Do našej novej rubriky – Právnické okienko – sme dostali sme od vás, milí čitatelia, veľa zaujímavých otázok. Aj dnes vám na ne odpovie JUDr. Ing. Katarína Lelkešová. Vaše otázky, týkajúce sa výkonu rybárskeho práva a jeho kľukatých paragrafov, zasielajte i naďalej na kontaktný e-mail, prípadne rovno do redakcie Slovenského RYBÁRA ... Dnes si pohovoríme o skládkach odpadu pri vode, o oprávnenosti kontroly rybára policajtmi, ako aj o love z hrádze a jej bezprostrednej blízkosti a objasníme si aj cielený lov rýb, na ktoré sa vzťahuje individuálna ochrana...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2009
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 82
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Veľmi častým javom je, že pri rybárskych revíroch dochádza k vytváraniu rôznych skládok odpadu. Stalo sa mi, že som upozornil človeka, ktorý sypal nákladným autom odpad k vode a ten mi doslova vynadal, že čo sa starám, že on to má povolené. Môže takúto skládku niekto schváliť? Aký zákon hovorí o vytváraní skládok odpadu?
Problematika skládok je celoslovenským problémom a je zložité sa o nej zmieniť len niekoľkými slovami. Aspoň v skratke:
Zákon NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch definuje, čo sa pod pojmom skládka, skládkovanie a zneškodňovanie odpadov rozumie:
- zneškodňovanie odpadov je také nakladanie s nimi, ktoré nespôsobuje poškodzovanie životného prostredia alebo ohrozovanie zdravia ľudí,
- skládkovanie odpadov je ukladanie odpadov na skládku,
- skládka odpadov je miesto so zariadením na zneškodňovanie odpadov, kde sa odpady trvalo ukladajú na povrchu zeme alebo do zeme.
Podľa § 18 ods. 3 zákona o odpadoch sa zakazuje uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste, ako na mieste určenom v súlade s týmto zákonom.
Podľa § 39 ods. 5 je pôvodca komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov povinný ukladať komunálne odpady na miesta určené obcou a do zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu komunálnych odpadov v obci.
Ak teda ktokoľvek umiestňuje odpad v rozpore s § 18 a § 39 zákona o odpadoch, dopúšťa sa protiprávneho konania na úseku odpadového hospodárstva. Ak ustanovenia zákona poruší fyzická osoba, orgán odpadového hospodárstva – obec jej môže uložiť pokutu. Ak zákon porušuje právnická osoba, pokutu môže ukladať Slovenská inšpekcia životného prostredia alebo obvodný úrad životného prostredia. Popri pokute je možné uložiť tiež vykonanie opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania.
Uložiť pokutu je však možné len v prípade, že je vinník známy. Avšak zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch predpokladá aj možnosť, že nie je možné zistiť konkrétneho vinníka. Ustanovenie § 18 ods. 6: ak vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti zistí, že na jeho nehnuteľnosti bol umiestnený odpad v rozpore s týmto zákonom, je povinný to oznámiť bezodkladne obvodnému úradu životného prostredia a obci, v ktorých územnom obvode sa nehnuteľnosť nachádza. Následne podľa §18 ods. 7: obvodný úrad životného prostredia na základe oznámenia z vlastného podnetu alebo z podnetu iného orgánu štátnej správy alebo obce požiada Policajný zbor o zistenie osoby zodpovednej za umiestnenie odpadu na nehnuteľnosti v rozpore s týmto zákonom; takto zistená osoba je povinná zabezpečiť zhodnotenie odpadu alebo zneškodnenie odpadu na vlastné náklady.
Ak sa okresnému úradu alebo orgánom policajného zboru (prípadne obci) nepodarí zistiť osobu zodpovednú za umiestnenie odpadu v zmysle § 18 ods. 7, obvodný úrad životného prostredia začne konanie podľa § 18 ods. 8, ktorého účelom je zistiť, či vlastník, správca alebo nájomca tejto nehnuteľnosti:
a) je pôvodcom odpadu,
b) neurobil všetky opatrenia na ochranu svojej nehnuteľnosti, ktoré je povinný vykonať podľa osobitných predpisov alebo nesplnil povinnosti podľa rozhodnutia súdu, alebo
c) mal z tohto uloženia odpadu majetkový alebo iný prospech.
Ak sa niektorá skutočnosť preukáže, vlastník nehnuteľnosti je povinný zabezpečiť odstránenie tohto odpadu na vlastné náklady.
Ak sa však podľa odseku 7 nezistí osoba zodpovedná za umiestnenie odpadu na nehnuteľnosti v rozpore s týmto zákonom alebo sa v konaní podľa odseku 8 nepreukáže niektorá zo skutočností uvedená v odseku 8 písm. „a“ až „c“, zabezpečí zhodnotenie odpadu alebo zneškodnenie odpadu na vlastné náklady príslušný obvodný úrad životného prostredia; ak ide o komunálne odpady alebo drobné stavebné odpady, zhodnotenie alebo zneškodnenie na vlastné náklady zabezpečí obec, na ktorej území boli tieto odpady umiestnené v rozpore s týmto zákonom.
