V ten deň sme sa rozdelili. Percas a Peter si vzali auto a vybrali sa preskúmať pobrežie a vnútrozemie ostrova. Alex, Tibor, Tiborko a ja sme sa rozhodli, že pôjdeme s člnom na more chytiť nejaký obed. Na základe skúseností sme sa rozhodli ísť rovno k lososím sádkam.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2008
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 34
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Kruhové siete plné skákajúcich lososov sú zaujímavým divadlom pre ľudí a časté kŕmenie je magnetom pre všakovaké hladné morské ryby. Vidieť skákať metrové lososy len pár metrov od člna je skutočne zážitok na celý život. Na druhej strane čoraz častejšie sa dozvedám o škodlivosti takéhoto farmárčenia pre more a pre divé ryby. Aj more, ba aj oceán majú svoje dno a ľudstvu sa vraj podarilo za posledných 50 rokov vyloviť 90 % veľkých rýb. Ale nie o tom som chcel...
Rybársky ošiaľ
Sádky boli viditeľné už z diaľky, a tak sme mali jasný cieľ. Nemuseli sme blúdiť medzi tisíckami ostrovov a ostrovčekov Smøly.
Na hlavnej lodi, z ktorej boli lososy kŕmené, bolo jasne vyznačené, že lov je povolený až vo vzdialenosti 100 metrov. Rešpektovali sme to a náš prvý drift začali trošku ďalej. Echolot nám ukazoval optimálnu hĺbku od 10 do 20 metrov a každú chvíľu sa na obrazovke objavovali kŕdle rýb.
Vytiahli sme teda naše osmičky prúty i rýchlo potápavé šnúry a začali bičovať vodu. Zábery nenechali na seba čakať a veľmi rýchlo sme sa dostali do rybárskeho ošiaľu, v ktorom čas, počasie, hlad a smäd nie sú dôležité. Hod, klesanie nástrah, sťahovanie, zdolávanie, vypnutie rýb a ich vrátenie do vody. Čas plynul akoby pomimo nás a každá chvíľa bez záberu bola čudná. Toto sú presne tie momenty, ktoré sa nám, rybárom, do života nezapočítavajú.
Naviazal som si ružové a oranžové krevetky so syntetickými vlasmi Krystal Flash od Hendsu. Pridal som trošku oranžového marabu, červené oči z vianočnej retiazky a telíčko vytvoril zo signálne oranžového spektra dabingu od tej istej firmy. Celkom jednoduchá muška bola uviazaná na veľkom a kvalitnom kaprárskom háčiku, ktorý jej dával veľmi dobrý tvar. Zaťažil som ju oloveným drôtikom, aby stíhala klesať so šnúrou a nevytvárala takzvané „účko“, či brucho.
Riskantné tri mušky
Doteraz som na mori chytal len na dve mušky, pretože som sa obával o muškársku šnúru. Mohol by som o ňu prísť, keby som dal pevnejší nadväzec a ryba, či ryby by mi ju celú mohli vytiahnuť z navijaka a odtrhnúť. No tentoraz som sa rozhodol trošku zariskovať a urobil si nadväzec s tromi muškami. Možno to nebolo až také riziko, ale pravdepodobnosť, že sa mi nadväzec zamotá, alebo, že budem mať problémy pri uvoľňovaní rýb, určite rástla.
Vôbec som to neoľutoval, pretože cítiť ako makrely, či tresky postupne útočia na strímre bolo super. Niekedy som čakal a postupne hlásil: „Prvá, druhá a tretia!“ a až potom začal sťahovať. Podarilo sa mi vytiahnuť tri tresky, ktoré boli zoradené od najmenšej po najväčšiu.
Chlapcom sa darilo rovnako, ak nie lepšie. Bežne ťahali dublety a Tiborko si vytvoril osobák, keď sa mu po dlhom boji podarilo vytiahnuť približne 60-centimetrového pollacka. Bola to nádherná, dobre stavaná ryba a bolo mu ju ľúto pustiť späť. Dalo nám to trošku námahy, kým sme ho presvedčili. Rýb na obed sme mali dosť.
