Minuloročná skorá jar rýchlo obmäkčila rieku, ktorú pokrýval ľadový pancier. V polovici januára do Karpatskej kotliny prúdilo príjemné a mierne počasie. Vďaka tomu ľad na hladine popraskal a v podobe tisícoch ľadových krýh sa vydal smerom k Dunaju. Zopár väčších zákrut ich sa ich ešte pokúsilo zadržať, ale odmäk a mierne počasie neúprosne odpratali aj posledné stopy po ľade. Z prístavu na „horúcej linke“ dorazila správa, že povrch rieky je už aj pod Kispálom voľný, dokonca aj veľký „vracák“ na 423. kilometri je čistý. Počasiu už len odoláva asi strana pod ostrovom Aranyosi, no ak oteplenie neustúpi, do rána môže byť voľná cesta...
nezadaný
24.10.2009 (11/2009)
0
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2009
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 32
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Hneď sa púšťam do vybavovania a na nasledujúce dni som sa uvoľnil od povinností. Práve teraz je určite ten správny čas siahnuť po gumených nástrahách a poslať ich do tanca medzi zubáče, ktoré sa dosiaľ nerušené skrývali na dne v hlbočinách. Z prístavu sa vyloďujem opatrne. Na hladine rieky sa plavia obrovské ľadové kryhy. Motor beží na voľnobeh, a opatrným manévrovaním obchádzam „vykryštalizované“ zátarasy.
Tok rieky je prekvapujúco slabý, a odtieň vody je neopísateľne zelenomodrý a krištáľovo čistý. Nádherný jav, také tvary rieky máme možnosť vidieť iba teraz pri ľadochode.
V hrejivom teple termo-oblečenia, teplých čižiem, rukavíc, čiapky a tvár zakrývajúcej kukly, znova a znova prežívam dobrodružstvá z predošlých rokov. Motor za mojím chrbtom ticho bzučí a mysľou sa mi preháňajú obrazy najsľubnejších úsekov.
Iba dúfam, že sa mi podarí preplaviť popri ostrove, veď odtiaľ už vedie voľná cesta k najlepším miestam. Našťastie úspešne obídem kritické úseky. Predo mnou tiahnucu miernu zatáčku ešte chráni ľad, ale rovný úsek, začínajúci sa pod zákrutou, už je voľne preloviteľný. Len čo prejdem zákrutu, víta ma strašný pohľad. Hladinu rieky v celej šírke pokrývajú naplavené ľadové kryhy...
Nemám na výber, dnešný lov začnem práve tu. Spúšťam kotvu a dávam sa do zostavenia náčinia. V štipľavom počasí ma ani ruky neposlúchajú. Nakoniec sa mi predsa darí prevliecť 0,25-ku monofil cez očká palice. Na koniec silónu naväzujem vopred „podkutý“ 15 cm dlhý „gumkáč“.
Nebeský pocit!
Nástraha klesá ku dnu pomaly. Všetko sa zdá byť akési prirodzené. Okamžite vytváram kontakt s nástrahou a už aj ju nadvihujem asi na 30 centimetrov a následne ju púšťam naspäť na dno. Naberám rytmus. Po nadvihnutí trvá asi 4-6 sekúnd, kým znova dosadne, s obrovskou chvostovou plutvou pritom vábi a provokuje okolité dravce. Pri nasledujúcom nahodení dopadá nástraha trochu ďalej. Gumenú rybku razantne nadvihujem a nechávam, aby pomaly klesla naspäť. Ešte nie je ani na dne, keď na palici cítim nesmelé šklbnutie.
Držím prút, chvíľku vyčkávam a zasekávam. Nebeský pocit! Prút okamžite ožíva a do rúk mi vysiela razantné, na zubáča typické mykanie hlavou. Zapumpujem s palicou a už sa mi aj darí pohnúť s protivníkom. Pekne sa vydáva v smere ťahu. Cítim, že nebude kapitálny, no ani vyslovene nie na „pekáč“.
