Písať o Nórsku v rybárskom časopise znamená, že podvedomie rybára očakáva článok o love tresiek vo fjordoch. Tí, ktorí v Nórsku ešte neboli, majú na základe rôznych informácií zafixované, že takáto rybačka prebieha ako vyťahovanie ryby za rybou a všetko sú to statné kusy. Tí, ktorí už v Nórsku boli, nie sú zvedaví na bežné úlovky, ale zaujíma ich iba opis zdolávania veľkých rýb, nové rybolovné techniky na mori a, samozrejme, fotky rekordných úlovkov. Čaká ma ťažká úloha...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2009
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 34
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Motorový olej v chladničke...
Po troch hodinách od rozlúčky s riekou Malselv prichádzame na pobrežie Kafjordu, do dedinky Manndalen. Ubytovanie je v typicky nórskych chatkách. Strechy pokryté trávou, zariadenie plne postačujúce pre život rybárov a ako bonus, súčasťou kúpeľne je sauna. Fajčiari zas oceňujú spojenie kuchyne s terasou, ktorá je priamo nad morom.
Jedno mi však nejde do hlavy. Navštívil som už veľa kempov a spal v skromných domčekoch, ale i v luxusných apartmánoch. Vždy som sa však stretol s nedostatkom skríň na odkladanie odevov a osobných vecí. Pravdu povediac, tu nie sú žiadne skrine. Šatstvo a rybársky neporiadok je všade. Moje veci v Mirovom teritóriu, Mirove u Joža v kufri a Jožo ich má od kuchyne až po saunu. To mi pripomína jeden príbeh.
Pred rokmi sme na rybačku do Španielska vliekli nielen motor na čln, ale aj olej do benzínu. Odkladacieho priestoru na hausbote je oveľa viac, ako v chatkách v Nórsku, tak niet divu, že po troch dňoch, keď sme potrebovali motorový olej, museli sme prevrátiť loď hore nohami. Bezvýsledne. Začali sme podozrievať priateľov na vedľajšej lodi, že nám ho zámerne ukryli. Našli sme ho posledný deň pri likvidácii potravín - v chladničke.
Vybalenie vecí je rýchle. Puzdro s udicami do kúta, kufor vedľa postele a už letíme prevziať si loď. Štyridsaťkoňový motor, elektrický štartér, sonar, jednoducho výbava člna ma plne uspokojuje. Najúspešnejšie loviská sú zakreslené na morskej mape, ale predtým, než vyrazíme na vodu, prosím všetkých, aby si do mobilov uložili telefónne číslo majiteľa kempu, ktorý nás uisťuje, že ho možno zastihnúť nonstop. Telefón na mori je dôležitý, hoci nie je vždy samospasiteľný.
Zablúdenci na mori
Nedá mi to, aby som na tomto mieste nespomenul jednu príhodu. Tá sa odohrala na ďalekom severe Nórska. Vracajúca sa loď s nemeckými rybármi ohlásila, že na konci fjordu, kde sa už začína otvorené more, nachytali nádherné tresky. To bol neodolateľný podnet pre trojicu rybárov. Dvaja z priateľov ostali v chate a oni okamžite vyrazili na vodu.
Vyplávali z fjordu na more iba do takej vzdialenosti, aby stále videli domčeky na konci útesu. Rybačka bola skutočne úžasná. Každý z chlapov už chytil tresku cez meter a zábery neustávali. Bolo bezvetrie, hladina tichá, nálada výborná a úsmevy široké až do tej chvíle, kým jeden z nich nepozrel smerom k pobrežiu. Domčeky nevideli. Nikto z nich si nepamätal tú chvíľu, kedy padla hmla.
Rýchla porada a tri rôzne názory na to, ktorým bokom bola loď otočená k pobrežiu. Po dohode čln vyrazil vytýčeným smerom. Po niekoľkých hodinách plavby bolo všetkým jasné, že smer neurčili správne. Ďalšia porada. Šetriť naftou? Loď mala stacionárny motor a štyristolitrovú nádrž. Rozhodli sa pokračovať.
Ďalšie hodiny jazdy. Keď sa začala hmla dvíhať, zistili, že všade naokolo je more. So zaťatými zubami rozhodli, že naspäť cesta je nemožná, napred sa ísť musí. Jediný mobilný telefón, ktorý bol v člne, vypovedal poslušnosť. Zavolať, alebo poslať priateľom správu o ich situácii, sa nedarilo.
Hlad a smäd zaháňal do ústrania tieseň a pochybnosť o správnosti rozhodnutia plávať ďalej. Svetlá na obryse pobrežia priniesli úľavu. V diaľke zbadali loď nórskeho rybára. Poprosili ho, aby im ukázal na ich mape polohu, kde sa nachádzajú. Trvalo mu dlho, kým sa zorientoval. Nakoniec vysvitlo, že sa vzdialili od svojej základne viac ako sto kilometrov!
Celý príbeh sa napokon skončil šťastne. Od radosti začal fungovať aj mobil, a tak dali na známosť svojim priateľom, že sú nažive a pátraciu akciu, ktorú už začali rozbiehať, môžu odvolať. Domov sa vrátili po dvadsiatich piatich hodinách.