Uskutočnili sme niekoľko úspešných driftov a vyskúšali rôzne smery a rôzne hĺbky. Najlepšie miesto sa nachádzalo na N 63°28.673´ E008°03.238´. Bolo to neďaleko sádok a tam sme všetci ťahali plný počet. Koľko mušiek, toľko rýb a niekoľkokrát po sebe. Spokojní sme sa vrátili do prístavu, kde nás čakal zvyšok s obedom. Tak zapálene sme Petrovi a Percasovi rozprávali o rybačke, že nás prinútili, aby sme znova nakopli čln a vrátili sa k sádkam. Alexovi nebolo potrebné dvakrát vravieť, a tak sme si to poobede vo štvorici všetko znova zopakovali. Vrátili sme sa za súmraku. Unavení a spokojní. Už sa nám nechcelo o rybačke ani rozprávať.
Jazero plné neopatrných pstruhov
Ďalšie ráno sme mali v pláne ísť na jazero do vnútrozemia, ktoré, samozrejme, objavil Percas. Ryba tam vraj zbierala ako divá a to žiadneho muškára nenechá chladným. Vyrazili sme dosť skoro, hoci plánovaný odchod o piatej sa nekonal.
Jazero sa rozprestieralo rovnakým smerom ako tie dve veľké. Bolo však o čosi bližšie a nie až také veľké. Zrkadlilo sa kúsok od cesty medzi stromami a prístup bol výborný. Voda bola čierna, rašelinová a po okrajoch rástla bohatá vegetácia. Na prvý pohľad živná voda. Miniatúrne mušky nás privítali prvé. Okolo hlavy vytvorili oblak a liezli všade. Do očí, do nosa, do uší, do úst. Strašné!!! Na tomto ostrove ešte nepočuli také kvantum slovenských nadávok.
Pstruhy nás privítali krajšie. Začali nás hneď provokovať hlasným čľupkaním. Vôbec nedbali na opatrnosť. Päťku prút som necítil v ruke. To množstvo hodín s brutálnou osmičkou spravilo svoje. Aj preto som prvé ryby odtrhol. Alex s Petrom a Percasom išli ako švajčiarske hodinky.
Štrnástka im vôbec nevadila
Potočáky brali na sucho, na nymfu, mokré palmery a niekedy vzali aj malý strímrik. Štrnástka na nadväzci im vôbec nevadila a chlapci používali aj hrubšie priemery. Petrovi sa podarilo prvému uloviť dubletu. Dve nórske tridsiatky vždy potešia. Vôbec sa to nepodobalo na typické nórske jazero. Videl som pstruha dvakrát zazbierať pod stromčekom skloneným nad vodou a na prvý dobrý hod som ho pichol. O chvíľu tam bol ďalší.
Podobne Peter chytal pstruhy pri vodných trávach a neprekážalo im ani zdolávanie ich súkmeňovcov. Výborná rybačka a ešte aj otravné „svokromušky“ zmizli ihneď po východe slnka. Pstruhy mali väčšinou do 30 centimetrov a sem-tam sa našiel aj väčší. Pravdepodobne staré, veľké a opatrné ryby lovili neskoro večer, alebo v noci. Môžete si to vyskúšať sami, pretože presné GPS súradnice Percasovho jazera prikladám: N 63°25.194´ E 008°03.357´.
Na veľké potočaky nám nezostalo času, lebo na druhý deň sme mali ísť spať na maják Haugjegla. Ostrov s majákom v Atlantiku sme už spoznali a vedeli sme, že rýb je tam ako šalátu. Veľmi sme sa tiež tešili, že ako prví Slováci využijeme možnosť strážiť svetlo na konci sveta.
Ako to na majáku dopadlo, sa dozviete nabudúce.
Foto: autor a Ľubomír Augustínsky
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
