Každoročne ma nutkanie uloviť pstruha cez 50 cm láka chytať predovšetkým na revíroch, ktoré svojou veľkosťou, úživnosťou a charakterom dávajú na to ideálne predpoklady. Už samotná veľkosť toku je významným atribútom pri rozhodovaní o tom, aký typ, a predovšetkým veľkosť nástrahy, použiť. Pred pár rokmi som na jednom z revírov chytal veľké množstvo pstruhov, ktorých dĺžka zriedkakedy presiahla 30 cm. Mrzelo ma, že mnohé z nich mali roztrhané papuľky od trojháčikov. Keď som nasadil gumené nástrahy (smáčky, twistre), vznikol nový problém v tom, že som nevedel rybu seknúť a mnoho záberov išlo do prázdna...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2010
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 40
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Pred pár rokmi som na jednom z revírov chytal veľké množstvo pstruhov, ktorých dĺžka zriedkakedy presiahla 30 cm. Mrzelo ma, že mnohé z nich mali roztrhané papuľky od trojháčikov. Keď som nasadil gumené nástrahy (smáčiky, twistre), vznikol nový problém v tom, že som nevedel rybu seknúť a mnoho záberov išlo do prázdna.
Obetuje sa nejaký samovrah?
Moje rozhodnutie dať za nástrahu niečo väčšie umocnil aj fakt, že z náprotivnej tiahlej hlbokej vody bolo občas vidieť krúžkovanie. Jedinou možnosťou, ako tam dopracovať nástrahu a vyhnúť sa namočeniu v 8-stupňovej vode, bolo naviazanie rotačky č. 5, ktorú tak rád používam pri love šťúk.
Sám som faktu, že by som niečo na tú ozrutu chytil neveril, ale prvý hod smeroval úplne ku kraju, čo vo mne zbudilo radosť z toho, že aspoň s týmto tam dohodím a dáky pstruh so samovražednými sklonmi sa predsa len obetuje.
Držal som nástrahu na napnutom vlasci, veľmi pomaly točil kľučkou, aby som docielil stav, keď rotačka bude oblúkom kopírovať strmý breh pod vetvami stromov; práve tam som predpokladal výskyt pstruha.
Toto som nečakal!
Keď sa rotačka dostala pod vetvu, ktorá sa takmer dotýkala vodnej hladiny, nasledovalo niečo, čo som v prvom momente vyhodnotil ako záber malého pstruha, ktorý nedokázal nasať veľký trojhák do papuľky a nesekol som ho.
Vedel som, že toto môže byť priveľké „sústo“ pre malé pstruhy, ktorých som sa snažil týmto eliminovať, ale skôr, ako mi táto myšlienka v hlave doznela, som zacítil druhý záber, oveľa razantnejší ako ten predtým. Inštinktívne som sekol a zostal prekvapený. Nečakal som, že z toho miesta hneď na prvý hod budem niečo mať.
Začal sa súboj, ktorý vďaka mohutnému toku a vzdialenosti trval dlhšie ako by som čakal. Na breh som po 4 minútach vytiahol 52 cm pstruha, krásne vyfarbeného. Dve-tri fotky na pamiatku a už plával späť.
Chcelo to vychytať muchy
Tento okamih mi dodal odvahu a vieru, z ktorej ťažím doteraz. Veril som, že to nebola náhoda a v ten deň som ešte chytil 4 pstruhy okolo 45 cm. Bolo však potrebné si nový spôsob lovu osvojiť a vychytať muchy. No a to sa dalo docieliť iba skúšaním.
Moje návštevy pstruhových revírov začali byť intenzívne a aj keď bola sezóna i iných dravcov v plnom prúde, radšej som uprednostnil pstruhy. Za tie roky skúšania som si uvedomil pár faktov:
Asi prvým z nich je, že nástrahu nevodím proti prúdu ale sťahujem ju po prúde. Je jedno či je to vobler, rotačka či plandavka. Veľký pstruh má podľa môjho názoru pri ťahaní nástrahy proti prúdu dostatok času na to, aby si nástrahu prezrel a pochopil, že je to len finta.
Ďalšou podstatnou skutočnosťou pri love pstruha je spôsob vedenia samotnej nástrahy. Je rozdiel či máme na konci rotačku, plandavku alebo vobler. Z rotačiek sa mi najviac osvedčili od čísla 4 vyššie v striebornej a zlatej farbe. Niekedy k dokonalosti prispeli aj červené alebo čierne bodky.
Výhoda: veľký odpor
Iba keď tieto kombinácie nezaberajú, tak začnem skúšať aj napriek tomu, že časté menenie nástrah nemám rád; stráca sa tým veľa času a človek začína príliš špekulovať. Vediem ich dolu prúdom bez prestávky alebo výraznejších pohybov špičkou prúta, prípadne spôsobom o ako som sa už zmienil. Uprednostňujem listy s klasickým listom a nie vŕbovým, aký sa často používa pri love v rýchlo prúdiacej vode. Aj napriek istým nevýhodám - odpor vetra pri nahadzovaní, čo môže na dlhé vzdialenosti ovplyvniť smer a presnosť hodu a prílišný odpor pri ťahaní proti prúdu, čo rotačku vyplavuje ku hladine – to má aj svoje kladné stránky.
