Začiatkom augusta, presnejšie 3. až 10.8.2008, sa v Portugalskom meste Penacova konali majstrovstvá sveta juniorov v love na umelú mušku. V regióne Montanhas, ktorý leží na severovýchode Portugalska, sa nachádza, okrem množstva termálnych kúpeľov, aj divoká a neporušená krajina s riekami, kde je možné takéto majstrovstvá sveta usporiadať. Kraj južne od Coimbra je vyhlásený za prírodnú rezerváciu a to hádam hovorí za všetko.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2008
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 38
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
V tomto nádhernom prostredí sa ocitla slovenská výprava, ktorú tvorili štátny tréner Miroslav Antal, manažér výpravy Peter Zbyvateľ, vedúci družstva Karol Letko a šestica súťažiacich mladíkov Gabriel Antal zo Svitu, Karol Letko ml. zo Zvolena, Tomáš Paľa zo Spišskej Novej Vsi, Ján Schurdák z Podolínca, Richard Zbyvateľ z Trnavy a Maroš Zaťko z Liptovského Hrádku.
O ich nominácii na toto podujatie sa postarali výsledky RSM a minuloročných majstrovstiev v USA. Družstvo vytvoril štátny tréner seniorov Ing. Jozef Trnka, ktorý sa však tohto podujatia nemohol zúčastniť, preto bol poverený funkciou štátneho trénera Miroslav Antal. Ako sa neskôr ukázalo, zhostil sa tejto úlohy veľmi dobre. Po boku našich reprezentantov sa ako súperi ocitli družstvá zo susedných Čiech, domáceho Portugalska, Španielska, Francúzska, Írska, USA a Južnej Afriky.
Preteky sa konali na troch portugalských riekach: Mondego, Ceira a Alva. Výsledok našej výpravy hovorí za všetko. V konečnom zúčtovaní skončilo naše družstvo na prekrásnom druhom mieste a v prvej päťke sme mali dvoch našich reprezentantov. Toto by boli strohé fakty. Môžeme zatlieskať. Tomu, kto trochu sleduje svetovú špičku a je mu jasná sila konkurencie na tomto poli, nemôže byť tento výsledok ľahostajný. Preto by sme radi vedeli viac.
Z tohto dôvodu sa naša redakcia vybrala za štátnym trénerom Mirom Antalom,
aby sme sa ho opýtali, ako sa na tejto ceste spolu s realizačným tímom a tímom pretekárov cítil. Čo vlastne predchádzalo celej príprave na majstrovstvá a aký bol ich priebeh. Chceli sme vedieť aké to je, aká je cesta k úspechu v športe, kde je minimum finančnej podpory, kde sponzorom si je každý sám, v tomto prípade zrejme rodič. V športe, kde sa o úspechoch až toľko nehovorí. O príprave, metodike, tréningoch.
Po telefóne sme si dohodli stretnutie, kde prišiel aj so synom Gabrielom, účastníkom pretekov.
* Ahoj, Miro, gratulujeme k úspechu.
Ďakujem. (úsmev)
* Ako prebiehala príprava na tento šampionát?
Keďže som sa zúčastnil majstrovstiev sveta seniorov v roku 2006 na týchto riekach, hľadal som podobné podmienky pre tréning našich reprezentantov, ktoré som našiel vo Svite. Tréning a sústredenie sa začali 3 mesiace pred šampionátom. Bolo to na rieke Poprad a potoku Mlynica vo Svite a na rieke Váh v Ružomberku. Samotné sústredenie trvalo tri dni vo Svite. Každý pretekár predtým dostal za úlohu trénovať „strieľanie“ mušky priamo z ruky na predpokladané stanovište ryby. Na týchto riekach, ktoré sú husto obrastené pobrežným porastom, nie je poväčšine možné klasické švihanie šnúrou. Po mesiaci individuálnej prípravy, kde každý pretekár dostal pokyny k individuálnemu tréningu, sme sa napokon stretli vo Svite, kde sme dolaďovali predpísanú techniku a viazali overené vzory mušiek. Jeden deň prípravy sme ešte absolvovali tréning na Váhu v Ružomberku,
kde sme ladili techniku strímrovania, prípravu na rieku Mondego, ktorá nás v Portugalsku čakala.
* Ako to bolo z prípravou mušiek na tieto preteky?
Z predošlých skúseností môžem povedať,
že 80 % mušiek sme si viazali doma. Nechcel som, aby sa chlapci museli po nociach venovať viazaniu, chcel som smerovať ich myšlienky len a len na rieky, na ktorých chytali ryby. Ich únava a vyčerpanosť by sa nám nemusela vyplatiť. Jediný cieľ bolo sústredenie sa na vlastné preteky.
