväčšou výhodou je, že sa s nimi dá loviť v akejkoľvek hĺbke. Teoreticky je to nástraha, ktorá nedokáže pracovať sama osebe, ale… Vlastne, kým prejdeme k detailom prezentovania a popisu nástrah, špeciálne smáčikov, musíme začať pekne od začiatku…
Kde hľadať jesenné ostrieže?
Ešte ako mladý adept na rybára som túto otázku položil otcovi. Dostal som krátku, ale výstižnú odpoveď: „Tam, kde je drobotina“. Po niekoľkých rokoch výprav za ostriežmi viem, že na tej odpovedi niečo je. Nové, moderné technológie nám umožňujú získavať oveľa viac informácií spod vodnej hladiny ako predtým. Počas mojich októbrových výprav úplne vynechávam lov na riekach a sústreďujem sa na priehrady a jazerá. Ak sú k dispozícii vrstevnicové mapy, neváham a aj s pomocou sonaru ich naplno využívam. Samozrejme, nehovorím len o mapách, ktoré vytvorili rybári pomocou sonarov s GPS, ale aj o starých mapách území, ktoré boli neskôr zaplavené a dnes sú na nich postavené priehrady.
Najcennejšie sú tie, na ktorých sú vyznačené spomínané vrstevnice. S ich pomocou si vieme už vopred vytypovať potenciálne najlepšie miesta. Predovšetkým to budú všetky možné vyvýšeniny, kopčeky, zátoky alebo plošiny susediace s hranami padajúcimi do hĺbky. V člne pomocou sonaru neskôr vieme zistiť, aká je na vytypovaných miestach štruktúra dna – či je dno zarastené vegetáciou, či sa tam vyskytujú kŕdle rybičiek a podobne. A teraz malá zaujímavosť… Minulý rok som mal príležitosť navštíviť jedno krásne čisté jazero, kde bola viditeľnosť v polarizačných okuliaroch okolo 2,5 metra. Dravce sme hľadali v hĺbke približne 3 – 4 metre na malej podvodnej plošine. Naším hlavným cieľom boli šťuky, ale popri vodných rastlinách sa motali ostrieže. Keď boli ryby aktívne, dokázali sme uloviť desiatky ostriežov. Počas dňa sa však vyskytli situácie, keď ostrieže stáli v hĺbke s hlavou výrazne otočenou ku dnu. Akoby boli zavesené v priestore, letargické a nereagovali vôbec
na nič. Cielene sme menili nástrahy, ponúkajúc im ich priamo pod nos, ale neúspešne. Táto skúsenosť ma utvrdila v tom, že počas dňa sú také chvíle, keď sa pruhovaní krásavci jednoducho vypnú. Iná situácia poukazuje na to, že ak sa nám podarí prekabátiť jednotlivé ryby, tak ich zdolávanie prebúdza ostatné jedince, ktoré potom odprevádzajú chyteného nešťastníka až k člnu. Vtedy treba situáciu využiť a užiť si takéto chvíle.
Jeden z prvých ranných úlovkov.
Smáčik môže byť kľúčom
Pozorovali ste niekedy rybiu drobotinu, ktorou sa ostrieže poväčšine živia? Sú to rybičky neveľkých rozmerov, ktoré sa pohybovým prejavom vôbec nepodobajú na svoje rozmerovo väčšie sestry a bratov. Dokážu oveľa rýchlejšie meniť smer pohybu a rýchlosť, čo býva často jedinou záchranou pred útokom dravcov. A presne takéto sú nástrahy nazývané smáčiky. Svojou prácou pod vodnou hladinou majú napodobňovať tú spomínanú rybiu drobotinu. Na našom trhu sú ponúkané predovšetkým tri rozmerovo rôzne typy smáčikov: 5 cm, 7,5 cm a 10 cm.
Všetky tieto tri typy napichujem na hranaté jigové hlavičky v tvare trojuholníka. A prečo? Z troch dôvodov:
1. Stabilita. Takýto typ hlavičky umožňuje stabilné a rovnomerné udržanie smáčika vo vodnom stĺpci. Vďaka tomu, že si pekne držia pozíciu, sú výborné na vertikálnu prívlač. Podobne je to aj s vertikálnou prívlačou na veľké gumy pri love zubáčov.
2. Menší odpor vo vode. Trojuholníkový tvar jigovej hlavičky reálne znižuje odpor pri vedení smáčika pod vodou. Toto umožňuje nástrahe prejavovať sa prirodzenejšie.
3. Vibrácie. Nezvyčajný hranatý tvar dodáva nástrahe iný typ vibrácií ako klasickej guľatej hlavičke. Takéto charakteristické vibrácie sú podľa mňa pre ostrieže atraktívnejšie.
Moje obľúbené tvary a farby smáčikov.
