Každý z vás to už určite zažil – niekedy nestačíte obsluhovať oba prúty a na druhý deň ste pri vode úplne zbytočne. V každom prípade má zmysel porozmýšľať, čo sa vlastne stalo, čo bolo príčinou takej náhlej zmeny a zobrať si z toho ponaučenie. Ponaučenie? Dá sa to vôbec?
Existuje viacero faktorov (aj kombinácia viacerých naraz), od ktorých závisí náš úspech, či neúspech. Sú to tie, ktoré ovplyvniť môžeme – nástraha, montáž, výber revíru – a tie, na ktoré nemáme žiadny vplyv a môžeme sa im len prispôsobiť, t. j. počasie, ročná doba. Dnes som sa zameral len na faktory, ktoré síce neovplyvníme, ale môžeme im aspoň trochu porozumieť. Lenže, nie je to až také jednoduché. Po prečítaní nasledujúcich riadkov možno zistíte, že ste sami prežili úplne odlišnú situáciu od tých, ktoré som tu opísal. To je celkom v poriadku, správanie kaprov sa nedá celkom presne odhadnúť (ešte že tak!!!), ale určite vás donúti si pri vode viac všímať aj vplyv počasia a potom získanú prax konfrontovať aj s teóriou. A to je už krok dopredu! Tak poďme na to!
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2008
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 24
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Vplyvy prírody
Slnečné žiarenie je kľúčom ku všetkému životu, teda aj k životu kaprov, pretože ovláda životný cyklus každého jazera, teplotu vody, množstvo kyslíku v nej rozpusteného a množstvo svetla, ktoré vodou preniká. Ďalšie faktory, ako vietor dážď a tlak vzduchu majú tiež výrazný vplyv na správanie kaprov.
Vietor
Má tri hlavné účinky: napomáha okysličovaniu vody, a tým vytvára priaznivé prostredie pre život kaprov. Kapor je síce schopný prežiť aj v málo okysličených vodách, ale v dobre prekysličenej vode prijíma potravu lepšie, a tak aj rýchlejšie rastie. Južný a západný vietor má lepší vplyv, ak je teplejší ako voda, platí to dvojnásobne, hlavne v zime. To však neznamená, že severný a východný vietor sú vždy nepriaznivé. Hlavne v lete ochladzujú a prekysličujú vodu, čím napomáhajú potravnej aktivite rýb.
Vietor tiež napomáha v koncentrácii potravy v náveterných stranách jazier (koncentrácia fyto a zoo planktónu) a navyše spôsobuje podvodné prúdenie, čím sa narúša dno jazera. Odkrývajú sa tak nové zdroje potravy a to majú kapry skutočne rady. Ak na lovnej lokalite existuje prevládajúci smer vetra, je pravdepodobné, že náveterná strana bude bohatšia na potravu.
Termoklimatický efekt – týka sa jazier hlbších ako 10 metrov. Slnko nie je schopné prehriať celý vodný stĺpec, existuje tu oblasť náhlej zmeny teploty – termoklíma – niekde medzi 5 až 10 m hĺbky. Studenšia voda je hustejšia, preto sa drží pri dne. Vrchné vrstvy dokážu absorbovať kyslík z hladiny, ale studenšie vrstvy to nedokážu, a majú preto kyslíka menej. Následok tohto efektu je výskyt veľmi malého množstva prirodzenej potravy v hĺbkach nad 10 m.
Keď vanie vietor, voda v náveternej strane jazera sa zmiešava a umožňuje prieniku kyslíka do hlbších vrstiev vody. Čerstvá potrava môže byť teda práve v tejto časti jazera. A tak, keď fúka nový vietor na hlbokom jazere, zvážte, kde sa dostanete po vetre na tejto vode, pretože to môže byť miesto, kde sa kapry za týchto podmienok pravdepodobne budú zdržiavať.
Tlak vzduchu
Ovplyvňuje množstvo kyslíka, ktoré je voda schopná vstrebať z atmosféry prostredníctvom povrchu jazera. Čím vyšší je tlak, tým viac kyslíka je vo vode, a naopak. Tlak vzduchu tiež ovplyvňuje plyny v plynovom mechúre kapra. Ak sa tlak zvýši, plyny sú stlačované a pôsobia ako vnútorný kompresor, ktorý tlačí na plynový mechúr a to spôsobuje nezáujem ryby – hlavne teplé letné dni – kapor sa pohybuje veľmi pomaly a takmer neprijíma potravu.
