Je pred nami týždeň tak trochu inej rybárskej výpravy. Na súostrovie Maledivy nás letí celkom 14 - sedem manželských párov. Celé to spískal kamarát Radek, ktorý tak dlho premýšľal, ako potešiť svoju novomanželku atraktívnou svadobnou cestou (a zároveň do svadobnej cesty prepašovať aj ryby), až ho napadla plavba medzi koralovými ostrovmi Maldív. A aby na svadobnú cestu nešiel sám, zmienil sa kamarátovi Petrovi, Pavlovi, mne... Takže nás nakoniec na Radkovu svadobnú cestu ide, alebo vlastne letí, štrnásť...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2010
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 30
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Nejde o žiadnu swingers party, ale o organizovanú rybársku výpravu, odetú do rodinnej rekreácie; alebo to bude naopak? To ukážu až nasledujúce dni. Ako by povedal kamarát Libor: „Novomanželia, no dobre, ale ty? Ísť s vlastnou manželkou po viac ako pätnástich rokoch manželstva spoločne na dovolenku, to sú nielen dvojnásobné náklady a polovičná zábava, to sa dá klasifikovať už ako incest ...“ Ale možno sa mýli...
Nádhera podmorského sveta
Do Male sme prileteli ráno 7. januára a o hodinu sme už na palube luxusnej lode, ktorá kotví len pár stoviek metrov od pristávacej dráhy. Kým sa my ubytovávame v kajutách, personál pripravuje loď na vyplávanie a ide sa.
Po dvoch hodinách plavby južným smerom nám mizne z dohľadu mesto Male i okolité priemyselné ostrovy a po ďalšej hodine už jeden po druhom skáčeme do krištáľovo čistých vôd teplého Indického oceánu. Pol hodina šnorchlovania je prvým stretnutím s nádherou tunajšieho podmorského života - pozorujeme nielen desiatky druhov koralových rýb, ale aj veľkú morskú korytnačku, murény...
Pred západom slnka skúšame chytať ryby na povrchovú prívlač, ale okrem dvoch pekných útokov stavrida sme bez záberu. Zato po večeri chytáme z lodnej kormy na jig a kúsky mäsa jednu rybu za druhou - malé barakudy, pražmy, snappre...
Nasledujúci deň si pri kúpaní a potápaní užívame krás koralového mora a po obede sa presúvame na susedný atol. Zatiaľ čo loď prekonáva asi 20 km širokú úžinu medzi atolmi, väčšina z nás dospáva včerajší náročný deň. Len Milan s Radkom chytajú na trolling zo sprievodnej rybárskej lode.
Schladzujú nás...
Pred štvrtou popoludní, keď spúšťame kotvy, priplávali za nami s niekoľkými tuniakmi ulovenými na povrchové nástrahy a na voblery. Na šírom mori chytili dva tuniaky žltoplutvé (8 a 3 kg) a štyri asi kilové tuniačiky nepravé - bonito. Keď sa už blížili k našej lodi, vypol Radek veľkú rybu, ktorá mu nekontrolovateľne unikala a nakoniec narovnala trojháčiky!
Striedame úspešnú posádku a vyrážame loviť na poppre k okolitým rífom, na rozhraní oceánu a atolu. Máme niekoľko útokov na nástrahy a dvakrát pozorujeme lov rýb, ale skóruje nakoniec iba Michal. Zato úspešne: jedným chniapačom veľkým (snapper) cca 80 cm - 7 kg, ihlicou 130 cm a trojkilovým stavridom modroplutvým.
Našu radosť z úlovku trochu schladzuje príchod dvoch námorníkov z našej lode, ktorí za rovnaký čas na šnúry s nastraženým mäsom nachytali debnu rýb: štvorkilové stavridy, niekoľko asi kilových chniapačov a tucet tuniačikov bonito - to je tá výhoda domáceho prostredia...