Ešte niečo o jigových hlavičkách
Vždy je možné smáčik skrátiť v prednej časti tak, aby ideálne sedel s dĺžkou háčika. Veľkosť háčika je veľmi dôležitá a nie vždy je jednoduché zladiť ho s veľkosťou gumky. Pre mňa sú najideálnejšie jigové hlavičky s veľkosťou háčika číslo 2. Perfektne pasujú k smáčikom dĺžky 5 – 7 cm. Reálne je možné úplne všetky gumené nástrahy na ostrieža skombinovať s háčikmi od veľkosti 6 do veľkosti 2/0. A to je arzenál, ktorý by mal mať každý lovec pruhovaných banditov vo svojom vybavení. Často dostávam otázku, či má farba hlavičky nejaký väčší význam… Osobne mám najradšej klasický, nefarbený, olovený vzhľad hlavičiek, ale v závislosti od ročného obdobia je dobré sem‑tam niečo farebné nakombinovať. Napríklad, červená hlavička sa výborne hodí k jasným a prírodným farbám smáčikov. Takisto biela hlavička dokáže v kombinácii s čiernou gumkou urobiť divy. Úprimne sa priznávam, že sa stránim iskrivých, svetlozelených či žltých farieb hlavičiek i gumiek. Milujem smáčiky prirodzených farieb, ale rovnako aj tmavé – hnedé s flitrami či priehľadné s flitrami. Rybári, ktorí zasvätili veľa času lovu tých najväčších kapitálnych rýb, vedia, že aj najmenší detail má význam. Niekedy je to farba gumy, inokedy farba hlavičky alebo priemer fluorocarbonového vlasca. Týmto detailom by som chcel venovať ešte pár riadkov.
Úspech sa skrýva v detailoch
Ostrieže neodpúšťajú chyby, tak ako napokon žiadne iné dravce. Ich krehká papuľka a schopnosť rýchlo sa zbaviť nástrahy sú nočnou morou prívlačiarov. Preto je každý detail rybárskej zostavy dôležitý!
Chytajme a púšťajme.
Začnime od prúta. V prípade lovu
na smáčiky sa mi najviac osvedčili prúty do 10 g, maximálne 14 g. Prút by mal mať špičkovú akciu, ale pod váhou väčšej ryby by mal ísť do paraboly. Len vtedy mám istotu, že pri dobre nastavenej brzde navijaka nestratím veľký úlovok. Osobitne vtedy, ak chytám so šnúrou 0,04 mm alebo 0,06 mm, navinutou na menší navijak veľkosti 1500 alebo maximálne 2000.
Kompletnú zostavu na ostrieže dopĺňa fluorocarbonový nadväzec s priemerom 0,17 mm. V prípade lovu na miestach, kde je reálna šanca na naozaj veľké ryby, môžeme ísť do priemerov okolo 0,21 mm. Na koniec nadväzca naväzujem kvalitnú osvedčenú karabínku bez obratlíka veľkosti 000 alebo 00. Maličká karabínka neprekáža nástrahe v jej práci. Ide o to, aby smáčik pracoval čo najprirodzenejšie bez ohľadu na to, či lovíme v hĺbke alebo pod hladinou. Najdôležitejším elementom je samotný smáčik. Výber farby a typu gumy a k tomu správna veľkosť a hmotnosť jigovej hlavičky sú kľúčové. Je potrebné si zapamätať, že smáčik je nástraha, ktorú kombinujeme s krátkymi jigovými háčikmi. Aj menšie ostrieže dokážu nasať 7,5 cm smáčika veľmi hlboko, a preto nie je potrebné používať dlhé a veľké háčiky. Nakoniec posledné upozornenie: nikdy nešetrime na jigových háčikoch. Nie je totiž nič smutnejšie, ako prísť o kapitálnu rybu v dôsledku ohnutého háčika. Na trhu je veľká ponuka ultratenkých háčikov, ktoré sa ale jednoducho vystierajú. Ja používam „handmade“ produkty môjho dobrého kamaráta a vynikajúceho prívlačiara – Marcina Kotowskeho. Prejdime teraz k meritu veci, ako loviť októbrové ostrieže…
Hlbočina
Všimli ste si, že v lete a v skorú jeseň prenasledujú ostrieže drobné rybky priamo pod hladinou? V októbri je voda na povrchu miestami ešte relatívne teplá. Ale môže to byť aj naopak. A preto sa kŕdle rybiek môžu pohybovať v rôznych hĺbkach. Podľa mojich skúseností, najlepšie miesta sú rôzne hrany a výrazné nerovnosti. Pre dôkladné spoznanie dobrých miest je sonar nenahraditeľným pomocníkom. V prípade, že sme našli ryby i teoreticky vhodné miesto, neváhajme a skúsme ho poctivo preloviť vo všetkých hĺbkach. Použitie smáčika je na to ideálne.
