Pri rybárskych výletoch na more v škandinávskych krajinách sa naši rybári stretnú s druhmi rýb, o ktorých majú základné informácie hlavne z rozprávania skúsenejších kolegov, z časopisov, prípadne z internetu. Pokiaľ nepatríte medzi tých, čo sa zaujímajú o ryby hlavne po ich tepelnej úprave, skúste sa pri tejto príležitosti pozrieť na miestnych obyvateľov mora aj iným pohľadom. Ryby pri morskom pobreží sú veľmi rozmanité, niektoré žijú v hĺbkach, iné vo vodnom stĺpci, ďalšie vyhľadávajú blízkosť brehu a prekážky. Je len na rybárovi, ktoré druhy skončia na jeho háčiku, ale svoje spraví aj náhoda či šťastie. Pri rybolove v Severnom mori sa na háčiku najčastejšie ocitnú tresky a makrely. Skúsme si o nich povedať niečo viac...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2009
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 16
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Ryby pri morskom pobreží sú veľmi rozmanité, niektoré žijú v hĺbkach, iné vo vodnom stĺpci, ďalšie vyhľadávajú blízkosť brehu a prekážky. Je len na rybárovi, ktoré druhy skončia na jeho háčiku, ale svoje spraví aj náhoda či šťastie. Pri rybolove v Severnom mori sa na háčiku najčastejšie ocitnú tresky a makrely. Skúsme si o nich povedať niečo viac.
Treska obyčajná (gadus morhua)
Patrí do čeľade treskovitých, jej charakteristickým znakom je obrovská hlava s jedným fúzom v strede spodnej čeľuste. Čeľuste sú ozubené drobnými ostrými zubami. Má tri chrbtové a dve análne plutvy, brušné plutvy majú hrdelné postavenie a ich prvé dva lúče sú mierne predĺžené. Slúžia ako hmatové orgány. Sfarbenie je hnedé, s väčšími či menšími hnedými škvrnami, staršie jedince môžu byť celkom bez škvŕn. Žije pri dne. Jej potravu tvorí všetko mäsité, čo sa nachádza v mori. Ryby, kraby, krevety, mušle.
V Nórsku sú dve populácie tohto druhu. Prvá migruje do plytkých šelfových vôd (do 200 m) na jar na neres, po ňom sa sťahuje na otvorené more; druhá populácia sa celý rok zdržuje vo fjordoch. Plodnosť tresiek je obrovská, bežne produkujú až tri milióny malých ikier. Do dĺžky 60 cm dorastie v priebehu troch rokov. Má chutnú bielu svalovinu s nezameniteľnou arómou. Dorastie do 1,5 m a 70 kg.
Ide o jeden z hospodársky najdôležitejších druhov rýb. Výlov tresiek obyčajných je, ako aj v prípade ďalších významných druhov rýb, regulovaný výlovnými kvótami. V nedávnej minulosti bol dokonca priemyselný aj športový lov tresiek obyčajných zakázaný, hrozilo totiž úplné zdecimovanie ich populácii.
Tresky sa väčšinou spracovávajú sušením alebo údením, pri ktorom sa namiesto dreva používajú morské chaluhy; takto upravené filety majú netypickú, žltú farbu. Keďže ide o veľmi kvalitnú potravinu, po ktorej je obrovský dopyt, zabudnite na to, že v treske kúpenej na Slovensku v majonéze, sa nachádza čo len kúsok pravej tresky.
Treska tmavá (pollachius virens)
Toto je jeden z najrozšírenejších druhov tresiek. Oproti treske obyčajnej má takmer horné postavenie úst, znak toho, že sa zdržiava a kŕmi vo vodnom stĺpci. Jej sfarbenie je tmavé, až čierne, s výrazne bielou bočnou čiarou. Na hlave dominuje veľké oko a na spodnej čeľusti chýba fúz. Vodným stĺpcom pláva v obrovských húfoch, za deň prekoná veľké vzdialenosti.