Veľkou výhodou ostáva fakt, že pri sťahovaní rotačky po prúde vytvára veľký list omnoho väčší odpor ako vŕbový list a rotačku tam môžeme ťahať pomalšie. Odpadá nám tak problém s malým odporom a omnoho väčšou frekvenciou otáčania kľučky navijaka (niekedy ani veľký prevod nestačí na dostatočne rýchle sťahovanie ).
Veľký list teda „spomaľuje“ rotačku a vytvára veľké vibrácie, ktoré pstruhy dráždia. Veľký pstruh sa zväčša nemýli a trafí nástrahu na prvýkrát. To však ešte neznamená, že zo záberu bude hneď ryba. Často sa len „odrazí“ alebo ochutná a nenasleduje opakované dobratie a o opakovanom zábere po ďalších hodoch ani nehovoriac.
Pravdepodobnosť úspechu
Ďalšou mojou veľmi obľúbenou nástrahou sú plandavky. Farby platia ako pri rotačkách. Spôsob ich vedenia je opäť po prúde. Proti prúdu je nástraha vyplavovaná ku hladine a veľmi silný prúd spôsobuje, že pláva dosť nekoordinovane. Malé prúdiky od skál, brehov, kaskád spôsobujú, že plandavka sa môže ich pôsobením ľahko vychýliť do strany, kde ju ďalší prúdik posunie zase inde.
Celkový efekt niekedy pstruhy láka, inokedy ho ignorujú. Pri ťahaní po prúde sa snažím plandavku sťahovať pomerne rýchlo až k nohám s malými prestávkami na prepad ku dnu. Najmä na jar je pstruh často pri dne a keď mu prepadáva veľké „sústo“ pred papuľou, je to často spúšťačom. Na tento spôsob je však potrebné loviť s plandavkami od 10 g vyššie, s dĺžkou okolo 7 – 10 cm.
Sila prúdu a hmotnosť spôsobia, že plandavka sa pomerne rýchlo dostane ku dnu, a teda jej „akčná doba“ trvá dlhšie. Ak k tomu pridáme aj presný hod k náprotivnému strmému brehu, kde je potrebné čo najrýchlejšie dostať nástrahu k pstruhom číhajúcim pod brehom, v koreňoch alebo skalách, je úspech dosť pravdepodobný.
Eliminovať výskoky pstruha
Pri ľahkých nástrahách trvá dlhšie kým sa nástraha dostane do potrebnej hĺbky, a práve za tento čas sa môže nástraha dostať do miest, ktoré ani zďaleka nie sú také zaujímavé. A čím menej zaujímavé miesto, tým menšia pravdepodobnosť, že práve tam sa bude ukrývať veľký pstruh.
Musím sa priznať, že najmenej skúseností pri pstruhoch mám s voblermi, aj keď viem o ich úspešnosti. Som však rybár, ktorý nástrahy posiela do miest, kde by sa ostatní neodvážili hodiť s cieľom uloviť veľkú rybu. Je mi ľúto, keď v priebehu rybačky odtrhnem 4 voblery za 5 – 6 €, preto som sa rozhodol si ich vyrábať sám. Výrobné náklady činia asi 50 centov. Pritom si môžem vyrábať vzory a tvary, ktoré nemožno získať v obchodoch. Sám som pozorovaním zistil, aké sú pre pstruhy zaujímavé. Výrobe voblera sa budem venovať v niektorom z budúcich čísle Slovenského Rybára.
Dôležité je vedieť, ako veľkého pstruha vytiahnuť, pretože zásekom sa začína iba druhá polovica roboty. Po záseku, ktorý, ak je na dlhé vzdialenosti, musí byť silnejší, je vhodné ponoriť špičku prúta do vody. To donúti pstruha držať sa viac vo vode ako vyskakovať nad hladinu.
Výskoky nad hladinu nie sú také časté pri väčších pstruhoch ako pri menších, ale keď sa už dostanú nad vodu, nastáva okamih, keď najviac hrozí strata ryby. V tom momente sa mení napnutie vlasca a odpor, a tým pstruh získa pár centimetrov vlasca, ktorý mu postačuje na to, aby sa okrajovo chytený háčik uvoľnil.
Veľký pstruh sa často vyberie proti prúdu alebo bleskurýchle zamieri do kaskád. Pozná svoje teritórium a vie, kde môže rybára oklamať. Ak je na dne vrstva rias, je problém o to väčší, keďže pstruh sa bude snažiť rotačky zbaviť práve tam vyrezaním alebo obtieraním sa o ne. Takto som prišiel o niekoľko krásnych pstruhov.
Tu sa zase núka potreba zdolávať rybu s prútom zdvihnutým k oblohe, no vtedy zase hrozia riziká, ktoré som už spomenul. Zdolávanie veľkého pstruha preto vyžaduje minimálne toľko skúseností, koľko je ich potrebných pri jeho love.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
