Zbožňujem chvíľky strávené pri vode. Môj stav je už dlhé roky diagnostikovaný ako „absolútny kaprársky fanatizmus“. A pochybujem, že jestvujú krajšie miesta na svete, ako tie moje obľúbené zašité fliačky pri brehoch priehrad, jazier a riek, či už doma na Slovensku, alebo v zahraničí. Miesta, ktoré si vychutnám za každého počasia a ak sa pripojí aj niekto z mojich najbližších, je to skvelé a dobrodružstvu už nič nestojí v ceste. Samozrejme, ako každý, aj ja mám sny a predstavy, čo by som chcel chytiť a túžby, kam by som sa za kaprami chcel vybrať. Lenže pre splnenie snov treba urobiť maximum! Preto milujem ten pocit, keď sa niektorý z mojich snov splní. Vtedy viem, že všetko, čo som pre ten moment dovtedy spravil, malo zmysel...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2009
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 6
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Samozrejme, ako každý, aj ja mám sny a predstavy, čo by som chcel chytiť a túžby, kam by som sa za kaprami chcel vybrať. Lenže pre splnenie snov treba urobiť maximum! Preto milujem ten pocit, keď sa niektorý z mojich snov splní. Vtedy viem, že všetko, čo som pre ten moment dovtedy spravil, malo zmysel...
Stále pri vode
Uvedomil som si, že mám pred sebou 10 dní, ktoré môžem stráviť na rybách. Nie žeby som minimálne 3 dni v týždni kapry nechytal, ale toto bolo iné. Moja rybačka sa začala piatok 14. augusta a skončila v nedeľu 23. augusta. Nebol som však na jednom mieste.
Od piatka do nedele som bojoval na štrkovke, po práci som len zamenil futrál, v ktorom mám prúty na rieku a každú noc od pondelka do štvrtka som striedal dve rieky v mojom okolí. Vo štvrtok, ako som tak sedel večer pri vode, som si uvedomil, že to chce zmenu.
Mreny, komáre a líšky ma už rozbili osem:nula, preto som sa rozhodol vybehnúť od piatka minimálne do nedele na jazero.
Počasie bolo v piatok rovnaké ako počas celého týždňa: teplo a bezvetrie, no na ryby na tomto jazere nič moc. Bola však ohlásená zmena počasia - silný vietor, dážď a prehánky, skrátka krásny čas na spanie, no, samozrejme, aj na kapry! Na to som čakal.
V piatkovú noc mám prvý kontakt s rybou okolo polnoci. Na počudovanie to je pleskáč, no po chvíľke nasleduje ďalší záber a výsledkom je prvý 10 a pol kilový kaprík. No do rána sa už nič nedeje.
Prvé miesto, ktorému verím, rozkrmujem a druhú bójku posúvam cca 45 m na ľavú stranu od neho. Rozhodne to nebola náhodná voľba. Terén pod vodou akoby spájal tieto dve miesta. Predpokladal som, že keď vyplaším ryby na „jednotke“, tak sa presunú na najbližšie stanovište a to malo byť moje miesto číslo 2. Takto som sa snažil zdvojnásobiť počet záberov. O desiatej ráno vyťahujem kapra tesne pod 10 kg z jednotky.
Prichádza ohlasovaná zmena. Vietor, dážď a rapídne ochladenie. Príposluch mlčí celý deň.
Sobotná noc
Keďže voda sa počas leta značne zakalila, používam prvýkrát v tomto roku bóje.
Zotmelo sa rýchlejšie ako obyčajne, celý deň sa slnku cez mračná nepodarilo predrať. Nanešťastie som navyše celkom slušne prechladol, preto chcem čím skôr zaľahnúť a trochu sa zohriať. Vravím si - dúfam že ma nechajú kapry spať, nech nie som ráno chorý.