Po večeri lovíme z plošiny v zadnej časti lode. Kým dámy relaxujú v bare, hrdí lovci im prezentujú niekoľko chniapačov modropruhých (bananafish), chniapačov červených, štítovca - lodivoda a kanica, za čo prijímajú množstvo gratulácií a v bare majú aspoň dôvod objednať ďalšiu rundu.
Strata v koraloch
S pocitom, že „dnes to musí prísť“, budím ráno o šiestej Radka, Pavla i Petra a vychádzame vláčiť okolo koralových útesov. Chytáme z lodnej provy a strechy rybárskej lode - najprv vláčime v prielive medzi korálovým útesom a potom na vonkajšej hrane atolu.
Po dvadsiatich minútach zasekáva Radek rybu, ktorá mu, bohužiaľ, nekompromisne zachádza medzi koraly a prekvapený lovec po chvíľke šnúru i s rybou trhá. Následne sme asi štvrť hodiny bez záberu a až pri ústí ďalšieho prielivu medzi plytčinami máme celý rad záberov. V priebehu hodiny som chytil dva stavridy (3 a 5 kg) a ďalší mi spadol pri lodi. Ostatní majú tiež zábery, ale ryby padajú.
Po raňajkách ideme chytať na trolling, ale po hodine trolovania pozdĺž severovýchodného pobrežia atola, keď nemáme žiadny záber a ani nevidíme lov rýb, radšej zachádzame medzi ostrovy do vnútra atolu. Prechádzame okolo strmých koralových hrán a skúšame povrchovú prívlač - popping. Je tu extrémne čistá voda a množstvo drobných rybiek. Jura zdoláva dva asi trojkilové kanice, ja registrujem dvakrát záber od stavrida, ale ani jednu z rýb sa mi nedarí zaseknúť.
Ozajstné rybárske hody
Keď už sa chystáme na odchod, zaútočila na môj popp veľká ryba, s najväčšou pravdepodobnosťou to bol kanic. Snažím sa ju držať ďalej od koralov, ale nedarí sa mi. Dostáva sa medzi koraly a nakoniec rybu i s nástrahou trhám.
Cestou k lodi chytá Jura na vobler ešte trojkilového chniapača veľkého a na palubu materského plavidla prichádzame práve včas, keď ostatní už sedia pri obede. Doma v Čechách je vraj snehová kalamita. Odtiaľto to ani tak nevyzerá - slnko si putuje po blankytne modrej oblohe a každý deň nám more vydáva pár drobností zo svojich pokladov.
Veľké ryby sa nám však zatiaľ vyhýbajú. Ale trpezlivosť prináša ovocie a za pár dní už vieme, na ktorej strane útesu sú veľké stavridy modroplutvé, kde je väčšia šanca na úlovok chniapačov a jedného večera predvádza Milan aplaudujúcej posádke aj žraloka dĺžky asi 150 cm.
Ozajstné rybárske hody nám však Poseidon pripravil na posledné dni našej plavby. Večer kotvíme pri okraji jedného z atolov, len pár stoviek metrov od úžiny, ktorou sa medzi koralovými útesmi prelieva voda z oceánu do atolu a späť. V niektorých fázach prílivu a odlivu vyzerá úžina ako široká dravá rieka - na okrajoch útesov sa pení víriaca voda a naša rybárska loď má čo robiť, aby prekonala odpor prúdu.
Teším sa ako malý chlapec...
Na okraji prúdiaceho živlu očakávame prítomnosť veľkých dravcov. A aj tu sú. Nádherné, silné a veľmi rýchle stavridy obrovské (Caranx ignobilis), ktorých zdolávanie v silnom prúde nie je vôbec jednoduché. Večerné rybárčenie nás všetkých nadchlo a ráno sa teším na ryby ako malý chlapec.
