Spoľahlivý a nepremožiteľný čas pomaly prináša jeseň a koniec sezóny na pstruhových vodách. S ľahkosťou jemu vlastnou pomaly posúva po hladine riek a jazier listy stromov, ktoré spúšťa na vodu pravidelným tempom. Každý rok sa snažíme využiť túto chvíľu s priateľmi na spoločnú rybačku a užiť si posledné sezónne lovy. Tohto roku sme sa rozhodli odložiť výlet na San, ktorý podľa informácií od kolegov z Poľska nespĺňa očakávanie náruživých rybárov. Namiesto toho sme usúdili, že máme nádherný Poprad, na ktorom sa dá ešte čo-to polapať a vôbec to nemáme k vode ďaleko...
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2011
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 72
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Každý rok sa snažíme využiť túto chvíľu s priateľmi na spoločnú rybačku a užiť si posledné sezónne lovy. Tohto roku sme sa rozhodli odložiť výlet na San, ktorý podľa informácií od kolegov z Poľska nespĺňa očakávanie náruživých rybárov. Namiesto toho sme usúdili, že máme nádherný Poprad, na ktorom sa dá ešte čo-to polapať a vôbec to nemáme k vode ďaleko.
Oko plače...
Posledný septembrový víkend je ako stvorený na rybársku výpravu k našej riečke, posledné roky skúšanej povodňou, sčasti kormoránom, úpravou tokov ťažkými strojmi, no aj napriek tomu všetkému obdivuhodne životaschopnou. Oko plače nad predstavou, že celé leto vo vysokej vode bojovali ryby s jemným ílom víreným mechanizmami pri stavbách a úpravách brehov, ktorý im brúsil žiabre a ničil bentosom osadenú časť dna. Doslova po celom toku. Teraz je hladina naozaj extrémne nízka a voda čistá, predpoklad peknej rybačky.
Stretáme sa v piatok na chate a predtým ešte ideme potriasť pravicou nášmu predsedovi MO SRZ Kežmarok Jankovi Gallymu k jeho jubileu, má sedemdesiat rokov. Týmto mu ešte raz srdečne gratulujem. Šofér Jano Polák nás úspešne pozváža na inkriminovanú „hatu“.
Osadenstvo Paľo Hurčala, Džipko Kovalčík, Janko Polák, Duško Šoltýs, Robko Vida dopĺňa moja maličkosť a kamarát Tomáš Meszároš, ktorý dorazil vo večerných hodinách z Bratislavy a prijal pozvanie na pekný víkend.
Teploty sú na koniec septembra extrémne vysoké, aj keď ráno nás víta chladnejším vzduchom. V pohode sa to dá vydržať s prehodenou flískou cez plecia. Pijeme rannú kávu, nad obzorom vychádza slnko a prvé vtáky si štebocú do sveta len tak. Rosa na tráve a hmla nad rybníkmi, čo by si si, človeče rybársky, mohol želať viac? Nie je sa kam ponáhľať, aktivita riečnych rýb nie je ešte v požadovanej výške.
Motkáme sa motkáme, a zhruba o pol desiatej vyrážame do Kežmarku na úsek CHAP. S Robom a Tomášom schádzame po schodoch pri Tatraľane a zvyšok sveta o pár stoviek metrov nižšie pri garážach.
Darí sa aj Vladovi
V nízkej vode, na kameňoch so zvyškami odumretej riasy, sa celkom slušne šmýka a opatrnosť je namieste. Síce sa neutopíte, ale koleno bolí Tomáša ešte na druhý deň. Moja úloha je foťák a suchá muška. Rieka sa javí ako obrovský trenažér na „francúza“ a aj sa tak správa. Úlohy si dávam sám a moje rozhodnutie fotiť a nepoužiť nymfičky som dva dni dodržal. Robo s Tomášom prechádza podo mňa a po chvíli môžem fotiť prvé úlovky.
„Slunce je zlatou skobou na obloze přibitý,“ spievam si pod fúz Karla Kryla a užívam si nádherný deň. Džipko je ozdobou každej fotky, prichádza proti prúdu a dáva zdarma hodiny francúzštiny Tomášovi. Je vidieť, že táto aktivita napomáha Tomášovi k reálnemu zvýšeniu výkonnosti a hyperaktívny Jippo stíha doslova všetko. Dokonca ma odfotiť s rybou. Podrobnosti radšej pomlčím.
Po prúde schádzame dole, kde-tu sa občas zdvihne rybka, spoločnosť dopĺňa Vlado Vráblik a aj keď mu nie je po včerajšku bohvieako, snaží sa. Darí sa mu na sucho uloviť lipňa a už to má na fotke. Pomaly prechytávam suchou muškou prúdy pod sebou. Začína vychádzať jemná podenka, napriek tomu všetkému je krúžkov veľmi, veľmi striedmo. V hlbších partiách je úspešná malá nymfa na ľahších korálikoch, treba loviť opatrne. Ryba je evidentne plachejšia a tomu treba prispôsobiť aj lov.
