Končí sa posledný zimný týždeň. V trojici vyrážame ako predvoj prvej tohtoročnej výpravy. Po trinástich hodinách cesty stojíme na brehu rieky Po. Vykladáme čln. Fera prevážame na naše staré dobré osvedčené miesto. Hneď, ako sa vrátime späť na breh, prichádzajú k nám českí rybári. Sú tu už týždeň, no veľmi sa im nedarí. Na dôvažok sme im práve obsadili miesto, kam sa chceli presťahovať. Cestou do kempu zisťujeme, že breh rieky je posiaty množstvom rybárov od našich západných susedov. Je zjavné, že tlak na túto vodu začína byť enormný...
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2009
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 74
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
V kempe sa zvítame so správkyňou Beou. Krátko poobede prichádza zvyšok výpravy. Vykladáme veci, kupujeme nástrahové úhory. Od starého parťáka Sandra berieme čln a vyrážame. Po dvoch hodinách vykladania a nakladania sme konečne na mieste.
Kubov nový osobák
Tento rok sme sa rozhodli, že sa, okrem lovu sumcov, budeme venovať aj kaprom. Sám som zvedavý ako to všetko dopadne. Doteraz sa nám na každej výprave podarilo pri feedrovaní chytiť kapry cez 10 kg. Uvidíme, aké kapry pochytáme pri ich cielenom love. Do večera máme vyvezené prúty. Kaprári sú utáborení na druhej strane. Ukazujem im, kde treba chytať. Kapry sa tu, na rozdiel od iných vôd, lovia takmer pod nohami, 5 m od brehu a v metrovej vode.
Prvá noc je za nami. Sumcové prúty ostali nepovšimnuté. Druhá strana však mala v noci rušno. Ráno nachádzame v Kubovom vaku dva šupinaté riečne krásavce. To, aké veľké sú naozaj, si uvedomujeme až po ich vytiahnutí na breh a uložení na podložku. Prvý váži 21 kg a druhý takmer 16 kg.
Kubo hneď prvú noc prekonáva svoj osobák. Na podložke ležia ryby, o akých sníva každý kaprár. Divé, mohutne stavané riečne kapry, ktoré sa svojou bojovnosťou nedajú porovnať s „prasiatkami“ z chovných alebo komerčných rybníkov. Ukázalo sa, že táto rieka dokáže ponúknuť každému pripravenému lovcovi životnú rybu. Kapry sa fotia, vážia a, samozrejme, púšťajú späť.
To všetko už prebieha za výdatného dažďa, ktorý nám, ako sa neskôr ukáže, pomení všetky plány. Hladina rieky pomaly stúpa. Zdá sa, že zajtra sa začnú problémy. Noc prináša ďalšie kaprové zábery. Jeden z kaprov, bez toho aby sa ho podarilo otočiť, končí v stromoch. Najväčšiemu z ostatných chýba do včerajších 21 kg rovná desiatka.
Ostávame ešte jednu noc
Ráno dážď pomaly ustáva. Keďže voda je ešte relatívne čistá, odchádzame vo štvorici spolu s Vladom, Andrejom a Kubom vábiť. Po dvoch zbabraných zásekoch sa ohýna Kubov prút. Nádajmi a mušľami sa dal vyprovokovať niečo cez meter dlhý sumec. O niečo väčšia ryba sa chytá na jeden z prútov v noci.
Neutíchajúci dážď však začína kaliť vodu. S vábením sa môžeme rozlúčiť a mútna voda uberá, samozrejme, aj z apetítu kaprov. Podvečer sa dážď trocha utišuje. Sadáme do člna. V plytkej vode, asi 2 m od brehu, chytáme viac ako meter a pol dlhého sumca. Osudným sa mu stal menší pleskáč.
Do večera hladina prudko stúpa. Voda je úplne kalná. Začínajú sa objavovať rozličné nečistoty a tesne pred zotmením aj prvé stromy. Chlapcom vysvetľujem, že zajtra musíme odtiaľto odísť. Kapry v takejto vode brať nebudú a stúpajúca rieka nám môže narobiť veľké problémy.
Nikomu sa, pochopiteľne, sťahovať nechce, a tak ešte jednu noc ostávame. V noci okolo druhej ma budí zvuk rolničiek. Vidím, ako Vlado s Ferom, ktorí si na rozdiel odo mňa prúty nevytiahli, bojujú s neznámou obludou ťahajúcou naraz tri prúty do vody. Chlapci až teraz pochopili, aké prekvapenia dokáže pripraviť rozvodnená rieka.
