Veľké vodné plochy sú ako ženy. Neprístupné, uzavreté, a len málokedy ukážu svoju peknú tvár. O Šírave to platí dvojnásobne. Je veľa takých, ktorí sa tam pokúšali o úspech, no menej tých, na ktorých sa usmiala. V našom prípade, by sa dalo povedať, že na jeden úsmev potrebujeme štyri pokusy.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2008
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 18
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Táto nádherná a obrovská priehrada nám však učarovala spôsobom sebe vlastným a každoročne nás ako magnet láka k svojím brehom. Nevieme jej odolať a výpravy za veľkými kaprami tejto vody považujeme za jedny z najťažších, ale aj najkrajších.
Niekoľko zmien
Tento rok sme sa rozhodli urobiť pár zmien, ktoré, ako sme dúfali, by nám ju pomohli prekabátiť. Zmenili sme nielen ročné obdobie, ale aj miesto, z ktorého sme chceli loviť. Na Šíravu sme vyrážali vždy v neskorú jeseň (okrem pretekov), kedy sme predpokladali ústup potravinovej aktivity menších kaprov a spoliehali sa na to, že sa nám podarí vydolovať pár záberov od veľkých trofejných rýb, ktoré v jej hlbinách určite plávajú.
Naša voľba tentoraz teda padla na druhú polovicu leta, kedy sa teplé počasie viac blíži k jeseni a dúfali sme, že ryby budú pri chuti. Predpokladali sme, že kvalitným, ale striedmym kŕmením zlákame kapry na to, aby popri svojej obľúbenej prirodzenej potrave zobli aj zopár našich boilies. Snažili sme sa nájsť vhodné miesta pod vodnou hladinou, ktoré kapry navštevujú a tam im ponúknuť chutné kúsky vo forme zopár guľôčok roztrúsených okolo nástrahy.
Najprv bez udíc
Spomínaný zámer sme začali realizovať o niekoľko týždňov skôr. Sadli sme do auta a vybrali sa na Šíravu, iba tak bez udíc. Išli sme na prieskum miest, ktoré sme si vytypovali pri našich rozhovoroch. Brali sme do úvahy fakt, že na Šírave bude v tomto čase veľa dovolenkárov, rôzne hlučné diskotéky, množstvo člnov, plachetníc, alebo vodných skútrov. Kvôli týmto, ale aj iným dôvodom, sme sa rozhodli pre druhú zmenu.
Doteraz sme lovili na Šírave iba z jej severných brehov, kde sú chaty, hotely a rôzne rekreačné zariadenia. V jesenných mesiacoch to nie je žiaden problém, pretože tieto brehy zívajú prázdnotou. No v prvej polovici augusta sme hľadali pokoj nielen na brehu, ale aj pod vodnou hladinou, a to rozhodlo. Zvolili sme opačnú stranu pri obciach Zálužice a Lúčky.
Už pri prvej našej návšteve tejto strany nášho slovenského mora nám bolo jasné, že toto bude o niečom úplne inom. Bez terénneho auta tam môžeme mať veľké problémy pri prejazde k vode počas, alebo po daždi. Môže sa vám stať, že na vami zvolené miesto prejdete po tvrdej a suchej poľnej ceste, no po kratšom daždi sa budete šmýkať po mazľavom blate, či budete čakať na spásonosné lúče slnka, ktoré to presušia. O dlhotrvajúcom, pár dňovom lejaku ani nehovorím.
Úplne iná Šírava
Ak sa ale dostane na niektoré z týchto nádherných miest, ocitnete sa akoby v inom svete. Klasickú Šíravu tu nič nepripomína, snáď iba obrysy hotelov a kempov črtajúce sa v diaľke pred vami. Ticho, ktoré ruší iba hukot vĺn a šum vysokých topoľov vo vás evokuje ozajstné more. Pobrežie nie je vyložené kameňmi, ale je obsypané jemným pieskom, ktorý vytvorili neustále na breh narážajúce vlny z rôznych druhov mušlí a menších kameňov. Počas našej prieskumnej výpravy, hneď po príchode k vode sa nám naskytol takýto úžasný pohľad a bolo jednoznačne rozhodnuté.
O pár dní sa sem vrátime!
Nebolo pre nás jednoduché prečkať necelé dva týždne, pretože túžba po Šírave je ako túžba po žene. Čím viac vás odmieta, tým viac sa snažíte votrieť do jej priazne a ak ste vytrvalý, ale taktný, určite sa to podarí. Tak to bolo aj u nás.
Túto výpravu sme absolvovali v staronovom zložení. Medveďa, Marcela, Ferka (vynikajúceho kuchára) a mňa, doplnil Džimo. Pred pár rokmi sme na tejto vode zažili rybačku, na ktorú sa nezabúda a snaha po jej zopakovaní nás hnala aj tentoraz. Mali sme šťastie. Bolo sucho a naše vybrané miesto zívalo prázdnotou. Scenériu narúšali iba odpadky, ktoré niekto pred nami „zabudol“ upratať. Nečakali sme ani minútu a pustili sa do práce. Pár plných igelitových vriec za okamih čakalo na odvoz a na vodu sa skĺzol náš čln. Benzínový motor, sonar, tyčové bóje a boilies na prvé zakŕmenie boli pripravené takmer zároveň.
