Jeden z mojich najobľúbenejších spôsobov lovu je chytanie v okolí brehu a sledovanie reakcií kaprov na moju nástrahu. Myslím si, že sledovaním rýb pri prijímaní potravy sa dokážete veľmi veľa naučiť v porovnaní s pasívnym sedením za vaším stojanom s mĺkvymi signalizátormi. Väčšina mojich známych si významne poklepe po čele, keď sa snažím po príchode k vode vyliezť na stromy okolo vody, aby som sa mohol rozhliadnuť na hladinu. Napriek tomu si vždy snažím urobiť obraz o smere vetra, či nájsť kŕmiace sa ryby...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2010
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 6
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Väčšina mojich známych si významne poklepe po čele, keď sa snažím po príchode k vode vyliezť na stromy okolo vody, aby som sa mohol rozhliadnuť na hladinu. Napriek tomu si vždy snažím urobiť obraz o smere vetra, či nájsť kŕmiace sa ryby. Najdôležitejšie je však podľa mňa dôkladne zistiť zvyky rýb pri kŕmení a ich reakcie na predložené montáže.
Podobnú výpravu som absolvoval koncom apríla na jednej 20-hektárovej vode v Oxfordshire. Kým som k nej vyrazil s prútmi, dvakrát som absolvoval drsnú, takmer 250 km okružnú cestu, len aby som si predkŕmil vybrané miesta a schuti si polozil po stromoch.
V jej blízkosti sa nachádzajú ešte 2 menšie vody, na ktorých som chytal počas zimy. Minulý týždeň som sa venoval väčšej z nich a podarilo sa mi vytiahnuť spod kríkov v jednom rohu tri kapry. Dnes som mal ale v pláne krátku výpravu na najväčšej z nich.
Šialený bojový plán
Pri vode som rýchlo zložil rybárske náčinie a pustil sa chystať si udice. Očkom som sledoval pohyb rýb v pobrežnej oblasti, ale nič nenasvedčovalo tomu, že by ryby boli v blízkosti môjho kŕmneho miesta. Nakoľko viem, aké sú v tejto vode opatrné ryby vďaka obrovskému rybárskemu tlaku a všetky dlhé nadväzce sú už dlhšiu dobu nefunkčné, rozhodol som sa výrazne skrátiť moje montáže, nech minimalizujem možnosť rýb sa zbaviť háčika.
Zvolil som len 10 cm dlhé stužené nadväzce ukončené háčikom Widegape č.10 od Kordy a Long Shank Nailerom č.8 so skráteným transparentným „rovnátkom“ Mouthsnagger a väčším olovom na vypínacom Snag klipe od Carp´r Us. Medzi polámanými stonkami vodných tráv sa belelo pár rozlámaných lastúr. Vybral som si preto boilies Ocean Protein od Vision Baitsu so zvýšeným obsahom GLM extraktu a drvených lastúr.
Prevísajúce kríky po mojej pravej ruke vytvárali po celý deň slušný tieň nad bujným vodným rastlinstvom a rybám pod brehom poskytovali skvelú skrýšu. Občasné pásiky bublín naznačovali aktivitu rýb, ktoré si v pokoji v trávach hľadali potravu. Ryby som síce lokalizoval, ale otázkou zostávalo, ako z tejto pekelnej pasce prevísajúcich konárov z jednej strany a spleti vodných rastlín z druhej, vydolovať po zábere rybu bez toho, aby som ju poranil, či vyrezal.
Jedinou možnosťou bolo položiť montáž doslova za roh tvorený ponoreným kríkom, do úzkej cestičky v tráve a nástrahu nadľahčiť PVA penou, aby len pomaly klesla na dno. Následne rybu po zábere vytrvalo držať, kým nevypláva pod hladinu a bude ju možné obrátiť na voľnú vodu. Bojový plán znel šialene, ale ako sa neskôr ukázalo, zvolená taktika lovu za rohom naozaj fungovala.