V hlbokej vode lovíme agresívne, krátkymi poskokmi. Skúšame pritom aj rôzne hmotnosti hlavičiek, čo výrazne mení prácu smáčika. Špeciálne na jeseň ostrieže milujú „tancujúce“ nástrahy a agresívne ich atakujú. Čo nás môže nemilo prekvapiť, je neustály pohyb malých rybiek a s nimi aj dravcov. Tak rýchlo, ako sa na našom lovnom mieste ryby zjavia, tak rýchlo môžu aj zmiznúť a musíme ich znovu hľadať. Dodám ešte, že veľmi účinným spôsobom lovu v hĺbkach je skokovité vyťahovanie nástrahy smerom k hladine. Podobne ako pri klasickom jigovaní pri dne, ale s tým rozdielom, že urobíme sekvenciu niekoľkých prudkých poskokov špičkou prúta, po ktorej nasleduje 2-až 3-sekundová pauza a znovu opakujeme. Dôležité je, aby ste pri poslednom ťahu špičkou potiahli smáčika oveľa vyššie, čím prelovíme väčší rozsah vodného stĺpca. Takto jednoducho nájdeme tú správnu hĺbku, kde sa dočkáme opakovaných záberov.
Zóna dna
Úplne iná je situácia, keď na obrazovke sonaru vidíme echá rýb ležiacich na dne. Je veľká pravdepodobnosť, že to budú neaktívne ryby. Pritom môže ísť o naozaj pekné ryby! Určite sa medzi prívlačiarmi nájde veľa takých, čo tieto momenty a situácie dôverne poznajú. Na sonare veľa rýb, ale na počte záberov to vôbec nie je vidieť. Vyskúšate všetky farby a kombinácie v škatuľke a bez efektu. Tu by sa mohlo osvedčiť jedno: smáčiky na veľmi ľahkých jigoch s hmotnosťou 2 – 3 gramy. Nástrahu prezentujeme veľmi pomaly, jemnými skokmi popri dne. Pauzy robíme krátke a ihneď po nich opakujeme sekvenciu pohybov. Tento spôsob nám priniesol ovocie aj v momentoch, keď ostrieže nechceli vôbec spolupracovať. Podmienkou na to bol ešte aj správny výber farby nástrahy a niekedy aj jigovej hlavičky. Dobrým príkladom je zelený smáčik. V mojej výbave mám dve takéto nástrahy od tej istej firmy, len v inom zelenom odtieni. Na mojej obľúbenej priehrade ryby reagujú len na jednu z týchto dvoch farieb. Líšia sa len tým, že jedna je lesklá a druhá nie. Tá lesklá funguje. My rybári musíme neustále skúšať a skúšať…
Prívlačiari, ktorí mali možnosť loviť ostrieža na tzv. vertikál, mohli si všimnúť, ako sa tieto ryby správajú pod nástrahou a ako sledujú jej pohyby. Niekedy sa nám podarí naviesť ich za nástrahou tesne pod hladinu. Potom sa priblížia tak blízko, akoby sa chceli dotknúť gumy, niekedy dokonca cítime jemné dotknutie sa nástrahy. Napriek tomu sa rozhodnú nezaútočiť. Nevieme určiť ten podnet, ktorý spúšťa záber. Smáčik je ale práve tá nástraha, ktorá dokáže v mnohých momentoch zvýšiť aktivitu ostrieža. Odporúčam každému vyskúšať jeho účinnosť, keď všetky ostatné nástrahy zlyhajú. Možno sa ukáže, že je to chýbajúci kúsok v pruhovanej skladačke.
Na záver ešte jedna vec – nenechať sa zviazať nejakými pravidlami. Keď ryby neberú pri love s ľahkými jigmi, skúste so smáčikom experiment a „poorajte“ dno ťažšou hlavou. Možno to spustí vlnu záberov.
Dvojičky.
Epilóg
Je niečo magické na týchto rybách. Hoci v našich podmienkach neohurujú obrovskými rozmermi (napríklad v porovnaní s holandskými úlovkami), ich lov nám dáva veľa radosti. Špeciálne vtedy, keď používame jemné, precízne vybavenie. Námaha spojená s ich hľadaním a výberom správnych nástrah býva odmenená počtom záberov. Ak nájdeme kusy nad 30 cm, adrenalín stúpa a ak sa dočkáme úlovkov nad 40 cm, to sme v pásme úplného rybárskeho raja. A nezabúdajme, že takéto ryby nepatria na pekáč!
Október je naozaj dokonalý čas, aby sme sa rybačkou unavili až do krajnosti. Ostrieže sa rýchlo snažia naplniť svoje brušká, aby boli pripravené na dlhú zimu. Rybári, tento čas nesmieme prespať!
Smáčiky na trojuholníkovej hlavičke pracujú najlepšie.
Loviť z člna je ideálne.
Používame ľahké navijaky a čo najtenšiu šnúru.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