* No, aké mušky to boli?
(úsmev) Úplne obyčajné, aké poznajú všetci. Výsledok pretekov nebol podložený len muškami, to mi môžete veriť.
* Tak teda čo bolo podstatné pre tento úspech?
Jednoznačne taktika a systém lovu. Systém lovu, jasný a presný. Snahou bolo, aby chlapci pochopili podstatu každej z riek, aby zúročili bez obáv natrénované návyky z domu.
A hlavne som sa snažil z nich vytiahnuť dôveru vo vlastné schopnosti. Potrebovali pochopiť, o čom sú Alva, Ceira i Mondego. Ceira je riečka s absolútne čistou vodou a slabým prietokom, Alva je studená rieka so stredným prietokom, kde voda už taká čistá nie je. No a Mondego, ktoré pripomína našu Oravu. Každej z riek sme sa maximálne venovali a v čo najväčšej možnej miere mapovali situáciu. Mali sme pripravenú taktiku na všetky úseky, ktoré sme mohli vyžrebovať na vlastné preteky. Chlapcov som viedol ku slušnosti, disciplíne a k tomu, aby sa nerozptyľovali okolitými vplyvmi. Aby ich myseľ bola stále sústredená na rieky, na ktorých lovili a aby si verili.
* Aké úlovky boli na týchto riekach?
Bodovali sa ryby od 17 centimetrov. Úlovky pozostávali 95 % zo pstruhov potočných a zvyšných 5 % zo pstruhov dúhových. Boli to všetko divé a plaché ryby. Len na spodný úsek rieky Ceiry bolo vysadených niekoľko pstruhov potočných a dúhových a na rieku Mondego na každý úsek niekoľko pstruhov potočných. Prevažovali úlovky pstruhov okolo 22 – 23 cm. Vysadené ryby som spozoroval podľa ich odlišného správania sa od pôvodných domestikovaných pstruhov a následne prispôsobil pre chlapcov aj taktiku lovu na týchto miestach, ktorú napokon úspešne zvládli. Každá rieka bola iná, chytali sa dve kolá na rieke Ceira, dve kolá na rieke Alva na rieke Mondego jedno kolo.
* Ako to vnímali chlapci?
Som veľmi rád, že pochopili podstatu jednotlivca v tíme a dôležitosť spoločného výsledku. Úspech alebo neúspech celej výpravy je na každom jednotlivcovi, zodpovednosť som však nechal na svojich pleciach. Preto ma teší, že chlapci pristúpili na moju hru, aj keď to so mnou nemali vždy jednoduché. Týmto im za to ďakujem. V niektorých situáciách nie je proste čas na dlhé vysvetľovania. Každý z nich má určité prednosti aj nedostatky, na tom som staval zostavu pretekárov na každé chytanie a tieto rozhodnutia nie sú jednoduché. Verím,
že s odstupom času chápu aj výmeny pretekárov, ktoré napokon priniesli úspech celému tímu. Tak, aby sa žiaden z nich v tíme necítil zbytočný.
* Mohlo byť to umiestnenie aj lepšie??
Musím športovo uznať, že na prvých Francúzov sme jednoducho nemali. Ich skúsenosti z týchto riek a spôsob lovu, aký im proste sedí, maximálne zúročili. Rozdiel je aj v ich príprave, na ktorú my momentálne nemáme časové ani materiálne zabezpečenie. Francúzi tu strávili dvojtýždňové sústredenie v tom istom období rok pred šampionátom a pred hlavnými pretekmi boli v dejisku šampionátu o týždeň skôr. Takže to mali dobre prechodené. My sme prišli tri dni pred pretekmi a celý ten čas sme strávili pri vode, aby sme dobehli všetko zameškané. Teší ma však fakt, že sme zdolali krajiny ako Portugalsko a Španielsko, ktoré sú tu fakticky doma, výborných Čechov, ktorí tu pred dvomi rokmi zvíťazili na MS seniorov, alebo Američanov, ktorých viedol môj priateľ George Daniel, reprezentant USA. Len tak pre porovnanie - francúzsky tréner vyberá reprezentáciu zo 150-tich juniorov a my z 18-tich. To hádam hovorí za všetko.
* Ktoré konkrétne situácie a rozhodnutia podľa teba vplývali na úspech Slovenska?