Veľmi slušný štart
Plný očakávaní som vzal prút, jemným zhupnutím umiestnil montáž na vybrané miesto a prikrčený, pomaly cúvajúc hore brehom, otočil silon okolo vidličky zapichnutej vo vode a nakoniec položil prút do signalizátora. Silón od špičky smeroval k zapichnutej vidličke a odtiaľ za roh k potopeným vetvám. Ďalší prút smeroval pár metrov od kríka na hlbšiu vodu a posledný na štrkovú lavicu na voľnej vode.
Chvíľu potom, ako sa slnko dotklo obzoru, prút nahodený priamo pod kríkom ožil a voda pod brehom doslova explodovala. Vypínací Snag Clip však fungoval bezchybne a ryba po zábere doslova vyletela pod hladinu, necítiac hmotnosť olova a mne sa ju jemným ťahom podarilo obrátiť na voľnú vodu. Po krátkom a intenzívnom boji som podobral pekného 12-kiláča. Tak to bol veľmi slušný štart.
Plný elánu som si ľahol do spacáka v očakávaní skorého záberu. Kapry však mali iný názor a do rána sa nič neudialo. Po prvej rannej šálke čaju som sa vydal na prieskum a zistil pritom, že z hrsti boilies, ktorými som večer prikŕmil k montáži, ostala len jedna guľôčka, tá pod háčikom. Hm, napriek radikálnemu skráteniu montáže ma miestni prefíkanci opäť dostali. Siahol som do vrecka a k montáži opakovane prihodil pár boilies.
Kútikom oka som zaregistroval nebadateľný pohyb a spod kríka vyplávalo pár matných tieňov. Asi ich vyrušil zvuk padajúcich boilies. Pár sekúnd sa nič nedialo, keď sa vzápätí rozjačal môj Delkim a ja som razom skočil k strednému prútu. Po chvíli som už obdivoval na podložke pekne stavaného 9-kilového lysca. Konečne som sa prebral z prekvapivého záberu, ktorý ma nútil zamyslieť sa nad správaním miestnych kaprov. Vyľakal som ich prihodením hrsti boilies, alebo, práve naopak, ich zaujal zvuk padajúcej potravy a so záujmom sa vrátili nakŕmiť sa?
Bol som ako zhypnotizovaný
Počas dňa som sa neúspešne pokúšal chytiť nejaké ryby na povrchové nástrahy. Ryby ma však s prehľadom ignorovali. Po obede sa znovu rozbehol prút nahodený pod kríkom, ale tesne pred podobratím sa mi vypol pekný 10-12-kilový kapor. No, pekne, vymodlený záber a mne sa ho nepodarí premeniť, hromžil som sám na seba.
Nevadí, potopený krík jednoznačne potvrdil rolu favorita, a preto som mu do konca výpravy venoval zvýšenú pozornosť a pod chvíľou kontroloval rozsypané boilies. Poobede som zaregistroval pár rýb, ktoré bez záujmu preplávali okolo nastraženej pasce. Ale potom som zočil 2-3 kapry, ktoré si úchytkom naberali pár návnad a plávali preč. Voda sa len trochu zakalila, ale bolo to málo na to, aby to oklamalo kapry a tie stratili v plytkej vode zo svojej ostražitosti.
Delkim zaryto mlčal a mňa začali z vytrvalého zízania bolieť oči. Cítil som, že potrebujem pauzu a ako správny Angličan, v priebehu pár sekúnd som už varil vodu na ďalších pár šálok čaju. Kým začala bublať voda v kanvici, spozoroval som veľký tieň, pomaly sa presúvajúci k previsnutým vetvám. Myšlienka na čaj zapadla do minulosti a ja som, ako zhypnotizovaný, sledoval kŕmiacu sa rybu ako sa blížila k mojej nástrahe.
Ubehla minúta, dve a tieň sa pomaly presúval od mojej montáže. Podvedome som siahol do vrecka a len tak, od boku, prihodil pár rozlomených boilies. V prvom momente sa zdalo, že ryba sa naľakala a pomalým pohybom mizla v hĺbke. O pár nekonečných minút sa však opäť ukázali zhluky bubliniek dvíhajúcich sa od dna, a tak bez dychu som ostal nepohnute prikrčený a sledoval toto napínavé divadlo.