Pozitívne vtedy pôsobí hlavne klesajúci tlak, alebo tlak dlhodobo nízky (dostatok kyslíka, čerenie, nižšia úroveň osvetlenia). Naopak, na kolísanie tlaku, alebo na dlhodobo vysoký tlak väčšinou ryby reagujú negatívne. Pri búrke pociťujeme nedostatok kyslíka – je dusno – a ten istý a snáď ešte väčší nedostatok pociťujú aj ryby. Len čo sa búrka spustí, ryby sa začnú cítiť lepšie, voda sa ochladí dažďom a ten zároveň okysličí vodu. Hostina kaprov sa môže rozbehnúť. Nemusí to však byť pravda, ak po búrke nasleduje dlhotrvajúce ochladenie. Ryby sú vtedy apatické asi tri dni.
Ročné obdobie
Kapor prijíma potravu po celý rok, ale s rozdielnou intenzitou v rôznych ročných obdobiach. Jar – kapor je po zime vysilený, vo vode je málo prirodzenej potravy, snaží sa dostať do dobrej kondície pred neresom. So zvyšujúcou sa teplotou vody vzrastá aj potravná aktivita, pretože sa vo vode vyskytuje viac prirodzenej potravy. Obdobie pred a hlavne po trení býva veľmi úspešné, chce to len trafiť tú správnu dobu. Neskoro na jar znepríjemňuje lov kvet jelší, topoľov a iných stromov. V tomto období ryby príliš neberú; neznamená to však, že kapor sa nedá uloviť.
Leto – veľa prirodzenej potravy, vrchol kaprej aktivity. Pri dlhotrvajúcich teplách klesá obsah kyslíka vo vode (viac ako 25 stupňov) a kapor sa stáva lenivým a apatickým k potrave. Dobrá šanca na ulovenie je v noci, alebo skoro ráno a ďalej v prúdnatejších častiach riek, pod splavmi a pri zmene počasia – vo vode je viac kyslíka. Z praxe mám však potvrdené, že za sparných dní sa dajú kapry úspešne loviť nad splavmi.
Jeseň – množstvo prirodzenej potravy klesá, kapry začínajú hľadať potravu, aby si vytvorili dostatočnú zásobu tuku na prežitie zimy. Asi najvhodnejšia doba na ulovenie trofejného kapra.
Zima – pri teplote nižšej ako 10 stupňov sa ryby sťahujú do hlbších miest a prekážok, kde hodlajú prezimovať. Potravná aktivita klesá so znižujúcou sa teplotou vody. Kapor prijíma potravu len ojedinele a spravidla veľmi opatrne. Neplytvá energiou pri hľadaní potravy, na nasýtenie mu stačí malá dávka. Stále je však šanca na úlovok, hlavne pri náhlom oteplení, ktoré spôsobí zakalenie a vzdutie hladiny riek (dážď a teplejší vietor). Chce to byť včas na správnom mieste a mať aj dobrú dávku šťastia. Jasné a mrazivé dni a noci nie sú na lov veľmi vhodné.
Prúdenie vody
Táto kapitola sa týka hlavne lovu na riekach, ktoré sú viac ako vetrom ovplyvnené prúdom vody. Ak sa zvyšuje prúdenie vody po dažďoch, zvyšuje sa spravidla aj potravná aktivita rýb. Ak bol predtým na rieke dlhšiu dobu nižší prietok vody, máte veľkú nádej na úspech (podobné to je na stojatých vodách pri zvýšení hladiny).
Vplyv mesiaca
Mesiac je spolu so slnkom jednou z hnacích síl všetkého živého na tejto planéte. Ak teda ovplyvňuje príliv a odliv, rast húb a mnoho ďalších procesov v prírode, tak by mal mať aj vplyv na ryby. To, že o vplyve mesiaca na branie rýb vieme zatiaľ len málo, neznamená to, že neexistuje. Som presvedčený, že nejaká súvislosť tu bude. Ale aká?
Je možné, že ide o podporný faktor, ktorý pozitívne pôsobí v kombinácii s inými vplyvmi (vietor, tlak), alebo je to, naopak, hlavný faktor a tie ostatné sú vedľajšie. Je to zatiaľ jedna veľká neznáma. Niektorí z nás sú schopní odprisahať, že spln má zásadný vplyv na branie rýb (nie som o tom presvedčený, hoci môj najväčší kapor zabral za splnu).
