Už som prestával dúfať v úspech, keď to ticho, ktoré čím ďalej viac hustlo, nepreťal zvuk navijaka, z ktorého sa plynulým ťahom začala odvíjať šnúra. Vedel som, že ak je to moja Matilda, tak jej nemôžem nechať ani meter šnúry navyše, a tak som okamžite zasekol. To, čo sa odohrávalo v najbližších sekundách, sa pokúsim opísať čo najpresnejšie, aj keď adrenalín mi nedovolil racionálne rozmýšľať...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2010
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 24
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Všetko sa to začalo jedného pekného dňa, keď som sa s mojím kamarátom Tiborom a prívlačovou udicou vybral prejsť sa okolo našej vody. Na dlhom úseku priehrady sa nič nedialo, ryby si nevšímali naše nástrahy a dokonale ich ignorovali. Pekne pomaly sme prelovovali úseky priehrady, až sme prišli na miesto, kde vedie popod breh staré koryto potoka.
Skoro som onemel...
Pár presných nahodení nástrahy dopadlo na vodnú hladinu, pár švihov prúta preťalo vzduch, a potom sa to stalo. Pár metrov od brehu mi na moju nástrahu zabrala ryba. Tupý ťah ohol moju udicu ako luk. Ryba sa vynorila na hladinu a keď som ju zbadal, skoro som onemel. Z vody na mňa pozerala ohromná hlava šťuky.
Po päťminútovom boji moja šnúra nevydržala a šťuka sa opäť ponorila pod vodu, no teraz už nadobro aj s mojou montážou, ktorá pozostávala len z desaťkilovej šnúry bez lanka. Ostal som chvíľu stáť ako obarený. Kolega opodiaľ sledoval toto celé divadlo a od úžasu skoro ani nedýchal. Keď sme sa prebrali z údivu, začala sa tipovačka jej mier a obaja sme sa zhodli, že to bolo dosť dobre cez meter.
Dostala meno: Matilda
Ešte dlho do noci sa mi pred očami objavovalo jej nádherné telo a obrovské oči. V priebehu najbližších pár dní som rozmýšľal nad tým, či mám ešte šancu tú krásnu rybu vidieť. Neodolal som a po konštatovaní, že šťuka je teritoriálna ryba a od svojho miesta sa nevzďaľuje veľmi ďaleko, som prišiel k nápadu zmeniť spôsob lovu a počkať si na ňu pri jej lovisku.
Udice som vybavil silnejšou montážou a lankom. Ako nástrahu som zvolil živú rybku. Nemohol som vydržať, kedy už budem pri vode a budem čakať na moju rybu. Tak dlho som na ňu myslel, až som ju pomenoval menom Matilda.
Moje vychádzky k vode zostávali bez úspechu. Moju nástrahu si Matilda nevšímala, ale niekedy som mal pocit, že sa bola na mňa pozrieť. Keď nastal ten osudný deň, 24. september, už od rána som nič nestíhal. Mal som veľa povinností a moja výprava za Matildou bola ohrozená. Na poslednú chvíľu som to postíhal a môj parťák na rybačku mi volal, že bude meškať.
Vedel som, že je to ONA
Nakoniec sme to obaja postíhali a Maroš mi trúbil pred domom. Pobalili sme všetky potrebné veci, nasadli do auta a vydali sa za ďalším dobrodružstvom. Na miesto sme dorazili asi dve hodiny pred zotmením. Začal sa lov nástrahových rybiek, ktorý nám netrval veľmi dlho. Podarilo sa mi uloviť krásnu ploticu, ktorá merala asi 18 cm. Pri nastražovaní na háčik som ju pobozkal a pošepol jej, nech mi tam pod vodou nájde moju Matildu.
Moja dôvera v jej schopnosti sa s pribúdajúcim časom zmenšovala. Už som prestával dúfať v úspech, keď to ticho, ktoré čím ďalej viac hustlo, nepreťal zvuk navijaka, z ktorého sa plynulým ťahom začala odvíjať šnúra. Vedel som, že ak je to moja Matilda, tak jej nemôžem nechať ani meter šnúry navyše, a tak som okamžite zasekol. To, čo sa odohrávalo v najbližších sekundách, sa pokúsim opísať čo najpresnejšie, aj keď adrenalín mi nedovolil racionálne rozmýšľať.
Meter po metri...
Po záseku, ktorý ako som si všimol sedel presne, sa šnúra okamžite napla a bolo počuť, ako sa chveje v povetrí a vydáva taký kvílivý zvuk, ako keď sa napína tetiva luku. Voda pod brehom sa zvírila, ako keby do vody spadol peň stromu. Vedel som, že mám na udici moju Matildu. Náhle sa objavila na hladine a jej ohromná papuľa sa otvorila. Háčik sedel pevne v kútiku a plotica to už mala za sebou.
Okamžite som sa prebral zo sna a začal navíjať šnúru meter po metri, lebo som vedel, že je to moja jediná šanca. Matilda sa ani nebránila, asi vedela, že jej osud sa naplnil a prestala vzdorovať. Keď bola na dosah, udicu som prenechal kamarátovi Marošovi a ja som sa sklonil k vode.
Keďže na mieste, kde sme lovili, je príkry zráz a s podberákom by som nemal šancu, priniesol som si zo sebou hák na vylovovanie veľkých rýb z hladiny mora; chodím totiž na ryby aj do Nórska. Aj Matildu som vytiahol na breh pomocou tohto háka. Len čo bola na brehu, odniesol som ju asi 15 metrov od vody a tam som prvýkrát pochopil, čo mám v rukách. Ležala tam ona...
Matilda: 133 cm a 16,8 kg!
Jej krásne sfarbené telo sa lesklo v zapadajúcom slnku a mohutné zuby trčali ako zuby krokodíla. Keďže som ju asi trafil priamo do srdca, jej oči vyhasínali ako dve sviece, až skonala naveky. Adrenalín začal pomaly upadať a ja som sa precitol v reálnom svete a až teraz som naplno pochopil čo sa stalo. Vedľa mňa ležala šťuka dlhá 133 cm a ťažká 16,8 kg.
Pár minút sme tam stáli ako pri pohrebe a pozerali sa na jej majestátne telo. To, čo nastalo potom, sa ťažko opisuje, ale najväčšiu radosť z toho mal asi mobilný operátor, lebo pekne zarobil. Začali zvoniť telefóny, MMS sa rozbiehali do celého Slovenska a prichádzali prvé gratulácie.
Zavolal som Dušanovi, o ktorom viem, že rád fotografuje, či by neprišiel celé toto divadlo zdokumentovať. Okamžite súhlasil. Šťuku som po odfotografovaní zobral domov, kde sa začali schádzať moji priatelia z nášho mesta. Samozrejme, sme to celé zapili s patričnou dôstojnosťou.
Zážitok z tohto lovu sa mi veľkými písmenami vryl do srdca a do konca života na to nezabudnem. Na záver sa chcem poďakovať všetkým, ale najmä Marošovi, že ma vytiahol na ryby, ale aj všetkým tým, ktorí mi pomohli a aj gratulantom, ktorých bolo veľké množstvo.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