Zubáča rytmicky priťahujem. Podo mnou je 14-metrová hĺbka a odtiaľ ho pumpujem ku hladine. Slabo sa bráni, snaží sa odolávať, ale nechá sa viesť. Pomaly a opatrne ho ťahám k sebe. Už je blízko, očami zvedavo skúmam napnutý silon. Zrazu sa objavujú na hladine obrysy zubáča. Lúče napnutej chrbtovej plutvy smerujú k nebesiam. Vidím ešte posledné efektné myknutie hlavou a vzápätí môjho protivníka obkľúčia očká podberáka. Prekrásnu rybu ukladám na dosky člna. Je to zdravý dravec, s hmotnosťou presahujúcou 3 kg.
Začína sa to sľubne
Háčik je veľmi jemne zachytený. Je to nádherná, malebná ryba, poteší moje oči v tej všednej, sivej zimnej krajine. Aj pokračovanie je dobré. V ten deň sa mi ešte darí zdolať dva menšie dravce, pričom s veslom sa snažím odvrátiť útok ľadových krýh.
V nasledujúci deň zdolávam opäť dva menšie zubáče a ľadové zátarasy úplné pomizli. No správy sa dostali aj k ostatným rybárom, ktorých skupiny obsadzujú rieku a rajská, nerušená krajina, je razom minulosťou. Tretí deň sa rozhodujem, že prelovím vyššie úseky, radšej skúsim šťastie tam. Nakoľko na tomto úseku nepoznám miesta, kde by bol predpoklad na zubáče, idem loviť počas splavovania a keby som natrafil na nejaké sľubné miesto, tak by som to preskúmal aj podrobnejšie.
Rozhodnutie nasleduje čin. Čln smerujem do toku oproti prístavu, vypínam motor a začínam prelovovať „nepoznaný“ úsek. Gumenú rybku nahadzujem do strán a počas splavovania ju nadvihujem, priťahujem k sebe. Už prvých sto metrov prináša úspech v podobe asi kilového zubáča.
Po uši vysmiaty...
Narýchlo chytenú rybu púšťam na slobodu a pokračujem v love. Dlhý úsek nechávam za sebou bez najmenšieho náznaku ryby. Už prechádzam aj prítok kanála, keď v strede toku dostávam ostrý záber. Cítim, že to bude „dobrá“ ryba, preto okamžite spúšťam prednú kotvu a takto pokračujem v boji s neznámym protivníkom.
Povrch vody preráža telo nádherného 4-kilogramového dravca. Rybu rýchle podoberám a prekvapený zubáč už je na doskách môjho plavidla. Zelenkastá gumená rybka sa úplne stráca v obrovskej papuli. Nástrahe nedaroval najmenšiu šancu, obrovský 15 cm ripper má celkom v hrdle. Nasleduje ďalšie nahodenie. Tretíkrát púšťam nástrahu ku dnu, keď vtom cítim, že sa mi vešia ďalší protivník na háčik. Tvrdo zasekávam a už aj pumpujem o niečo menšieho zubáča ako bol ten predošlý. Parádny začiatok dňa! Po uši vysmiaty pokračujem v love. S menšími - väčšími prestávkami sa snažím preloviť predo mnou sa rozprestierajúci úsek. Nádherný deň! Hodinky ešte neodbili jedenástu a ja už hladkám desiateho zubáča pred vrátením do jeho živlu.
Trafil som do čierneho. Nasledujúce dni sa niesli v znamení podobných úspechov. Počas 5 dní, ktoré som trávil na milovanej rieke, sa mi podarilo zdolať 24 zubáčov. Samozrejme, väčšina týchto prekrásnych dravcov dostala slobodu, iba zopár kusov som zobral so sebou. Tie potom priniesli pre moju rodinu majestátny gastronomický zážitok.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