Ostatné tri roky sa snažím so svojimi priateľmi niečo o tomto vplyve vypozorovať, avšak výsledky sú zatiaľ nepresvedčivé. Jedno je však isté. Spln má pozitívny vplyv pri love pri brehu a na plytčinách. Je to však spôsobené tým, že mesačný svit aktivuje vodný hmyz, ktorý slúži rybám ako potrava. Ide teda skôr o vplyv svetla, než o magickú silu mesiaca.
Tip:
Šanca na úlovok – ustálený, mierne zvýšený stav vody, pozvoľna stúpajúca hladina, pri klesajúcej hladine a prečisťovaní vody; malá šanca – nízky stav vody, neustále kolísanie hladiny.
Intenzita svetla
Opäť diskutabilný faktor. Potravná aktivita kapra je zrejme vyššia pri nižšej intenzite osvetlenia. To môže byť spôsobené hlavne dennou dobou, aktuálnym počasím alebo prikalením vody. Ale ako si potom vysvetliť celkom bežnú vec, záber kapra na pravé poludnie?
Ostatné vplyvy
Vlastné charakteristiky daného kapra – tvar papule, veľkosť hlavy, tvar tela. Aj kapry majú svoje individuálne charakteristiky. Nie všetky kapry prijímajú potravu pri ideálnych potravných podmienkach, a nie všetky prestávajú prijímať potravu pri zlých potravných podmienkach. Určite ste už niekedy boli v situácii, že vám z vašich osvedčených háčikov na inom revíre odrazu padajú ryby. Tak isto má každý revír svoje špecifiká v rozdieloch pri zábere, niekde len krátke pípnutie, inde jazda. To je dané aj rybárskym tlakom na revír.
Rybársky tlak – ak sú kapry znovu a znovu lovené na určitý typ koncovej udice, alebo dokonca na rovnakom mieste a určitú dobu, môžu zmeniť svoje potravné zvyky, aby sa tak vyhli neustálemu zasekávaniu. Začnú si to všetko spájať s nebezpečenstvom a veľké množstvo rybárov, a tým aj vlascov vo vode, môže kapry celkom vystrašiť. Kapor v takej situácií spravidla neprijíma potravu. Riešenie je: byť odlišný. Treba použiť inú montáž, nástrahu, loviť v inú dobu, zvoliť iný spôsob vnadenia.
Dôvera v predkladanú potravu – vzbudiť u kapra pocit, že predkladaná návnada, či nástraha je pre neho dobrá, atraktívna a hlavne bezpečná. Potom sa zvyšuje šanca na ulovenie, pretože kapor má k danej potrave dôveru a zbiera ju menej ostražito.
Aj rybár však musí mať dôveru vo svoju nástrahu. Po diskusiách s priateľmi som presvedčený, že niektorý kapor preferuje sladké príchute, iný mäsové alebo korenené, a niektorým rybám je to úplne jedno.
Faktor zvyku – kapor je tvor prispôsobivý, preto si časom zvykne aj na hluk (cesty, železnice) a začne ich brať ako bežnú súčasť svojho života. V určitých prípadoch si rušivé elementy môže dávať do súvislosti aj s možnosťou získania potravy! Konkrétne hluk, ktorý spôsobujú plavci, alebo prechádzajúce lode – v oboch prípadoch dôjde k rozvíreniu dna a odkrytiu nových zdroja potravy.
Faktor šťastia – asi nemá zmysel sa o tom dlho rozpisovať... Môžete mať skvelé znalosti, byť bezchybne pripravení, ale ak vám bude chýbať ten povestný kúsok šťastia, tak občas budete celkom bez šance. Na vlastnej koži to už zažil každý z nás. Do tejto skupiny sa dá zaradiť aj začiatočnícke šťastie.
A čo som vlastne všetkým tým chcel povedať? Snažím sa prinútiť vás trochu sa zamyslieť nad tým, že správne vyhodnotenie danej situácie a prispôsobenie sa podmienkam má rozhodujúci vplyv na celkovom úspechu, či neúspechu. Bohužiaľ, až príliš často vídam rybárov, ktorí stále stavajú hlavne na kvalitné krmivo a drahé vybavenie, a do rybačky nezapájajú cit a predovšetkým hlavu.
Príklad:
V minulosti som rybárčil na Máchovom jazere. Rybári, evidentne znalí miestnych pomerov, vždy živo debatovali v krúžku mimo dosah svojich prútov, avšak ich družná zábava sa vždy skončila s blížiacim sa parníkom. Dôvod bol jednoduchý – prechádzajúca loď zvírila dno a ryby sa pustili do hostiny.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