Samozrejme, hneď ako som zadriemal, sa roztáča cievka z „dvojky“. Nemám silu ísť za rybou na vodu. Do toho vietor a dážď... Skrátka o chvíľočku som o rybu prišiel v burinách. Nútim sa vyviesť prút aj vo veľkých vlnách, keďže prestáva pršať. Unavený ulíham do spacáku a pred spaním si vravím, že som to síce nepoložil 100%-ne, ale urobil som, čo sa dalo, a tak to ďalej neriešim a usínam.
O tretej hodine ma budí záber z jednotky. Po slušnom súboji vo vlnách a mrholení vyberám krásneho šupíka cez 13 kg. Škoda len, že mi posunul bóju. Udicu kladiem po pamäti, prikrmujem 10 guľôčkami boilies a idem na breh, no opäť s pocitom, že montáž nie je ideálne položená. Vravím si - ráno to dám do poriadku, teraz po tme vo vlnách to nestojí za nič...
Zakŕmenie zadarmo
Ráno sa budím do slnečného, ale veterného dňa. Lúčim sa s parťákom Dodom a pokračujem v spánku. O pol deviatej príposluch hlási záber z dvojky. V noci som sa dobil energiou, preto nedávam kaprovi šancu. Hneď za ním štartujem na vodu a v priebehu dvoch minút mám pri loďke okolo 8-9-kilového kapra.
Vypínam ho ešte na vode a zisťujem, že krmivo som nechal na brehu. Preto sa poň vraciam a rovno našívam novú guľôčku s priemerom 30 mm z vražedného mixu REDFISCH od Mira Kaniaka, spolu s mojou milovanou arómou od SBS Fisch Liver. Zastavuje sa za mnou kamarát Rišo. Chvíľu debatujeme, lúči sa so mnou s jeho obľúbenou frázou - POLEPŠI SA! Vyrážam do vĺn.
Slniečko hreje, ale vietor mi naozaj robí problém. Nad dvojkou si uvedomujem, že mám v lodi kotvu. Hádžem ju pod loď a verím, že ma tu udrží dostatočne dlho, kým položím montáž. Cítim, ako sa kotva jemne šúcha po štrku, keď sa vtom zaborí do všadeprítomných burín. Využívam toto ukotvenie a montáž kladiem 1 meter vedľa kotvy.
Kŕmim ôsmimi tvrdými 30 mm boilies na montáž a na štvorec cca 15x15 metrov rozhadzujem cca 30 rovnakých guliek ako je nástraha, len v priemere 24 mm a čerstvých. Dvíham kotvu. Kal, ktorý som spôsobil na mieste, je obrovský a hustý ako káva. Vravím si - to bolo zakŕmenie, a ešte aj zadarmo! Veď to, že kalná voda ryby láka, nie je žiadne tajomstvo.
Za každú cenu!
Pomaly prichádza 10. hodina. Vravím si - včera o takomto čase bol záber, ale nepoložil som to najlepšie, tak to preveziem. Sťahujem udicu, boilies nechávam na háčiku, priberám krmivo a idem na vodu. To, čo vidím, je jasná správa. Znamenie! Pomaličky sa blížim k svojej bójke, vzdialenej cca 10 m od miesta, kde ukladám montáž a uprene všetko sledujem. A vtom to prišlo.
Pohľad, ako keď sa slnečné lúče zapadajúceho slnka odrazia od hladiny. Z hĺbky sa vynára a trieska o vlnu obrovský zlatý kapor - presne tam, kde mávam montáž. V momente ma zalieva pot. Bolo ti to potrebné, hovorím si v duchu, teraz tam bol, teraz tam žral a ty máš montáž v ruke!
Rýchlo kladiem montáž, kŕmim desiatimi veľkými boilies a čakám. Vravím si - to nie je iba tak, ukázal sa mi, je to jasné, dostanem ho za každú cenu! Ubehla minúta od vyvážky a vtom jedno krátke píp. Zvieram udicu a čakám na každý maličký kontakt. No nič sa nedeje a minúty ubiehajú. Po desiatej to vzdávam a idem do bivaku, sadám na posteľ a hypnotizujem prút. Takto beží 11. minúta, 12., 13., 14., ... a prišla 15. minúta.
