Kľačím na kraji vo vode a unaveného lososa mám pri nohách. Stojí už rovno, ale stále ešte neodchádza od brehu do hlbšej vody. Hladkám ho po chrbte a som šťastný. Je to úžasný pocit. Viem, že som dosiahol vrchol. Cítim, že ďalej sa ísť už nedá a som na konci cesty.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2008
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 14
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
V predposlednej časti seriálu o mojej ceste na polostrov Kola na severe Ruska sme sa rozlúčili vo chvíli, keď som sa rozhodol podeliť o radosť zo skvelej rybačky na rieke Kica s nórskymi rybármi a my sme sa vydali na dohodnuté stretnutie s našim sprievodcom. Dlho mi v mysli rezonovala otázka, prečo Nóri chodia do týchto končín, keď doma majú tiež množstvo lososových riek...
Oranžová nymfa boduje...
Ráno ideme opäť pre zmenu skúsiť malú Inďoru. Je dobré, že v dosahu máme takéto možnosti lovu a dá sa vybrať z dvoch takýchto rozdielnych riek a lovených rýb.
Opäť vidno loviť pstruhy na hladine a ich aktivita je snáď väčšia ako predvčerom.
Už ani nešpekulujem a rovno tam dávam oranžovú nymfu. Prvý hod – pstruh, druhý hod opäť ryba a takto stále dokola.
Darí sa mi nájsť miesto, kde sa vlieva malý prítok. Tu voda na nejakom dvadsaťmetrovom úseku akoby vrela. Doslova sa iba hrám. Ryby sú také zbláznené, že nie je nutné vôbec nechávať nymfu postupne klesať. Prišiel som na to, že ju stačí nahodiť, rýchlo ťahať úplne pod hladinou a sem-tam s ňou šklbnúť. Zábery sú aj na takto vedenú nymfu také agresívne, že ryby pri útoku často vyletia celé nad vodu. Neplaší ich ani zdolávanie a lovia veselo ďalej malé rybičky aj priamo pod mojimi nohami.
Pár rýb chytám tak, že nie je nutné ani nahadzovať ďaleko a nástrahu spúšťam len pod špičkou prúta ako na bič. Kladiem gumu na hladinu, potiahnem a už aj letí po nej 40 cm pstruh.
Skúšam aj iné farby
Keď zábery ustali, čiže nemám rybu na každé nahodenie, stačí sa posunúť o nejakých 15 metrov nižšie a opäť nové ryby útočia s rovnakou vervou.
Pomaly mi už ale dochádzajú oranžové nymfy, a tak skúšam aj ostatné farby. Záberov znateľne ubudlo, ale aj tak sa raz za čas dá oklamať pstruh aj na inú farbu.
Chcem sa však aj tu pokúsiť o lososa, a tak im čoraz častejšie ponúkam trubičkové muchy. Losos sa v ten deň nepodaril ani jeden, zato zopár pstruhov skočilo ešte aj na vláčené muchy. Citeľne sa oteplilo a začínajú sa objavovať prvé komáre. Snáď ešte jeden deň im to vydrží a vyroja sa až po mojom odchode.
Večer sa lúčim s Nórmi, ktorých už opäť volajú pracovné povinnosti a odchádzajú domov. Mne ostáva ešte jeden deň, ale stále váham, kam ísť. Nakoniec sa rozhodnem pre Kicu, kde je síce menej úlovkov, ale zato väčšia šanca na lososa. Pstruhov som už totálne „prechytaný“. Beriem so sebou už len ťažký prívlačový prút a budem chytať na vláčenú muchu.
Na celom úseku rieky som asi sám. Nikde ani živej duše. Pomaly sa cez močariny posúvam proti prúdu a budem sa vracať dole vodou. Predieram sa cez húštinu k rieke a hneď vidím skákať z vody lososa neďaleko od brehu. Začína sa to pekne. Idem k miestu, kde sa ukázal a posielam do vody zaťaženú trubičkovú muchu. Na prekvapenie ani nemusím na záber dlho čakať.
Odskákal si to malý lipeň
Po záseku vyletí losos na hladinu, ale rovnako rýchlo vystrelí z jeho tlamy aj uvoľnená mucha. Smola. Už si na to pomaly zvykám, že nejaké vypnuté ryby k tomuto spôsobu chytania jednoducho patria. Keď však o päť minút vypínam ešte jedného, prestáva sa mi takáto štatistika páčiť. Neviem, či je chyba v slabých zásekoch, alebo háčik netrafí jednoducho správne miesto v tvrdej papuli lososa.