Pamätám si aj lepšie časy
V jame pod Ľubičákom stretávam usmievavého Duška, ktorému robia spoločnosť ulovené rybky a celkom slušná hlavátka nad meter. V čistej vode vyplašená „hucho“ si Dušana len obzrela, on ju, no a potom sa v mieri rozišli.
Už toho mám aj celkom dosť, po prechádzke ešte cca 300 metrov po toku sa spoločne zliezame a vyliezame, lezieme do áut a ideme sa sušiť na základňu. Rýb nebolo málo, ale pamätám si aj lepšie časy. Jano hlási s Robom ďalšie hlavátky v spodných jamách pod čističkou; no však kde inde by boli.
V chate štandardne povečeriame, nie je núdza o zábavu, viete si predstaviť. Preskočím všetky nepodstatné veci a okolnosti; horí oheň, takýto teplý september si ani nepamätám. Sezóna sa končí, pomyselný kľúč neodvratne o pár dní zamkne pstruhovky a preberáme plány, kam sa pozrieme ešte zajtra.
Ráno je opäť pomerne chladné, káva zrýchľuje krvný obeh, pomaly sa obliekame, akoby sme predlžovali tú chvíľu pred rybačkou. Po nej sa zasa rozchádzame na všetky strany. Vyberáme si úsek od Sihote dole cez sídlisko v Kežmarku, vždy to býval úsek, kde bolo dostatok lipňa a pekná rybačka.
Dobrý Džipov žiak
Pri riešení udíc od auta sledujem, ako sa na výplave z profesorskej pláne aktívne zdvíha ryba. Máme hotovo a ideme na vodu. Ja s jednou suchou podenkou vykračujem 20 metrov nad pláň a na niekoľký pokus môžem hľadieť do tváre aktívneho lipňa. Využijúc tieň nad hladinou som sa mohol dostať do jeho blízkosti. Chytiť rybu na „oleji“ vždy poteší. Slavo z druhej strany naháňa kone jalce, Tomáš a Paľo v prúdikoch otáčajú prvé nymfy. Už môžem fotiť Tomáša s rybou, celkom sa teší. Dobrý Džipov žiak, prebehne mi mysľou.
Ryba nie je všade, Slavo beží pred nami (doslova) a vyhľadáva rybu pre pomalších jedincov. Ja, ortodoxný suchár, prehľadávam pred sebou prúdiky, ktoré sú plytkejšie a nechávam priestor v jamkách pre ľahučkú nymfu mojich kamarátov. Slavo mení taktiku na úplne dlhú ľahučkú nymfu bez „francúza“ a krásne lapá. Paľo sa pridal k suchárom a prechádza nádejné miesta.
Sporadicky lovíme rybky. Opatrné rybky v čistej a malej vode. Veľa sa toho nerojí, klameme ryby malými vzormi. Sú opatrné a podozrievavé, žiaden jesenný zber. Potešenie je z každého vyhádzaného úlovku. Neraz sa otočí ryba pod muchou a sklamane klesá, že toto nechce.
Početnosť rýb nie je malá, ale nejako sa nemôžem presvedčiť, že je to v poriadku. Ryba je zničená, unavená, na niektorých sú vidieť znaky útokov predátorov. V podstate som aj rád, že sa končí sezóna a voda si oddýchne. Je však taká nízka a čistá, že to zasa nie je dobre. Táto rieka dostala toto leto poriadne po „čumáku“. Extrém za extrémom.
Určite prídu lepšie letá...
Teším sa každej peknej fotke, absolútne neriešim veľkosť rýb na titulné stránky časopisov. Chalani sa posúvajú po rieke a na krásnej pláni pod Lidlom objavil Paľo aktívny kŕdeľ lipňov a presviedča ich o svojich kvalitách. Slavo a Dušan nám už dali servus a rozlúčili sa s nami. Tomáš už tiež pred časom prešiel na suchú mušku a atakuje zdvíhajúce sa jedince. Janko Polák je kdesi v nedohľadne a ja prechádzam popod most pri Bille a sadám si na trávu.
Vychutnávam si poobedné lúče teplého slnka. Zamyslene hľadím na vzdialených rybárov. Akosi s ľahkosťou sa prelieva voda pomedzi kamene a zurčí po klzkých slojoch, ale trocha apaticky. Unavená a pomaly tečúca rieka. Nebráni jej piesok, ktorý spomedzi kameňov zmizol, nebrzdí ju rojaci sa hmyz. Taký zvláštny stav. Ja dúfam, že to je len pocit a stav mojej pošahanej mysle. Určite prídu lepšie letá. V hlave mi beží myšlienka, aká je to krehká a narušiteľná skladačka. Množstvo práce, zarybňovania a ľudských činností pre rybí genofond a početnosť obsádky je nepriamo úmerný vôli prírody a nevyberaným vstupom človeka.
Ale ako vždy, s optimistickým pohľadom na veci verím, že táto rieka dostane šancu na návrat medzi najrybnatejšie a najkrajšie vodné toky. Hlavne od matičky prírody. Slnko láme lúče na lenivej vode, lipeň s hlavou proti prúdu čaká, čo mu voda prinesie. Aj my si počkáme...
Venované Tomášovi.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