Kde som urobil chybu?!
Rybu kŕmenie očividne zaujalo a pomaly sa blížila do plytšej vody, keď mi zrazu zovrelo hrdlo. Spoznal som môjho starého známeho, veľkého nepravidelného riadkača, nazývaného Baby Basil, po ktorom som neúspešne pásol celý minulý rok. Riadkač je pomenovaný podľa slávneho kapra, doslova legendy z osemdesiatych rokov, zvaného Basil, a je s istotou najcennejšou rybou z tejto vody. Naozaj, len veľmi zriedkavo sa ho niekomu podarí chytiť.
Opäť sa kŕmil priamo nad mojou montážou, voda sa jemne zakalila a záber visel vo vzduchu. Riadkač však odplával preč a mne cvakli zuby na prázdno. Opakoval som trik s prikŕmením a pár guľôčok sčerilo vodu. Basil však bol v nenávratne a ja som sa sklamane posadil. Nepohnute som hľadel do vody ponorený v myšlienkach, dumajúc, kde som spravil chybu. Príliš krátka montáž, či veľa kŕmenia? Neviem, fakt neviem.
Zrazu sa rozjačal signalizátor a ja som podvedome chytil do ruky prút. Nejaká vec mi ho nekompromisne ťahala do vody a tvrdohlavo smerovala do zhluku vodných rastlín. Kúzlil som s prútom a po všemožnom presviedčaní pomalým pumpovaním priťahoval môjho protivníka z dosahu nebezpečných vetiev.
Kapor bojoval pri dne a pomaly sa presúval zo strany na stranu, testujúc moje náradie. Dva a pol librová delička sa ohla až po rukoväť, ale jej mäkká parabolická akcia krásne tlmila výpady. Spôsob boja dával tušiť slušného bojovníka. Po chvíli sa snažil uniknúť k potopeným kríkom, ale vytrvalým ťahom som ho obrátil na voľnú vodu a znovu pumpoval ku brehu. Silou-mocou som ho dotiahol kúsok od brehu, stále sa držal pri dne. Ubehlo ešte pár minút, kým som rybu pritiahol ku hladine. Prudko sa obrátila a ukázala mi svoj krásne široký chrbát. Je to on, tlmene som vykríkol! Len ho nestratiť, nič nepokaziť.
Tak niekedy nabudúce, fešák!
Ešte pár výpadov a bol môj! Z plnej sily sa snažil ešte preraziť dieru do podberáka, ale po chvíli som ho už vyniesol na podložku a obdivoval jeho mohutné krivky. Váha ukázala po odčítaní podložky takmer 17 kg. Bol to úžasný pocit ho konečne vidieť na brehu...
Veru takto vie byť nevypočítateľná rybačka. Celý minulý rok som sa snažil o jeho ulovenie a zrazu počas jednej krátkej vychádzky sa mi ho podarilo chytiť. Najradšej by som sa poštípal, či sa mi to nesníva. Rýchlo sme sa párkrát na pamiatku odfotili a vzápätí mi už kýval z vody chvostovou plutvou. Tak niekedy nabudúce, fešák!
Cestou späť som rekapituloval moju krátku vychádzku s prekvapivým koncom. Ako sa neskôr ukázalo, venovať sa pobrežným partiám, prehriatym jarným slniečkom, bolo kľúčom k úspechu. Od správcu som sa pri odchode dozvedel, že za posledné tri dni sa chytilo len 6 rýb. Všetky takmer pod nohami. Rovnako sa mi len potvrdila stará známa pravda, že kapry sú veľmi zvedavé tvory, nakoľko zvuk dopadajúcej potravy ich podvedome prinútil vrátiť sa a presnoriť kŕmne miesto.
Skúste pri vašich vychádzkach venovať viac pozornosti pobrežným oblastiam, ktoré rybári väčšinou prehliadajú, nakoľko je všeobecne zaužívané, že veľké ryby sa zdržujú ďalej od brehu. Ako vidíte, sám som sa opakovane potvrdil o opaku.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