Budím sa o 5.45, skôr, ako stihne zazvoniť budík. Ešte pred východom slnka vyrážame na more. Prechádzame prúdom, ktorý sa valí medzi ostrovmi a trollujeme pozdĺž okraja koralového rífu. Po dvadsiatich minútach má Jura na vobler Rapala Magnum 13 cm prvý záber - pelada (Wahoo) 110 cm. Záber má aj Milan, ale ryba mu krátko po záseku padá.
Chvíľu po nej čosi zaútočí na Petrov prút, ale vlasec nápor záberu nevydržal a trhá sa. Po ďalších desiatich minútach má ďalší záber Jura a vyťahuje asi dvojkilové bonito. Ešte než bonito zdolal, má na takmer stojacej lodi znova záber Peter. Ryba ťahá úplne nekompromisne z navijaka desiatky metrov šnúry a už to vyzerá, že skoro 200 metrov šnúry na cievke Stelly 10000 nebude stačiť. Potom sa ryba zastavuje a kapitánovi lode sa darí zacúvať pár desiatok metrov, aby Peter doplnil šnúru späť do cievky.
Razom je na lodi veselšie
Na mori sú len mierne vlny, a tak sa loďou pomaly odzadu približujeme k rybe, ktorá zvádza súboj kdesi pri dne v hĺbke okolo štyridsiatich metrov. Peter nie je žiadny oriešok a jeho Sportex je tiež stavaný na zdolávanie veľkých rýb. Napriek tomu majú obaja čo robiť, aby si so súperom poradili.
Asi po štvrť hodine razantného zdolávania sa pod loďou objavuje svetlá škvrna a ku hladine pomaly stúpa mohutný kranas. Vyzdvihnutú rybu na palubu lode víta Peter s výkrikom radosti - ryba meria 117 cm a váži 28-30 kg. Po nevyhnutnom fotografovaní vraciame krásavca späť do oceánu. Razom je na lodi veselšie. A nálada stúpa, keď sa pár stoviek metrov pred provou lode vyhupnú z vĺn telá plachetníkov! Vyrážame smerom k nim, ale cestu nám, bohužiaľ, krížia nespočetné kŕdle delfínov, pred ktorými miznú v panike všetky ryby.
Meníme kurz a snažíme sa zmiznúť delfínom z dosahu. Zastavuje nás však ďalší záber na Petrovom prúte s nastraženým voblerom. Šnúra mizne tentoraz z cievky ešte rýchlejšie a kvapôčky potu na Petrovom čele nesúvisia ani tak s fyzickým náporom unikajúcej ryby, ako s obavou, že zásoba šnúry naozaj stačiť nebude.
Stretnutie s veľrybami
Kapitán cúva ako môže, ale aj tak to niekoľko minút vyzerá, že ryba nakoniec zvíťazí. Potom sa karta začína obracať a Peter získava do navijaka späť desiatky metrov šnúry. Keď sa na hladine objavuje druhý, takmer dvadsaťkilový stavrid, je už isté, kto dnes bude kráľom lovu (a kto platí večerný drink ...).
Rybu opäť púšťame a presúvame sa k severu, kde nás čaká materská loď smerujúca na letisko a späť do civilizácie. Na obzore sa náhle objavuje skupinka asi piatich veľrýb, ktoré prezrádzajú obláčiky vodných pár vznikajúce pri výdychu - more si pre nás pripravilo štýlové rozlúčenie.
Bola to naša prvá rybárska výprava, ktorej sa zúčastnili aj manželky a aj napriek mojim obavám, sa podarila. Po týždni v trópoch však už začínam cítiť únavu - dlhé hodiny rybárčenia, šnorchlovania a kúpania na slnku zo mňa pomaly začínajú vysávať energiu a ja sa teším, až zase budem odhadzovať sneh pred domom a kontrolovať nezaplatené faktúry.
No, že by som sa späť do Európy priam tešil, to zase nie, ale tých pár dní intenzívneho leňošenia a rybárčenia mi aspoň vrátilo chuť do práce a každodenného života.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