Som odhodlaný sa sústrediť a ďalší záber už nepokaziť. Dlho sa nič nedeje, ale keď asi po hodine cítim opäť zatiahnutie za muchu, na nič nečakám a silno sekám. Odskákal si to malý lipeň, ktorý letí vzduchom. Snáď 20-centimetrová rybka divoko zaútočila na veľkú trubičkovú muchu určenú pôvodne lososom.
Na tomto mieste sa mi darí chytiť ešte niekoľko lipňov, ale všetko sú to len malé ryby. Komárov už začína byť dosť, ale stále ich ešte stíha držať ako-tak na uzde repelent. Aj keď lov už niekedy prestáva byť zábavou, lebo človek musí neustále okolo seba mávať rukami a odháňať dotieravý hmyz. Hlavne to však odpútava pozornosť a zmenšuje sa koncentrácia, keď treba trafiť ojedinelé zábery. Našťastie sa okolo obeda rozfúkal vietor, a tak sa komáre stiahli.
Dosiahol som vrchol!
Dočkal som sa však aj rozlúčkového lososa. Záber prišiel tak, ako je už zvykom: úplne z ničoho nič, po dlhom a úmornom hádzaní. Túto rybu si vychutnávam, lebo viem, že môže byť tou poslednou. Navyše, ako skáče z vody, ukazuje sa, že je to celkom pekný kus. Nemám sa kam ponáhľať a postupne sú výpady lososa čoraz menej energické.
Po pár minútach ho mám vyčerpaného pri brehu. Fotoaparát si kladiem na zem a robím si aspoň pár menej vydarených fotiek so samospúšťou. Losos je krásna ryba a nemôžem sa na neho vynadívať. Vždy chvíľu trvá, kým sa spamätá po zdolávaní a môže sám odplávať. A tak sa snažím si tieto vzácne okamihy čo najviac užiť.
Kľačím na kraji vo vode a unaveného lososa mám pri nohách. Stojí už rovno, ale stále ešte neodchádza od brehu do hlbšej vody. Hladkám ho po chrbte a som šťastný. Je to úžasný pocit. Viem, že som dosiahol vrchol. Cítim, že ďalej sa ísť už nedá a som na konci cesty.
Pri chytaní pstruhov na Inďore som sa pristihol, ako sa ich snažím chytiť čo najviac, sústredil som sa, aby som ich nevypínal pri zdolávaní, jednoducho ako na pretekoch. Losos je iný. Stačí chytiť jedného a človek je niekde inde. Už nemusím ani chytať, spokojne jem a polihujem na slnku na brehu v tráve. Zrejme takto vyzerá živý sen. Z času na čas vyskočí losos a je tu ako v rozprávke. Toto bola moja predstava... Do večera sa mi ešte podarí chytiť pár lososov, ale to sa už len motám okolo vody. Viac už chytať ani nepotrebujem.
Náčinie a nástrahy
V krátkosti by som sa ešte pristavil pri používanom náčiní a nástrahách. Z nástrah na moje prekvapenie totálne zlyhali rotačky pri love kumže a len oranžovým nymfám (farba Smoke) môžem vďačiť za také bohaté úlovky morských pstruhov.
Zbytočne som so sebou vliekol kilá ťažkých plandaviek; na týchto riekach a pri tomto prietoku, aký bol počas môjho pobytu, pohodlne stačili podlhovastejšie plandavky s hmotnosťou cca 10 – 20 g, hlavne v striebornej farbe v kombinácii s nafarbeným oranžovým prúžkom
na hornej strane. Videl som však aj rieky, kde by snáď nemuseli stačiť ani 50 g plandavky, takže si treba dopredu zistiť a prispôsobiť nástrahy aj termínu.
Pokiaľ ide o lososy, najviac záberov som mal na vláčené klasické lososové muchy a trubičkové muchy, hlavne v kombinácii čierno-červenej a čierno-oranžovej farby. Pri ich love sa nástrahy vodia väčšinou splavovaním po ich kolmom nahodení na prúd. Aj keď sme chytali pomerne malé lososy, vlasce na ne sme používali v priemeroch okolo 0,30 mm, či už to bolo na prívlač, alebo pri muškárení ako koncový nadväzec. Bolo to hlavne kvôli zdolávaným rybám, aby neboli zbytočne vystresované a vyčerpané dlhým bojom a mohli sa čo najskôr vrátiť späť.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