Z brehu nie je šanca zachytený strom zastaviť, a tak skáčem v prudkom daždi do člna. Z koruny obrovského topoľa odrezávam šnúry. Oberám plaváky a nástrahové ryby visiace na konároch. Na spiatočke ho odťahujem do prostriedku rieky a posielam ho smerom do mora.
Nastupujú trhačky
Ráno, vidiac, že situácia je vážna, sa začínajú všetci baliť. Časť odchádza na kanál. Fero, Vilo a ja sťahujeme veci na miesto, ktoré som si práve pre prípad takejto vody vyhliadol minulý rok. Voda na kanáli prúdi so stúpajúcou hladinou rieky, prirodzene, o čosi rýchlejšie. Kaprári musia meniť systém montáží,
150-gramové olová sú nutnosťou a keďže systémy stále berie voda, nastupujú tzv. trhačky.
Tak, ako pri love sumcov, sa tesne nad hladinou priviaže o rozbehovú šnúru tenší silon. Prúty sú zodvihnuté špičkami nahor. Hlavný silon ide ponad vodu, a preto nezachytáva nečistoty. Účinnosť takto zostrojených prútov sa prejavuje takmer okamžite. Po pár rybách okolo 6 kg sa Kubovi darí chytiť takmer 13 kg krásavca.
Ďalšie tri dni stále prší. Nová partia chytá na kanáli kapra za kaprom. My sa snažíme uloviť nejakého sumca. Voda sa však za ostatných šesť dní ochladila takmer o tri stupne. Štvrtý deň konečne vychádza spoza mrakov slnko. Teplota vonku stúpa na takmer 25 °C. Znamená to, že plytká voda sa bude ohrievať rýchlejšie, preto vyvážam štyri prúty na hĺbku ani nie 70 cm.
Správnosť mojej úvahy potvrdzuje na obed prvý, asi meter dlhý sumec. Podvečer trhá 40-ku silon z tohto miesta ďalšia ryba. Je už však o poznanie väčšia. Spolu s Vilom skáčeme do člna. Sumec nás ťahá dolu prúdom. Jeho výpady však slabnú, a tak po chvíli máme v člne viac ako meter a pol dlhú rybu.
Ráno nás víta opäť slnko. Snažíme sa nachytať nástrahové ryby. Po desiatkach pleskáčov a karasov lovíme aj dva bolene. Okamžite putujú na háčik. Podvečer sa všetko utišuje. Sedím v kresle a kochám sa slnkom a spevom vtákov.
Pod nohami sa mi triasla zem...
Zrazu zacítim pod nohami mierne chvenie. Po polhodine sa to opäť opakuje. Na hladine, aj keď je takmer bezvetrie, sa robia vlny. Pýtam sa chlapcov, či niečo necítili. Tvrdia mi, že nie. Už keď začínam mať pochybnosti o svojich zmysloch, zvoní mi telefón. Manželka sa ma pýta, či sme v poriadku. V talianskej L´Aquile vraj bolo silné zemetrasenie. Dozvedáme sa, že sú tam desiatky mŕtvych. Trochu sa obávame, či sa neukáže nejaké tsunami. Žiadne výstrahy však nie sú, a tak sa venujeme ďalej lovu sumcov.
Posledný, ktorý si potrebuje prekonať osobák, je Fero. V noci mu nechávame všetky naše prúty. Čosi po desiatej sa jeden z nich ohýna. Plán je splnený. Fero po niekoľkominútovom boji vťahuje do lode svoj osobák. Nasledujúce ráno sa spúšťa silný dážď. Voda začína opäť stúpať. Večer už musíme posúvať vyššie prúty.
V noci bodujú obidva bolene. Väčší zo sumcov má okolo 30 kg. Kvôli stúpajúcej vode sa rozhodneme zbaliť veci. Všetko, okrem prútov a stanu, nakladáme do člnov. Celú noc presúvame značku. Voda sa zastavuje 20 cm pred vchodom do prístrešku, ktorý je postavený na najvyššom mieste. Neostáva nám nič iné, len zbaliť prúty a vrátiť sa do kempu.