Pätnásta minúta
Pozerám sa na nehybný swinger a v tom pí píí pííííííííp. Otáčam hlavu na ľavú stranu a až vtedy zisťujem, že záber je z dvojky. Beriem prút do rúk, jemne prisekávam a skáčem do lode.
Aby som bol presný, do lode padám. Celkom brutálne zakopávam o podberák pripravený v lodi. Rýchlo sa oklepávam, dvíham prút nad hlavu, kontrolujem si nohu, na ktorej som si zodral kožu až na kosť, ale v tom momente mi je všetko jedno. Štartujem motor a idem si po neho.
Ryba si vybrala úplne iný smer ako ostatné ryby. Vzdialenosť cca 100 metrov celkom rýchlo dobieham. Dostávam sa na fluorocarbon, ktorého mám cca 35 m a idem do toho. Chvíľku mám pocit, že som s kaprom uviazol v tráve. Až o minútu si uvedomujem, že loď sa stále hýbe a prút sa prehýba čoraz viac. Vietor sa na chvíľku troška umúdril.
Ubehlo prvých 15 minút boja a stále ani bublinka na hladine. Preťahovanie nemá konca kraja, po ďalších 10 minútach sa mi ukazuje. Ten pohľad...!
Ryba, ako sa patrí!
S určitosťou viem, že je to ryba, ktorá sa mi ráno ukázala na jednotke. Odhadujem ho na 19-20 kg, utieram si pot z čela a pokračujem v zdolávaní. Neustále si vravím - len nech háčik sedí! Stále dookola. Vietor sa opäť preberá a začína robiť problém. Ani tento kapor nie je výnimka, zvuk motora ho vie poriadne vytočiť. Vždy keď ho dobieham a zapínam motor, v tej chvíli som 3 očká pod vodou.
Začínam už cítiť aj v ramenách, že je to naozaj poriadna ryba, ako sa patrí. Ale vôbec jej nepovoľujem, práve naopak. Hneď ako ho dostávam na hladinu, snažím sa ho podobrať, čo mi vďaka mojej výške a dlhej rúčke podberáka vychádza. Priťahujem podberák a neverím vlastným očiam, akú krásnu rybu som premohol! Stáčam sieťku podberáka, podložka je pripravená. Na prvý pokus sa mi nedarí pohnúť s kaprom. Na druhý len o malý kúsok, no skutočne len o malý. Preto dovíjam sieťku, koľko sa dá a stúpam nazad. Kapra kladiem na podložku. Až teraz poriadne vidím jeho veľkosť. Majestátny, úžasný, zdravý dospelý kapor!
Je tam!!!
Toto sa nesie celým jazerom. Áno, áno, je tam!!! Monštrum zo slovenskej „zväzovky“. Prichádzam na breh trochu roztrasený, dávam podložku na chrbát. A, sakra, to je slušná hmotnosť! No ešte sále celkom neverím, čo sa vlastne stalo. Kladiem rybu v podložke na zem, beriem meter, čo inokedy nerobím, ale teraz musím! Ten ukazuje 108 cm! Zapínam váhu a dvíham podložku: 26,50 kg.
To číslo ukazuje váha už piatykrát za sebou a ja kolabujem radosťou. Kapra vážim v mokrej podložke, ktorá váži 1,5 kg, preto ju prevažujem a váha ukazuje 3,15 kg. V tom stave eufórie sa mi 5 minút nedarí tento jednoduchý príklad vyrátať. Konečne - 23,35 kg a 108 cm. Na celé jazero kričím a dokola opakujem: 23,35!!!
Zachvátila ma strašná radosť. Viem, že došla chvíľa, keď som posunul latku zase o niečo vyššie a že sa mi splnil jeden z mojich snov, za ktorým som tak tvrdo a vytrvalo šiel.
Preto prajem všetkým kaprárom - telom aj dušou, aby zažili takýchto dobrodružstiev pri vode čo najviac a aby im fotografie a spomienky na podobné dobrodružstvá robili radosť celý život.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