Nekonečné húfy tresiek tmavých sú zásobárňou potravy pre množstvo iných predátorov, rýb, vtákov aj cicavcov. Keďže ide o rybu žijúcu v pelagiále a je dobrý a rýchly plavec, na prúte je na neudržanie. Dorastá do dĺžky 110 cm a hmotnosti 15 kg. Priemerný úlovok však dosahuje okolo 4 – 5 kilogramov.
Treska polak (pollachius pollachius)
Stavbou tela je veľmi podobná treske tmavej, rozdiel je však vo farbe. Polak má striebristé sfarbenie s nádychom do žlta, bočná čiara je tmavá, kým treska tmavá ju má výrazne bielu. Má tiež horné postavenie úst, ale spôsob života je rozdielny.
Treska polak je stanovištná ryba, podobne ako naša šťuka. Zdržuje sa v blízkosti prekážok, zlomov, pri útesoch a hlavne v porastoch morských chalúh. Tak isto sa dá nájsť aj pri potopených vrakoch lodí.
Je to druh ryby, ktorý sa dá uloviť aj z brehu. Živí sa hlavne menšími rybami. Má tiež chutnú svalovinu. Dorastá do hmotnosti okolo desať kilogramov.
Treska jednoškvrnná (melanogrammus aeglefinus)
Od ostatných tresiek sa odlišuje vyšším telom, striebristým zafarbením a hlavne tmavými kruhovými škvrnami na základniach prsných plutiev. Žije pri dne. Patrí tiež medzi významné, komerčne lovené druhy, a to kvôli chutnej svalovine. Miestne legendy hovoria, že obojstranné tmavé škvrny na koži zostali po dotyku patróna rybárov, sv. Petra. V priemere dorastá do 60 cm.
Morský mieň (molva molva) a mieňovec bieloplutvý (brosme brosme)
Oba druhy patria do čeľade treskovitých, žijú však vo veľkých hĺbkach, tvarom tela skôr pripomínajú úhory. Živia sa rybami, skonzumujú aj uhynuté ryby. Lovia sa hlavne športovým spôsobom na prúty. Majú kvalitnú svalovinu, vzhľadom na malú hlavu a brušnú dutinu majú obrovskú výťažnosť. Dorastajú do maximálnej hmotnosti 35 kg (mieň) resp. do 10 kg (mieňovec).
Makrela (scomber scombrus )
V severnom mori je to jediný zástupca svojej čeľade (scombridae), ich väčší príbuzní – tuniaky – sa zdržujú viac na juh, v teplejších moriach. Ide o ryby žijúce v pelagiále, združujú sa do obrovských húfov. Ich potravou sú hlavne húfy malých rybiek, šprotov, prípadne mladšie štádiá iných druhov rýb.
V nórskych vodách sa zdržujú len sezónne, iba v letnom období, kedy je voda teplejšia. Makrely sú vo veľkom lovené komerčne, asi každému je známy „údenáč“. Tesne po nerese tvorí obsah tuku len niekoľko percent ich hmotnosti, v jesennom období je to však až 30 %; ryby s takýmto vysokým obsahom tuku sú vhodné na spracovanie údením.
Makrely majú, podobne ako tuniaky, fyziologickú zvláštnosť (u rýb): dokážu si regulovať telesnú teplotu. Táto vlastnosť spolu s tým, že sú dobrí plavci, z nich robí neuveriteľne bojovné ryby. Na druhej strane kvôli tomu už veľmi krátko po ulovení dochádza k rozkladným procesom, je vhodné ich preto okamžite spracovať. Makrela dorastá maximálne do 65 cm, bežný úlovok je však dlhý 40 – 50 cm.