Katastrofa na vode
Po ôsmich dňoch stojíme na brehu rieky zas. Voda je síce stále hore, no je pomerne čistá. Veríme, že počasie sa umúdri a konečne si dobre zachytáme. Dvoma veľkými člnmi prevážame veci. Do večera sa nám darí vytiahnuť 10 prútov. Ráno odchádzame vábiť.
Splavujeme asi 2 km úsek. Po jednom nepremenenom zábere sa v malom vracáku blízko brehu dvíha niekoľko sumcov. Karolovi sa zrazu prudko ohýna prút, zásek však nesadne a ryba sa po chvíli vypína. Situácia sa ešte raz opakuje. Do tretice šancu na zásek však už premieňam. Pod loďou bojuje sumec. Po chvíli ho dostávame spolu s úhorom, ktorý sa zmieta, stále ešte živý sumcovi v papuli, do člna.
Super rozbehnuté vábenie nám však zastavuje príval vody, ktorý sa spúšťa z neba. Ďalšie ráno nás víta vysoká a kalná voda. Situácia spred dvoch týždňov sa opakuje. Chlapcom v dokonale pozakrývaných prístreškoch hovorím, že sa budeme musieť presťahovať. Samozrejme, že sa nikomu z nich nechce opustiť prácne postavené bivaky, a tak ostávame.
O tom, že moje slová nemali brať na ľahkú váhu, sa presviedčajú okolo polnoci. Podľa rolničiek počujem, ako pomaly udicu za udicou strháva neznáma sila. Keď posvietim na vodu, vidím o akú katastrofu ide. Niekoľko stromov, zakliesnených do seba, ukrýva v sebe ešte rozbitý, 6 m dlhý, kajutový čln. Neostáva mi nič iné, len znova skočiť do člna a postupne udicu za udicou odrezať šnúry.
Sumce akoby sa zbláznili
Tento niekoľko ton ťažký argument konečne zaváži. Všetci uznajú, že loviť z tohto miesta už nemá zmysel. Balíme veci a presúvame sa na kanál. Hrádza kanála, inokedy tvrdá ako betón, sa teraz pod náporom vody prepadá. Nakoniec sa však dostávame tam, kam chceme.
Prívlačovkou z druhého brehu vyťahujeme všetky prúty. V noci máme dva zábery premenené v dva menšie sumce. Cez deň chytáme aj prvé kapry. Krátko pred zotmením prichádza záber. To ešte netušíme, že nás čaká noc s veľkým “N“. Sumce akoby sa zbláznili. Do rána, bez toho, aby sme prevážali prúty, máme 12 záberov. Chytáme 8 rýb. Najväčšieho zdoláva po krátkom boji Igor.
Ryby berú spod hladiny, aj pri dne. Je jedno, či je na háčiku úhor, pleskáč alebo karas. Konečne ukazuje kanál aj svoju prívetivú tvár. Ďalšiu noc chytáme opäť dva sumce. Ráno sa počasie zase mení k horšiemu. Predpoveď nie je práve ideálna, čaká nás silný vietor a dážď. Padá rozhodnutie presunúť sa do kempu. Tu sa dozvedám, že hlavný tok išiel prudko hore. V spodnej časti rieky sa stala nehoda. Rakúsky sumčiar vypadol po náraze stromu z člna a jeho telo sa doteraz nenašlo...
Rieka Po ukázala v tomto roku svoju silu. V prvej polovici marca pri nízkej hladine a relatívne teplom počasí sa pochytali obrovské ryby. Od konca marca, takmer až do polovičky mája, pri extrémne daždivom počasí a stále stúpajúcej a klesajúcej hladine, to už nebolo o pohodovej rybačke.
Napriek tomu sa nám podarilo uloviť viac ako 100 kaprov, pričom takmer polovica sa hmotnostne pohybovala od 5 do 12 kg. Ďalšie, 21, 18 a 15 a pol kilogramu ťažké ryby zase ukázali, že rieka Po, keď vieme kde a ako chytať, je k lovcom kaprov mimoriadne štedrá. A aj keď na tejto výprave nepadol žiadny rekord, viac ako 30 ulovených sumcov zasa svedčí o tom, že aj každý dobre pripravený sumčiar si tu dokáže prísť na svoje.
Končí sa jarné talianske ťaženie. Naše ďalšie výpravy už mieria mimo známe európske revíry. Čo všetko sme zažili na „divokom Balkáne“ a pri adrenalínovej výprave v Turecku, sa dozviete už onedlho.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
