Aj môj rybársky príbeh sa začal v detstve, ako to väčšinou býva, keď som sa naháňal za každým kaprom na miestnej priehrade. Bol som pri vode vždy, keď sa dalo. S pribúdajúcimi rokmi času na kapry ubúdalo. Veď to poznáte – práca, povinnosti, rodina, dieťa. Musel som hľadať časovo menej náročný spôsob lovu...
nezadaný
28.09.2024 (10/2024)
0
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2024
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 10
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.03.2025.
Prívlač bola tým pravým orechovým. Veľmi ma to chytilo a hneď od začiatku som začal chytať šťuky len na veľké nástrahy. Celkom rýchlo som sa v tomto štýle zorientoval a zdokonalil. Netrvalo dlho a začali prichádzať aj prvé výsledky, čo ma zasa hnalo vpred. Takto som sa dopracoval tam, kde som teraz. Samozrejme, stále sa mám čo učiť. Chcem napredovať ďalej a zdokonaľovať sa v love šťúk na veľké nástrahy.
Poďme do súčasnosti...
Je piatok a ako každý správne zapálený rybár-prívlačiar už rozmýšľam nad taktikou lovu a nad tým, kam vyrazím na ryby cez víkend. Momentálne u mňa prichádzajú do úvahy väčšinou len rána, keďže mám malú dcérku. Nakoniec rozhodnutie padlo na jazero. Potrebné veci si nedočkavo pripravujem a balím do auta už v piatok večer. Všetko si dôkladne kontrolujem, aby ma neprekvapilo, že som niečo doma zabudol a tiež, aby som sa ráno už nemusel zdržiavať a mohol čo najrýchlejšie vyraziť k vode.
Dôkladná príprava „na suchu“
Vždy sa snažím prísť na miesto lovu ešte za tmy, nech si viem v pokoji pripraviť multiplikátory, prúty a všetky potrebné veci na lov, ak som azda niečo prehliadol pri balení v piatok večer. Väčšinou si ráno ešte raz skontrolujem na prútoch nadväzce z fluorocarbonu, či nie sú nijakým spôsobom poškodené (mal som už aj také situácie, že po každej ulovenej rybe som musel meniť poškodený nadväzec za nový). Tým chcem predísť tomu, aby som sa pripravil o rybu. Každý takýto detail môže rozhodnúť o mojom úspechu alebo prehre. A to nikto z nás určite nechce.
Rybárska výbava
Fluorocarbonové nadväzce si vopred pripravujem sám, nech ich mám v zásobe dosť. Nástrahy si pripevním na udice ešte pri aute, aby som bol pri vode čo najtichšie a neplašil zbytočne ryby a nemusel už hrkotať s krabičkami, kde mám nástrahy. Čo sa týka výbavy na šťuky, používam len baitcastové prúty a multiplikátory značky Sakura: Ionizer G2 s dĺžkou 2,33 m a gramážou 28 – 200 g, Ionizer s dĺžkou 2,44 m a gramážou 28 – 150 g. Na prútoch sú osadené multiplikátory Wombat 65. Tieto sú konštruované a určené na lov s veľkými nástrahami na veľké ryby. Nástrahy používam swimbaity S-shiner a Dekai, jerky Baffeur, ale aj veľké gumy Slit Shad Evo. Tieto nástrahy sú v rozmedzí od 60 do 100 gramov. Taktiež používam hladinovky Mousty F, Dynastick a Kaiyo Pop.
Teraz k samotnému lovu
Keď už mám všetko pripravené, pomaličky a potichu vyrážam k vode. Ako sa blížim k brehu, sledujem aktivitu rýb na hladine a pri brehu alebo na voľnej vode. Len čo zaregistrujem zalovenie od dravca, bez zaváhania môj prvý náhod smeruje presne tam, kde bola táto aktivita. V mysli si poviem „čo ak?“ Veď sa môže stať aj to, že na prvý náhod by sa mi podarila možno aj životná ryba. To by bol začiatok chytania ako z rozprávky! Žiaľ, nič také sa nekonalo a vo vode bol na pohľad pokoj. Hladina vody bola bez pohybu, tichá. Moje prvé hody so swimbaitom smerujú popri brehu, či nenatrafím na číhajúce štuky, ktoré sú zaparkované v trávach pozdĺž brehu a v tichosti čakajú na svoju korisť. Skúšam nahadzovať aj na voľnú vodu, či nenatrafím na pelagickú rybu v stĺpci. Nástrahu ťahám rovnomerne pomaly aj s prerušovaným navíjaním v stĺpci a s malými šklbnutiami špičkou prúta. Tie pomáhajú pohybu swimbaitu do strán.