Morský čert (lophius piscatorius )
Patrí medzi menej časté úlovky, dá sa povedať medzi raritné. Anglicky sa táto ryba nazýva angler – rybár - tento názov dobre definuje jej spôsob života, teda hlavne získavania potravy. Vpredu na hlave, ktorá je zvrchu sploštená, sa nachádza bičíkovitý výrastok, ktorým pohybuje a láka nič netušiace malé rybky priamo pred svoju papuľu obrovských rozmerov. Potom korisť jednoducho nasaje podtlakom. Sám je pri tom zahrabaný v piesočnom dne, na to má vynikajúce mimikry – je prakticky neviditeľný.
Aj stavba tela tohto zaujímavého predátora rýb je zvláštna. Najviac zaberá obrovská hlava s doširoka otvárateľnou papuľou, samotný trup a chvostová časť je výrazne redukovaná. Dorastá do hmotnosti 20 kg, má veľmi chutnú svalovinu.
Platézy – halibut atlantický (hippoglossus hippoglossus)
Existujú dva rody rýb, ktoré si po pár týždňoch života ľahnú na jednu stranu tela na morské dno a zvyšok života prežijú v tejto polohe. Sú to platézy a kambaly. Kambaly sa v studených vodách Severného mora vyskytujú zriedka, platézy sú však hojné.
Halibut je najväčšia platéza na svete. Dorastá až do hmotnosti 300 kg; tieto gigantické ryby obývajú studené vody Atlantického oceána. Jeho najjužnejší výskyt je v okolí britských ostrovov.
Anatómia aj morfológia týchto rýb je fascinujúca. Predstavte si nášho pleskáča, ktorý má podobne z bokov sploštené telo. Asi tak vyzerajú po vyliahnutí aj platézy, ale po pár týždňoch si podľa tajomného kľúča ľahnú na morské dno buď na pravú, alebo na ľavú stranu tela. Keďže na spodnej strane je jedno oko zbytočné, začne sa pomaly presúvať na druhú stranu hlavy, k oku druhému. Platéza tak má na jednej strane hlavy obe oči, ktorými dokáže pohybovať nezávisle od seba, podobne ako chameleón.
Celkový dojem pri pohľade na platézu pôsobí, akoby škúlila. Spodná strana tela, na ktorej leží, zostane celkom bez pigmentu, je úplne biela. Naproti tomu druhá strana sa farebne prispôsobí typu dna, na ktorom žije. Majú dokonalé mimikry, na dne ich je problematické zbadať. Takto zo zálohy lovia aj svoju korisť, ktorú tvoria ryby, kraby a červy.
Platézy žijú pri dne, okrem halibuta, ktorého môžete uloviť aj vo vodnom stĺpci. Napriek zvláštnemu tvaru tela sú dobrí plavci a s pomocou prílivu a odlivu dokážu prekonať veľké vzdialenosti. Lov
halibuta sa stal prestížnou záležitosťou, uloviť ho je však niekedy skôr dielom náhody ako cieleného snaženia. Jeho svalovina má vynikajúcu chuť a je vysoko cenená.
Šprota (sprattus sp.)
Táto malá striebristá rybka je základom potravy pre asi všetky druhy rýb a vtákov žijúcich vo fjordoch. Keď som prvýkrát v plytkej zátoke uvidel húf šprotov, ktorý podľa mňa mohol mať do desať miliónov kusov, takmer som spadol z nôh. Obrovský, nekonečný tmavý húf rybiek sa striebristo leskol na obrovskej ploche a pomaly sa pohyboval popri pobreží.
Keď sme neskôr spracovávali ryby, ktoré sme si privlastnili, väčšinou boli plné týchto malých rybiek. Taktiež sa vo veľkom komerčne lovia, na našom trhu ich objavíte najčastejšie zaúdené v konzervách.
Ceny rýb
Tie sú v Škandinávii napodiv veľmi vysoké. Hľadať príčinu, prečo je to tak, je dosť zložité. Vždy som si myslel, že v krajine, ktorá má niekoľko tisíc kilometrov pobrežia, musí byť ryba jednou z najdostupnejších a teda aj najlacnejších potravín. Opak je pravdou. V konzumnej spoločnosti, kde sú supermarkety plné potravín, ktoré v súvislosti s dlhšou dobou spotreby dopujú stabilizátormi a umelými farbivami, je čerstvo vylovená morská ryba – nie z farmy – chuťovou, vitamínovou a bielkovinovou lahôdkou. Stručne a jasne, je to čisto prírodný produkt vyrobený bez použitia chémie – tzv. biopotravina. Preto je aj cena úmerne vysoká.