Kŕmne miesta
Vyrazili sme na vodu a vďaka starej mape tohto územia ešte pred jeho zaplavením vodami Šíravy sme išli takmer na isto. Pred nami sa rozprestieralo pozvoľna sa zvažujúce dno, ktoré v diaľke približne 350 – 400 m mala pretínať stará cesta. Bola tam! Pri plnom stave vody sme našli terénny, metrový zlom z 6 do 7 m. Široko ďaleko nič výnimočné.
Vytvoriť z tyčoviek líniu netrvalo dlho a na dno putovalo zopár guliek, pre ktoré sa každý z nás rozhodol. Toto miesto sme zvolili z viacerých dôvodov. V širokom okolí to bola snáď jediná rybia cesta, ktorá mohla primäť kapry, aby sa tu zastavovali a terénny zlom, pozostávajúci zo štrku prechádzajúceho do jemného piesku posiateho mušličkami, nám pripadal ako stvorený pre lov.
Prvé dni sme mali iba pár záberov od malých nasadených kapríkov, ktoré konečne pustili aj do vôd Šíravy. Veď dlhé roky sa sem nenasadila jediná rybka. Len pre informáciu: Tento rok sa nasadilo 15 t kapra K 2-3 a 1,5 t (cca 4 500 ks) značkovaných kaprov K2. Ale vráťme sa k nášmu lovu.
Predpoklady sa potvrdili
Naše predpoklady poriadneho premiešania dna pri veľkých vlnách, ktoré zvykne prinášať silný severný vietor sa naplnili štvrtý deň našej výpravy. Po prudkej zmene a ochladení sa zdvihol stále silnejúci severný vietor, ktorý hnal vlny smerom na nás. Spenené vrcholce nebezpečných vĺn boli pre nás jasným znamením. V takomto počasí nesmieme na čln ani pomyslieť! Vždy pracujeme na člne v záchranných vestách, no aj napriek tomu nikdy nepokúšame šťastie. Jeden neopatrný pohyb môže znamenať nešťastie, ktoré za to nestojí.
Na naše šťastie sme mali dokončenú vyvážku všetkých udíc práve vo chvíli, keď sa začali čerti ženiť! Okrem dažďa, vĺn a silného vetra sme spoznali ďalšie nebezpečenstvo tejto strany našej kráľovnej. Odrazu sme začuli divný zvuk a obrovský suchý konár padol presne medzi bivak a karavan. Bolo to šťastie, pretože keby si to namieril o pár centimetrov vedľa, mali by sme o jeden prístrešok menej. Šírava nám ukazovala svoju mrzutú a zachmúrenú tvár, no na druhej strane sa pekne usmievala! V tých najväčších vlnách, vetre a daždi sa pohli kapry!
Nádherná polhodinka
V priebehu pol hodiny boli na brehu tri ryby. Ručička váhy sa zastavila na 11 kg, 12 kg a 16,5 kg! Ostatné udice boli tak isto na brehu, no na ne sme ulovili iba menšie kapry, ktoré pravdepodobne predbehli väčšie ryby. Čo teraz? Bolo by potrebné vyviezť, ale zdravý rozum káže počkať. Iba káva a pevná viera v to, že ak vyvezieme ihneď ako sa trocha upokojí počasie, nám pomôže využiť tieto vzácne chvíle, kedy sa na premiešanom dne kŕmia kapry, nás udržiavala na nohách celú noc. Okolo štvrtej hodiny ráno sme sa s Marcelom zhodli, že riziko je únosné a s člnom vyrazili na stále pokojnejšiu hladinu.
No počas jazdy v tme sme si však išli oči vyočiť. Darmo sme presvecovali hladinu čelovkami, či veľkou baterkou. Smer sme mali dobrý a po pár dňoch už vieme odhadnúť aj vzdialenosť na vode, ale tyčovky zmizli. Čln sme obrátili až vtedy, keď sme boli stopercentne presvedčení, že sme ďaleko za miestami, kam sme ukladali naše montáže. Záhada sa vyriešila až cez deň, kedy sa hladina celkom upokojila a vlnami stlačené bójky pod hladinu opäť vyplávali. Vyviezli sme až počas dňa, no očakávaný nápor kaprov sa už nezopakoval. Džimovi a Marcelovi sa podarilo uloviť ešte pár kaprov okolo 10 kg, ale v stále sa zlepšujúcom počasí záberov rapídne ubúdalo.
Tak ako sa Šírava menila k lepšiemu a začala sa usmievať prostredníctvom slnečných lúčov a teplých dní, nám sa prestávalo dariť. Znova len násadové kapríky a posledných 48 hodín ani záber. Nám to však nevadilo. Tých pár hodín, kedy brali väčšie ryby, stálo za to! V našich výpravách nehľadáme za každú cenu iba úlovok! Kapríkom aj tak po zdokumentovaní darujeme slobodu a tešia nás ich fotografie spolu so spomienkami na pokojné chvíle, strávené v spoločnosti skvelých ľudí! Zažili sme opäť jednu perfektnú výpravu, podarilo sa nám uloviť krásne ryby, ale hlavne sme si odpočinuli v lone prírody skoro nedotknutej ľudskou rukou.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