Náhody s prútom, prejdený úsek aj čas na hodinkách pribúdajú a ja som stále bez požadovaného výsledku. Dostávam sa k miestu, kde na mňa pri brehu vykukujú trávy nad hladinou. Tie tvoria aj podvodnú úzku uličku z hustého porastu. Keď sa približujem opatrne k cieľovému miestu, tak si v duchu hovorím, že toto miesto vyzerá sľubne. Mohlo by vydať jeden zo svojich zubatých klenotov. Prút mám v ruke pripravený na akciu a srdce mi od adrenalínu ide vyskočiť z hrude. Som plný očakávania...
Každý ťah plný adrenalínu
Nástrahu nahadzujem presne do uličky, ktorú obklopuje zelená džungľa podvodných tráv. Nástraha dopadne na pokojnú hladinu a okamžite začínam pomaličky navíjať. Swimbait rozpohybujem z boka na bok, presne v šírke uličky. Ako sa nástraha ku mne približuje, z tráv bleskovo vyplávala obrovská otvorená papuľa šťuky, plná ostrých zubov ako žiletky. V sekunde sa deväťdesiatgramový swimbait stráca v papuli tohto predátora. Okamžite rybu zasekávam a prút sa ohne akoby ani nebol stavaný na dvesto gramov. Šnúra sa napla do prasknutia a v tej chvíli som vedel, že na druhej strane nie je žiadna obyčajná ryba. Začína sa boj „kto z koho“.
Samozrejme, že šťuka sa vybrala okamžite späť do tráv. Našťastie sa mi ju hneď podarilo otočiť a zodvihnúť k hladine. V tej chvíli mi na sekundu odľahlo. Ale vydráždená šťuka sa nechystala len tak ľahko vzdať a v sekunde vyletela nad hladinu, kde začala z celej sily mykať hlavou, usilujúc sa čo najrýchlejšie zbaviť veľkej nástrahy. Každý ťah šnúry bol plný adrenalínu. Po pár minútach vyčerpávajúceho boja sa šťuka konečne ukázala na hladine. Jej telo sa lesklo v slnečnom rannom svetle a ja som s úžasom pozoroval jej mohutné čeľuste plné zubov, zvierajúce moju nástrahu. Každý pohyb bol bojom o prevahu. Zo zvyšných síl som ju pomaly pritiahol k brehu rovno do podberáka – v tej chvíli som od šťastia a úľavy zakričal: „Yes, je tam!“ Neveriacky som si ju premeral očami. To som však stále netušil, koľko centimetrov ukáže meracia podložka...
Radosť „malého chlapca“
Šťuku som nechal v podberáku vo vode, nech je ryba v čo najmenšom strese, kým si pripravím podložku a statív s telefónom. Potom som šťuku opatrne vybral z podberáka a položil som ju vo vode na meraciu podložku. Neveril som vlastným očiam – pozerám na podložku a je tam rovných 101 centimetrov! Tešil som sa ako malý chlapec. Po odmeraní som sa opatrne a čo najrýchlejšie so šťukou odfotil, nech ju zbytočne dlho nestresujem. Urobil som si len zopár rýchlych fotiek a šťuku som oslobodil od nástrahy. Opatrne a s rešpektom som ju položil nazad do vody, kde po chvíli zmizla v hlbinách jazera.
Skvelý pocit za to stojí!
Ešte chvíľu som zostal nehybne stáť na brehu a vychutnával som si pohľad na vodu s prútom v ruke. Šťastný a plný zážitkov... Tento boj bol nezabudnuteľný a pocit víťazstva vo mne zostane ešte dlho. Úspešná nástraha bol swimbait S-shiner 90 gramov vo farbe Mat tiger.
Ako je čas prísť, tak je čas aj odísť. Je deväť hodín ráno a spokojný môžem ísť domov za malou dcérkou a manželkou a venovať sa im po zvyšok takmer ešte celého dňa. Avšak už teraz premýšľam, kam vybehnem na druhý deň ráno a aké nové nezabudnuteľné zážitky a dobrodružstvá ma čakajú. Rána majú prosto svoje čaro.
Jozef Joko KOVÁČIK
Sakura team
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
