Táto rieka mi učarovala už dávnejšie. Nádherné prostredie pod dominantou Troch korún, romantika pltníctva, keď počas sezóny vás vláčiky pltí sprevádzajú na rybách celý deň, blízkosť poľského stredovekého zámku postaveného v románskom štýle na brale nad priehradou na Dunajci. To všetko a nakoniec i samotný Pieninský národný park uchvátia asi každého, kto tu zavíta prvýkrát.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2008
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 56
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Skúsil som tam teda vytiahnuť na jednodňovú poznávaciu mini výpravu kamaráta - muškára Maja, ktorému stačí spomenúť nový revír a už mu muškársky červ začne vŕtať v hlave. Spoľahol som sa nakoniec aj na sv. Petra - snáď nám bude naklonený.
Na úvod – lov na nymfy
Dátum nám vyšiel na druhú septembrovú nedeľu. Počasie sa začalo kaziť už dva dni pred výjazdom, takže o muškárskych zážitkoch som začal pochybovať už vopred. Nechcel som pesimizmus prenášať aj na kolegu, preto som si svoje obavy radšej nechal pre seba. Veď nakoniec uvidíme.
Dvojhodinová cesta ubehla v pohode. Nedeľné dopoludňajšie cesty sú aj cez Poľsko relatívne voľné. Keď nás tesne pred hranicou privítal Niedzický zámok, aj mňa už začínala chytať muškárska horúčka.
Počasie nás prinútilo obliecť na seba neoprén. Teplota iba 5 °C, stále zatiahnutá obloha s občasnými prehánkami a dosť silný severozápadný vietor, nás sprevádzali skoro celý deň.
Na úvod, tradične ako celú sezónu, sme zvolili lov na nymfu. Dosť dávno som tu nebol, takže to bolo asi najjednoduchšie a najpraktickejšie rozhodnutie. Zvykli tu pravidelne fungovať marcovky v rôznych obmenách, ryacophyly a korálkové mikronymfy oliviek. Podstatne nám to zúžilo výber, takže už iba naviazať.
Učebnicové jesenné rojenie
Na dvanástkový nadväzec som priviazal červenú holografickú marcovku v kombinácii s ryacophylou. Majo sa rozhodol pre olivovozelené mikronymfy napodobňujúce široké spektrum oliviek v kombinácii s „chamtivcom“.
So záťažovkou som sa pustil postupne prelovovať pomalší, ale hlbší prúdik priamo nad mostom v Červenom Kláštore. Lipňové miesto ako vyšité. Výsledok asi polhodinového môjho trápenia bol jeden lipníček veľkosti asi 10 cm a po každom nahodení asi polkilový trs rias (riasa ešte asi nestihla odhniť, celý začiatok septembra bol veľmi teplý a slnečný, pravdepodobne to bol jeho pozostatok). Baviť ma to prestalo veľmi rýchlo, takže treba vymyslieť niečo iné.
Pri výtoku z prúdika do pláne som si všimol zopár pravidelných krúžkov. Prestal fúkať vietor a zrazu sa zjavilo množstvo oliviek rojacich sa na hladine. Jednoducho učebnicové jesenné rojenie. Previazal som na sucho desiatku nadväzec. Začal som testovať suché palmeríky a CDC olivky.
Trafil som do čierneho
Po prvých pár hodoch mi bolo jasné, že som trafil do čierneho. Pstruhy boli prevažne vo veľkostiach od 25 do 30 cm, ale všetky v perfektnej kondícii. Najväčší mal okolo 35 cm. Vzhľadom na ich veľkosť bolo výhodou aj to, že pri vypínaní ich vôbec nebolo potrebné brať do ruky. Krásne sa dali vypnúť pod vodou iba uchopením a „vyosením“ háčika (výhoda bezprotihrotých háčikov).
Asi po hodine som vyselektoval tri suché palmery s UV fialkovým tipom a jednu CDC suchú olivku, ktoré svojou úspešnosťou podstatne prevýšili iné suché mušky. Na moje prekvapenie, keďže už vlastne išlo o jesenné suché muškárenie, boli všetky dosť veľké. Viazal som si ich na TMC háčikoch vo veľkostiach č.14. Išlo prakticky o hocijaký palmer s telíčkom z páva, alebo bažanta, iba som musel pridať voľajaký atraktor napríklad červený, žltý, alebo UV fialový tip. Nožičky mali prevažne z mäkkého kosierika mladého kohúta v červenohnedej prípadne svetlohnedej farbe.
Pltníci odštartujú rybie hody
Majo tvrdohlavo vydržal pri nymfe. Odmenou mu boli štyri potočáky. Všetky boli podstatne väčšie ako tie moje „pretekárske“. Najväčší z nich mal dobre cez 40 cm. Záťažovky sa mu podarilo vystrieľať zo škatuľky skoro všetky, no za ten zážitok to určite stálo.
Prekvapením pre nás bolo, že sme si ani len neškrtli o poriadneho lipňa. Pritom tento revír je kapitálnymi lipňami priam povestný. Či to bolo muchou, stavom vody, alebo úsekom - asi nám ostane záhadou. Pravdou však je, že sme sa zamerali skôr na to čo išlo. Pri jednodňovej rybačke predsa len toho času na špekulovanie neostáva až tak veľa.
Zaujímavý postreh z Dunajca, ktorý stojí za povšimnutie a prišli sme naň nezávisle obaja, súvisí s aktivitou rýb. Ich aktivita sa podstatne zvyšuje po splave pltí. Znamená to asi toľko, že si treba počkať na pltníkov, preplavia sa okolo vás, čo ryby naštartuje. Pravdepodobne veslami a kormidlom zvíria detrit a zo dna uvoľnia vodnú faunu slúžiacu rybám ako potrava. Svojím spôsobom vlastne zakŕmia lovné miesto. Pritom by ste skôr očakávali, že to ryby rozplaší. Túto pltnícku turistiku budú mať ryby v sebe asi zakódovanú.
Stále v tej istej rieke...
Druhou perličkou tohto pohraničného revíru je situácia, keď sa brodíte po hranici: raz ste v Poľsku, potom zas u nás doma, no koniec koncov stále v tej istej rieke. Na to, aký je to muškársky zaujímavý revír, nás prekvapil ten rybársky pokoj vo vode. Za celý deň sme stretli iba dvoch Poliakov, s ktorými sme si popriali „polamania kija“ - čo je ich rybársky pozdrav.
Vodu máte prakticky stále sami pre seba. Žiadne pretekárske naháňanie sa za najlepšími flekmi ako to býva na Váhu v Ružomberku. Prípadne žilinskej Rajčianke, kde, ak sa už vyberiete traja, problém sa vám bude do riečky pomestiť. Aj preto tento kút Slovenska odporúčam nielen kvôli rybačke s muškárskou udicou v ruke, ale aj ako rodinný výlet. Manželku pošlete za turistikou na vrch Tri koruny, na hrad, a vy budete mať zrazu dostatok času pre seba na rybačku a hlavne pokoj v rodine.
Večer nás zastihol pri prístavisku pltí s konštatovaním, že sme tu určite neboli naposledy. Stálo by to za pokus vybrať sa tu aj na celý víkend. Neďaleko od Červeného Kláštora sa nachádza ďalší zaujímavý revír – hraničný Poprad pri Mníšku. Preto niekedy nabudúce sa určite ozvem z hraničného Popradu.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