Parazitózy
Už v materiáloch o rybích druhoch, ktoré sa nachádzali v každom ubytovacom zariadení bola informácia o rybách, ktoré boli zaparazitované. Informácia bola zverejnená kvôli neznalosti mnohých rybárov. Tí, akonáhle uvideli v tele ryby niečo podivné, radšej ju vyhodili a nespotrebovali. Dochádzalo k zbytočnému plytvaniu. Vo fjordoch žijú ryby divoké, je tam mnoho voľne žijúceho vtáctva, parazity majú možnosť sa šíriť. Najviac viditeľné boli encystované larvy pásomníc v pečeni tresiek tmavých, ďalej parazity na žiabrach a na koži a v podkoží. Tieto ochorenia nie sú prenosné na človeka, je však potrebné potravinu dobre tepelne upraviť.
Komerčný rybolov
Nórsko bola kedysi chudobná krajina, ktorej hlavný vývozný artikel tvorili ryby. Zo závislosti od rybolovu ich vyslobodili až bohaté náleziská ropy pod morským dnom, ako aj využívanie hydroenergetického potenciálu.
Priemyselný rybolov sa však, samozrejme, udržal až do dnešných čias. Nie je nezvyčajné vidieť sa skoro ráno plaviť trawler po úspešnom love, ktorý je v obkľúčení stoviek čajok. Technika lovu trawlerov je však často devastujúca pre mnoho rybích druhov. Aj keď legislatíva upravuje normy, ktoré sa týkajú veľkosti ôk sietí, úlovok obsahuje aj vysoké percento nežiaducich druhov, hlavne mladých štádií rýb pri love kreviet do sietí s malými okami. Tento úlovok, nazývaný bycatch (angl.) nie je vhodný na spracovanie a vo väčšine prípadov sa v mŕtvom stave vysype späť do mora ako potrava pre čajky, tulene a ryby.
Je nutné pripomenúť, že akýkoľvek výlov rýb športovými rybármi tvorí len mizivé percento toho, čo sú schopné uloviť plávajúce továrne na spracovanie rýb. Navyše, športový rybolov prináša do rozpočtu krajiny nemalé finančné prostriedky.
Studené vody sú plné života: okrem lovu rýb je tu rozvinutý aj lov a pestovanie mušlí – sláviek a hrebenatiek, lov kreviet a homárov – langúst a krabov. Krab je pomerne častým úlovkom pri love na kúsky rýb, treba si zapamätať, že jedlé kraby sú len tie s červeným, či oranžovým pancierom. Studené Severné more je neskutočne bohaté na všetky formy života a vôbec nie je fádne a šedivé, ako vyzerá na hladine. Pod ňou sa skrývajú rôzne prekvapenia, od jednoduchých mäkkýšov cez ježovky, hviezdice, ryby až po inteligentné delfíny či kosatky. Túto veľkú biodiverzitu spôsobuje teplý Golfský prúd – najväčšie vyhrievacie teleso na svete.
Človek dokáže veľa ovplyvniť a zmeniť, tento kút sveta je však mnohokrát neprístupný a príroda riadi všetko tak, ako uzná za vhodné. Na záver by som rád pripomenul, že tento text som nepísal ako poučovanie či manuál pre návštevníkov severu Európy. Iste sa nájde mnoho Slovákov, ktorí toho vedia povedať oveľa viac a fundovanejšie. Rád by som privítal podobnú diskusiu, veď lov v Nórsku je už akousi tradíciou pre našich rybárov.
Prispievajte na:
www.slovenskyrybar.sk/forum/
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