Skameneli sme od úžasu!
Polárny deň má svoje čaro. Svetlo po polnoci v nás prebúdza zvyšky síl a túžba chytať ryby je väčšia ako únava z cesty. „Nazdar hoši, vítejte!“- prihovára sa k nám pán z vedľajšej chatky. „Pojte se podívat,“- kývne na nás. V rukách drží veľké igelitové vrece a vyťahuje z neho gebuľu obrovskej tresky.
Nasledujúca scéna je ako z gréckej mytológie. Český Perzeus drží pred našimi zrakmi hlavu megaryby a my sme skameneli ako pri pohľade na hlavu medúzy. „Metr třicet a jistě cez dvacet kilo,“ – podotýka náš sused a skromne odchádza. Cez rameno počujem vysvetlenie od Reinara, majitela kempu: „Minulý týždeň bol záliv plný veľkých tresiek a toto je úlovok zo včera.“
Sedíme v lodi a naťahujeme pilkre hore-dolu, hore-dolu. Peter s Vladom vo vedľajšej lodi získavajú prvé skúsenosti s morským rybolovom. Úlovkami sú prvé tresky jednoškvrnné, tmavé a obecné. Veľkosť rýb nepresahuje sedemdesiat centimetrov. Únava sa začína prejavovať a po troch hodinách s rybačkou končíme. Hlavy nám už pomaly klesajú a oči sa zatvárajú. Bol to náročný deň. Trval krásnych dvadsaťšesť hodín.
Pätnásťkilová treska na „roxore“
Priamo v kempingu do mora ústí rieka s rovnakým názvom ako dedina – Manndalen. Malá lososia rieka vyteká z jazera ďaleko v horách, ktoré je podľa Reinara plné sivoňov, ale bez prístupu autom. Chalani si zakúpili povolenky na túto riečku a po prvej vychádzke skonštatovali, že táto nádherná rieka je prakticky bez rýb. A tak sa i naši ortodoxní muškári rozhodli pre lov na mori.
Za päť dní morskej rybačky sa podarilo prechytať všetky odporúčané miesta zakreslené v morskej mape. Už vieme hľadať tresky tmavé, vieme kde je šanca na ulovenie veľkej tresky obecnej a kde sa nachádzajú miene a lumby. Prvú tresku cez meter chytil Marek a za ním v ten istý deň i Marian.
Marian, ktorý upísal dušu muškáreniu a k morskému rybolovu ešte len pričuchol, tak ten sa krčí v lodi s požičaným morským prútom zakliesneným medzi nohami a ťahá niečo z vody. Udica, ktorá je hrubšia od muškárky, je pre neho „roxor“. Krátky päťstogramový prút má ohnutý ako luk a jeho stotridsať kilogramov živej hmotnosti nedáva treske veľkú šancu. Opäť chytá ten, čo si najmenej zasluhuje, ktorý ešte ráno hovoril, že more je o ničom, len chytanie na tečúcej rieke je zaujímavé, tak ten sa teraz škerí do očí pätnásťkilovej treske.
Žeby predsa?!
Ryby nefiletujeme ani nemrazíme. Na chatu berieme iba toľko, koľko dokážeme skonzumovať. Väčšina rýb dostáva slobodu. Ryby si varíme, pečieme, smažíme a robíme šaláty. Všetci majú možnosť ohúriť svojím kuchárskym umením. Niektorí jedinci hltajú ryby ako tulene v manéži. Darmo, čerstvá morská ryba je niečo iné ako mrazené „heiky“ zo supermarketov.
V posledný deň, pár hodín pred odchodom, si Mário v prestávke medzi jedením a balením, odskočil zavláčiť na mólo, ktoré je na konci našej chatovej osady. Tu presne ústi rieka Manndalen do mora. O chvíľu pribieha celý roztrasený s vlajúcim silonom na konci udice. Nástrahu mu vraj utrhol buď pstruh morský alebo losos. Žeby predsa?!
Nebolo viac treba, veď balenie počká a už letíme k ústiu. Nahadzujeme rôzne nástrahy. Na hladinu dopadá vobler, plandavka, ale aj veľký lososí strímer. Čuduj sa svete! O chvíľu opäť zasekáva Mário. Strieborné telo sa mihlo pod hladinou a nasleduje prudký únik. Je to metrový losos. Ryba mení smer a namieri si to pod mólo, ktoré stojí na drevených pilotoch. Nasleduje tiché puk a ja som presvedčený, že i keď nám tohto roku veľký losos nebol súdený, že v budúcom roku im to nedarujeme. Len tak mimochodom. Za pár minút vláčenia som na malého vobera Lovec-rapy chytil dva platísy, na rotačku sa chytila treska čierna a na strímer dve malé tresky obecné.
Naše putovanie za lososmi v Nórsku sa končí. Prežili sme desať super dní v nórskej prírode a dávam za pravdu všetkým tým, ktorí tvrdia, že losos je kráľovská ryba a bude nám cťou sa o priazeň jeho eminencie snažiť znova o rok.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
