Minuloročná sezóna ukázala, že v Európe je ešte dosť neprebádaných jazier a riek, v ktorých plávajú obrovské sumce. Dosiahnutie týchto revírov bolo výzvou, ktorej som nikdy nedokázal odolať. Počas sezóny som so svojimi priateľmi navštívil niekoľko krajín a prelovil viacero úplne neznámych jazier a riek. To, ako sa nám darilo, a čo všetko sme na výpravách zažili, sa pokúsim opísať v nasledujúcich príbehoch.
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2008
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 58
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Začiatok sezóny je však tradičný. Každoročne začíname s lovom sumcov na talianskej rieke Po.
Smer Taliansko – rieka Pád
Končí sa posledný marcový týždeň a u mňa v predajni sa schádza pätica nedočkavých sumčiarov. Slovenské vody sú vďaka našej „ideálnej“ legislatíve v hlbokom spánku. Preto nám neostáva nič iné ako navštíviť krajiny, kde na dobu lovu rýb majú trocha iný názor.
A keďže hlavný tok rieky Po je ťažkou vodou
s obrovskými sumcami, naša výprava smeruje práve tam.
Dva džípy praskajú vo švíkoch, do člna ukladáme k našim veciam aj kyslíkové vrecia s rybami. V zime sa mi podarilo uloviť niekoľko dvoj až troj kilových jalcov. Verím, že nám prinesú úspech. Večer, tesne pred Budapešťou sa k nám pripája šiesty člen výpravy - Peťo.
Po desiatich hodinách cesty stojíme pred bránou kempu. Veci, ktoré prvé dni nebudeme potrebovať, vykladáme v bungalove. Štyria odchádzame k vopred vytypovanému miestu. Zisťujeme, že je voľné. Po troch hodinách nakladania a vykladania je postavený celý tábor. Do večera stihneme vyviezť aj sumcové prúty. Rozdeľujeme si „služby“
a unavení zaspávame.
Okolo druhej v noci sa budím. Aj keď nepočujem zvuk rolničky, odchádzam skontrolovať prúty. „Strážcovia“ spokojne odfukujú na posteliach. Prechádzam udicu po udici. Na predposlednom prúte, ktorý som mal vyvezený asi 250 m, bol záber. Šnúra smeruje tesne popri brehu. Budím jedného zo strážcov, štartujem motor. Svietiac si čelovkou zisťujem, že sumec odtrhol trhačku a odplával hore prúdom asi 30 m.
Tri hodiny s vábničkou
Šnúra, na ktorej konci bol na háčikoch najväčší jalec, končí v strome. Vilo sa chytá konára trčiaceho nad vodou a snaží sa udržať čln v silnom prúde na jednom mieste. Vyzliekam sa do pol pása a ponáram sa pod vodu. Podarí sa mi nahmatať olovo a nakoniec aj háčiky zapichnuté v kmeni stromu.
Vraciame sa na breh. Chlapci mi stále tvrdia, že žiadny záber nebol. Vysvetľujem im, že ryba si vytiahla z takmer dotiahnutej brzdy veľkého multiplikátora viac ako 30 m šnúry. Pri ostrom zvuku rapkáča to musel byť ozaj poriadny rachot. Uznávam síce, že sme všetci po ceste unavení, ale ak budeme takto „strážiť“, veľkú rybu nechytíme.
Ráno rozkrmujeme miesto, kde budeme loviť nástrahové ryby. Vlado si so sebou doniesol aj niekoľko kíl boilies. Darí sa nám uloviť zopár boleňov a pleskáčov. Tri zábery od veľkých kaprov končia v stromoch. Poobedňajšie vábenie nám prináša dva zábery. Chytáme jedného asi 10 kg ťažkého sumca. Podvečer kontrolujeme nastražené prúty. Na miesto, kde som mal záber, vyvážam takmer trojkilového pleskáča.
Večer sadá ku mne do člna Vlado s Peťom. Vábime asi tri hodiny. Na sonari sledujem dosť reagujúce sumce, no okrem jedného metrového sa nám nič väčšie uloviť nepodarí. Na brehu, ako sme sa neskôr dozvedeli, to vyzeralo ináč.
Sumec ho vliekol niekoľko metrov...
Na podvodný plavák vyťahuje metrového sumca najprv Slavo. Niekoľko minút na to sa roztočil bubon môjho Yad-u, na ktorom bol nastražený veľký pleskáč. Záber bol taký prudký, že Janči, ktorý bol najbližšie, niekoľko sekúnd prikladal a odťahoval ruky od udice, pozerajúc v nemom úžase, čo sa to vlastne deje. Nakoniec sa odhodlal, uchopil udicu do rúk a pokúsil sa zaseknúť. Sumec ho vliekol niekoľko metrov, keď zrazu ťah povolil.