V prvom rade to bolo v správaní sa pri love
v priezračnej vode. Pohyb vo vode musel byť veľmi opatrný a na miestach, kde to terén dovoľoval, nesmeli vstupovať pretekári do vody vôbec. V druhom rade to bola technika lovu a strieľanie mušky, ako sme už spomínali. Je to veľmi ťažko konkretizovať, pretože všetci pretekári boli pripravení na akúkoľvek situáciu, ktorá mohla nastať. Na každý typ štandu, ktorý sme už vopred poznali, mal pretekár dopodrobna rozpísanú taktiku, ako bude pri love na danom úseku postupovať. Rozhodovalo aj denné obdobie - ráno, alebo poobede. Vedeli presne, čo majú v danej situácii robiť a boli pripravení aj na náhradný variant. Bol stanovený spôsob lovu v prúdoch, na olejoch a hlbokých jamách pre každú rieku zvlášť. V treťom rade to bola taktika, kde sme mali rozpracované aj to, po akom pretekárovi bude nastupovať na štand náš reprezentant. Pred každými pretekmi som ich vzal na vyžrebovaný štand . Ukázal som im na brehu, ako by som chytal ja a museli to dodržať. Obzvlášť dôležité bolo pre nás stanoviť taktiku na lov v posledných kolách na vypichanej rybe. Tá nám vyšla na 110 percent. Muškám som v tomto prípade nepripisoval veľkú dôležitosť, chytali sme na klasické strímre typu pijavičky, suché mušky, podenky a potočníky, nymfy podeniek aké poznajú všetci muškári.
* Ako bolo zabezpečený šampionát z hľadiska usporiadateľa?
Ubytovanie bolo veľmi dobré, hotelové izby vyhovujúce, chýbala nám akurát chladnička. Strava bola vynikajúca a s usporiadaním šampionátu som bol maximálne spokojný. Od roku 2006, kde som sa zúčastnil ako pretekár, zaznamenali výrazné zlepšenie v časovej organizácii pretekov. Všetko klapalo ako hodinky. Bol som milo prekvapený.
* Čo ti dal tento šampionát?
Potvrdil som si to staré známe, že správanie sa pri vode je najdôležitejšie a že musíme ako pretekári prikladať veľkú dôležitosť taktike lovu. Zvlášť u mladých pretekárov s minimom skúseností musia byť rozpracované dôsledne všetky časové úseky lovu, čo je našou úlohou.
A oni to musia dôsledne plniť a dodržať s veľkou dávkou disciplíny. To som sa snažil vštepiť našim mladým pretekárom do duše, ako základ ich budúceho napredovania. Naši chlapci sú na tom veľmi dobre z hľadiska technického vybavenia. Žiaľ, nemáme dostatočne širokú základňu a chýbajú nám finančné prostriedky na to, aby sme mohli vycestovať pred šampionátom do dejiska a oboznámiť sa s prostredím, ako okolité vyspelé krajiny. V danom prípade nám pomohlo, že sme už v tomto prostredí absolvovali preteky ako seniori v roku 2006. Nikdy nemôžme uvažovať o stabilnom umiestnení v prvej trojke, ak neinvestujeme čas a financie na prieskum danej lokality rok pred pretekmi v danom období. Toto je len časť poznatkov, ktoré som si odniesol z dejiska týchto pretekov a predostriem sekcii zodpovednej za túto športovú činnosť v rámci SRZ. Pochopiteľne tu nebudem prezrádzať niektoré kľúčové veci z taktiky lovu, ktoré vedú k úspechu, ale ktoré zachovám a budem sa snažiť aplikovať pre ďalšie úspešné reprezentovanie slovenských družstiev, či už mužov, alebo juniorov.
* Komu by si poďakoval?
V prvom rade by som sa chcel poďakovať Rade SRZ, že nám hradila jednu štvrtinu z rozpočtu. Muškárskej sekcii a hlavne Jožkovi Trnkovi, ktorý urobil základný výber pretekárov a veľmi veľa mravčej práce okolo zrealizovania odchodu družstva na tento šampionát. Za funkčnosť celej výpravy by som chcel poďakovať obom realizačným činovníkom Petrovi Zbyvateľovi aj Karolovi Letkovi. Na záver by som chcel poďakovať všetkým „vrabčiakom“, ako som mojich zverencov familiárne oslovoval za príkladné reprezentovanie muškárskej obce a Slovenska vo svete. Taktiež všetkým fanúšikom, ktorí ma počas šampionátu kontaktovali a prežívali to so mnou.
Taktiež sa pripájame ku všetkým gratulantom a doplníme poďakovanie aj samotnému Mirovi Antalovi za jeho prácu s týmto mladým tímom a prajeme všetkým veľa zdaru a sily do ďalších bojov o úspechy Slovenska v tejto nádhernej rybolovnej disciplíne.
Pre SR pripravil Roman Olekšák
Stiahnuť článok v PDF formáte.