O neoprávnenom nakladaní s odpadmi sa stretneme tiež v zákone č. 300/2005 Z. z., Trestného zákona, kde § 302 ods. 1 hovorí, že kto nakladá s odpadmi v malom rozsahu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
So zvyšujúcim rozsahom sa, samozrejme, zväčšuje aj postih páchateľa a môže byť potrestaný odňatím slobody až do výšky ôsmich rokov.
V prípade, že by ste chceli tento problém skládky vo svojom rybárskom revíre riešiť, môžete príslušnej obci a obvodnému úradu životného prostredia zaslať písomne, doporučene, podnet na porušovanie zákona o odpadoch.
V prípade, že tieto orgány vo veci nebudú konať, vaše poznatky zašlite na Slovenskú inšpekciu životného prostredia – Inšpektorát odpadového hospodárstva.
Je to normálne, že v nočných hodinách na revíry mimo civilizácie ma príde skontrolovať polícia pri výkone rybárskeho práva? Majú na to oprávnenie?
Na základe zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, Policajný zbor odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov, odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov, a ak tak ustanovuje osobitný zákon, priestupky aj objasňuje a prejednáva. Policajt je tiež oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku. Tiež v článku V. Smernice pre ustanovenie a činnosť rybárskej stráže 670/219/08-OO sa hovorí, že člen rybárskej stráže je oprávnený požadovať pomoc Policajného zboru alebo obecnej polície, ak nemôže splnenie úloh zabezpečiť vlastnými silami a prostriedkami.
Pri výkone rybárskeho práva môže dôjsť tak k spáchaniu trestného činu ako aj k priestupku, preto je policajt podľa môjho názoru oprávnený skontrolovať rybára, či sa nedopúšťa trestného činu alebo priestupku.
Ako je to s lovom z hrádze a pri hrádzi? Je takýto lov povolený? Rybári majú na to rôzny pohľad a sú vo výklade zákona o takomto love neznalí.
Na základe § 13 ods. 1 písm. „e“ zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve je zakázané loviť ryby pri vodohospodárskych stavbách v tabuľou vyznačenej vzdialenosti od telesa hrádze alebo hate, od objektov vodných elektrární, čerpacích staníc, od technických zariadení, plavebných, odvodňovacích a závlahových kanálov a plavebných komôr, a to i počas ich výstavby, z plavidiel a z plávajúcich technických zariadení, v plavebných komorách, z cestných a železničných mostov a lávok pre peších, v biokoridoroch a rybovodoch.
V tomto ustanovení však nie je vymedzená vzdialenosť, v ktorej má prevádzkovateľ príslušnej vodohospodárskej stavby tabuľu so zákazom umiestniť. V prípade, že takáto tabuľa pri hrádzi alebo hati chýba, resp. sa tam nenachádza, je možné ryby loviť aj priamo z hrádze.
Podľa môjho názoru teda nedochádza k porušovaniu zákona ani v prípade, ak niekto lov z hrádze umožňuje ale ani vtedy, ak je takýto lov v zmysle uvedeného ustanovenia zakázaný.
V čase individuálnej ochrany rýb budem loviť cielene ryby, na ktoré takáto ochrana spadá. Som zástancom chyť a pusť, takže ryby hneď púšťam. Dopúšťam sa priestupku?
V § 12 písm. „a“ zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve sa hovorí, že sa zakazuje loviť ryby v čase individuálnej ochrany jednotlivých druhov rýb okrem lovu generačných rýb na účely ich reprodukcie vykonávaného užívateľom.
To znamená, že lovením rýb dochádza k porušovaniu zákona bez ohľadu na to, či rybár ulovené ryby pustí nazad do vody alebo nie. Lov rýb totiž neznamená len to, že loviaci sa stane vlastníkom ulovených rýb, ale je to už aj samotná činnosť zameraná na ulovenie rýb.
Tiež podľa § 310 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z., Trestného zákona: „Kto neoprávnene zasiahne do výkonu práva poľovníctva alebo do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia loví zver alebo ryby alebo loví zver alebo ryby v čase ich ochrany alebo zakázaným spôsobom, alebo kto ukryje, prechováva, alebo na seba alebo na iného prevedie zver alebo ryby neoprávnene ulovené alebo nájdené, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“
Aj z tohto ustanovenia je podľa môjho názoru zrejmé, že v prípade lovu rýb v čase ich individuálnej ochrany sa loviaci dopúšťa páchania trestného činu pytliactva. Ani tu nie je rozhodujúce, či je ulovená ryba pustená späť do vody alebo nie.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