Vilo, ktorý to celé pozoroval, neveril, že existuje ryba, ktorá by dokázala 190 cm vysokého a viac ako 130 kg ťažkého Janka takto ťahať. Ako som sa večer po návrate presvedčil, nápor nevydržala nadväzcová šnúra. Je možné, že sa jeden z voľných háčikov zapichol do niektorého zo stromov, ktorých tu bolo pod vodou neúrekom. No v každom prípade to bolo po prvýkrát, čo nadväzcová šnúra nevydržala nápor ryby. Slabou náplasťou za večerný neúspech bol asi 30 kg sumec, ktorého som vyvábil ráno spolu s Vilom a Slavom.
Počas dňa sa darí uloviť Vladovi prvého väčšieho kapra. Osemdesiatcentimetrový krásavec neodolal mäsovému boilies. Chvíľku feedrujem na Vladovom mieste. Natáčam neúspešný súboj Vlada s ďalším talianskym šupináčom. Ani 30 kg šnúra nedokáže otočiť riečneho kapra. Ten nakoniec uviazne v jednom zo stromov. Odmenou za moju snahu pri feedrovaní je 5-minútový súboj. Jeho výsledkom je 76 cm dlhá a asi 8 kg ťažká ryba.
V ruke držím životnú rybu
Večer odchádzame vábiť spolu s Peťom a Vladom. Po hodine sa však dvíha dosť prudký vietor. Otáčame loď a vraciame sa späť. Už z diaľky podľa pobehujúcich svetiel pozorujem, že sa na brehu niečo deje. Pomaly prechádzam pomedzi nastražené udice.
Blízko brehu vidím stáť na jednom z trčiacich stromov Vila. V ruke drží na prasknutie ohnutý prút. Šnúra sa stráca pod kmeňom ďalšieho, asi 20 m vzdialeného stromu. Opatrne manipulujem člnom a dostávam sa k potopenej šnúre. Chytám ju do pravej ruky a začínam ťahať. Spod stromu sa vynára hlava obrovského sumca. V svetle halogénu vidím, že v ruke držím životnú rybu. Pokúšam sa ju chytiť za papuľu. Spodná čeľusť ryby je však taká hrubá, že ju nedokážem jednou rukou obopnúť. Sumca musím pustiť. Keďže mám ruky doráňané od sumčích zubov, chlapci mi podávajú rukavice.
Druhýkrát priťahujem sumca k člnu. Obrovská hlava sa vynára nad hladinu. Vykláňam sa von z člna aby som sa dostal k sumčej tlame. Chýba mi už len niekoľko centimetrov, keď sa sumec prevráti a mizne pod hladinou. Veľká sila ma ťahá von z člna. Ľavou rukou sa chytám okraja lode a držiac šnúru v pravej, bojujem zo všetkých síl. V momente, keď si myslím, že ryba ma vytiahne z lode, sa boj náhle končí. Z vody vyberám nadväzec s dvoma hákmi. Tretí ostáva v sumcovej tlame ako pamiatka na tento súboj.
Druhá šanca
Prichádzame k brehu. Vilo zoskakuje z kmeňa stromu a rozpráva, čo sa stalo. Záber prišiel aj tretíkrát ako v predošlé dve noci, na môj prút. Na háčikoch bol tentoraz dva kilogramy ťažký boleň. Zo začiatku to nevyzeralo na veľkú rybu. Sumec odtrhol trhačku a pomaly plával dole prúdom smerom k Vilovi. Tomu sa zdalo, že to nebude veľká ryba. Preto neuposlúchol moju radu, aby pri každom zábere sadli do člna a sumca zdolávali z vody.
Keď sa ryba dostala asi 20 m od Vila, náhle sa rozbehla k blízkemu stromu. Vilo sa zošmykol dolu miernym svahom a vybehol na kmeň siahajúci niekoľko metrov do vody. Sumca takto držal až do nášho príchodu. Trvalo to asi 15 minút. Z toho, ako to všetko prebiehalo, bolo jasné, prečo povolila 150 kg nadväzcová šnúra. Doba, počas ktorej držal Vilo sumca na napnutom prúte stačila
na to, aby sa nadväzec na jemných zúbkoch v čeľustiach ryby oslabil.
Všetci sme boli z toho, že nám táto obrovská ryba ušla, smutní. Aj o tom je však lov kapitálnych sumcov. Sediac takto krátko pred polnocou a rekapitulujúc, čo sa v priebehu dnešného večera stalo, sme ani netušili, že svätý Peter nám ponúkne aj druhú šancu.
Súboj s rybou sa začína
Vyvoleným sa aj tentoraz stal Vilo. Tesne po polnoci sa ozýva rolnička na jeho prúte. Keďže na cievke navijaka ostalo po vyvezení len asi 5 m, je jasné, že nás čakajú problémy. Peťo, ktorý bol pri prúte najbližšie sa snaží rybu zastaviť. Posledná slučka šnúry na cievke sa mu však pretáča. Kľučkou navijaka krúti zbytočne naprázdno. Trhám mu udicu z ruky. Kričím na Vila, nech chytí šnúru pred prútom a pokúsi sa získať aspoň jeden meter. Po niekoľkých sekundách sa mu to aj darí.
Umožňuje nám to natočiť zopár návinov. Spolu s Vilom skáčeme do menšieho člna. Súboj s rybou sa začína. Medzitým sa zniesla nad vodnú hladinu hustá hmla. Vôbec netušíme, kde sme. Vo svetle čelovky sa snažím obchádzať šnúry z ostatných vyvezených prútov. Sumec je aj po piatich minútach plný síl. Stále si s nami robí čo chce.
Blížime sa k zatopenému stromu. Radím Vilovi, aby v žiadnom prípade nepovolil cievku a nech dvíha rybu hore ku hladine. Sumca sa nám darí otočiť. Ťahá nás späť na voľnú vodu. Po ďalších piatich minútach sa vynára blízko člna. Z papule (o poznanie menšej oproti sumcovi spred troch hodín) trčí zvíjajúci sa úhor. Rybu vťahujem dnu do lode a vyberám háčik s úhorom . Gratulujem šťastnému lovcovi.
Prírodné extempore
Musíme riešiť ďalší problém. Voláme na chlapcov na brehu. Hmla je taká hustá, že nedokážeme určiť našu pozíciu. Po menších problémoch sa vraciame späť do tábora. Vilo si ešte stihne spraviť kanadský žartík, keď tvrdí chlapcom, že ryba ušla. Spoločnými silami vyťahujeme z člna krásneho, takmer 70 kg ťažkého sumca. Rybu vyväzujeme na lano a púšťame do vody.
Po spolovice úspešnej noci nasleduje ďalšie prekvapenie. Pri raňajšom vyvážaní prútov nás zaskočí alpské počasie. Vyvážame posledný prút, keď sa náhle, v priebehu niekoľkých sekúnd zdvihne silný vietor. Obloha hrá farbami, ktoré som kedysi videl pri sledovaní seriálu o lovcoch tornád. Horko ťažko sa dostávame ku brehu. V priebehu ďalšej minúty vietor porozhadzuje všetko, čo nebolo priviazané alebo pripevnené. Svoju životnú púť končí Vilov lampáš. Za sebou to má aj dáždnik, ktorý odletel takmer 50 metrov. Búrku nezvládol na počudovanie ani Jankov 20-tisícový kaprový prístrešok. Príroda končí svoje extempore. Po hladine začínajú plávať konáre stromov. Tie sa zachytávajú na našich šnúrach. Asi hodinu jazdíme z člnom hore dole a uvoľňujeme naplavené stromy.
Zvyšok rybačky na kanáli
Neskoro podvečer sa ozve Vladova rolnička. Chvíľu čakáme, čo z toho bude. Trhačka praská, cievka sa rozbieha. Je jasné, že to nie je strom. Peťo, ktorý je oveľa mladší ako Vlado, skáče s prútom v ruke, ku mne do člna. Dotáčame sa nad bojujúcu rybu. Stačí zopár výpadov a sumec má toho dosť. Niečo cez meter a pol dlhý fúzač je v lodi. Plávajúce stromy nás však strašia celú noc. Ráno sa rozhodneme, že zvyšok rybačky strávime na kanáli. Balíme veci a sťahujeme sa.
Vzduch sa citeľne ochladzuje. Fúka dosť nepríjemný vietor. Prvá noc prináša tri zábery. Po metrovom sumčekovi, ktorému zachutil úhor, Vlado vyťahuje tesne nad ránom pekného, asi 25 kg ťažkého sumca. Cez deň sa znova ochladí, prudký vietor začína byť nepríjemný.
Noc nám spestrí jeden záber. Chlad nás donúti presťahovať sa do kempu. Štvorica mrazuvzdorných v zložení Vlado, Vilo, Slavo a ja ešte odchádza na jedno z ramien hlavného toku. Vyťahujeme osem prútov. Namiesto vytúženého záberu však prichádza mráz. Ráno sa rozlúčime s osadenstvom kempu a plní zážitkov odchádzame domov.
Rieka Po nám opäť ukázala v čom je jej krása. Dovolila nám stretnúť sa s jedným z jej velikánov. Na druhej strane sme sa presvedčili, že aj keď používame najmodernejšie vybavenie na lov, dokážu giganty z tejto rieky nad nami vyhrať. K úplnej spokojnosti – uloveniu obrovského sumca - nám chýbalo tentoraz len niekoľko centimetrov. Napriek tomu som odchádzal z tejto rieky spokojný. Vedel som totiž, že už o tri týždne sa dostanem k rieke, v ktorej plávajú ešte väčšie sumce. No o tom si porozprávame nabudúce.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
