Keď ma oslovil redaktor časopisu Slovenský RYBÁR, či by som nenapísal článok o love lipňa, nedalo sa odmietnuť. Lipeň je totiž ryba, ktorú chytám naozaj rád. Mám rád jeho krásu, majestátnosť, ale aj opatrnosť, s ktorou si vyberá „sústa“, ktoré zje. Niekedy berie doslova na všetko, inokedy môžete vymeniť skoro celú škatuľku a výsledok sa nedostaví. Mám rád aj jeho bojovnosť, keď sa doslova "zavesí" v prúde a muškár s ním na jemnom vlasci nemôže ani pohnúť...
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2011
Počet strán v magazíne: 0
Od strany: 68
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Mám rád aj jeho bojovnosť, keď sa doslova „zavesí“ v prúde a muškár s ním na jemnom vlasci nemôže ani pohnúť. Čo teda naozaj nemám rád je situácia, keď uvoľňujem z háčika menšieho lipňa a on sa tak hádže, že zamotá aj prívesnú mušku. Naopak, väčší lipeň je pri uvoľňovaní pokojnejší - je to tiež spôsobené tým, že dal do boja veľa síl a teraz mu už žiadne nezostávajú. Často ho potom musím opatrne podržať papuľkou proti vode a počkať, kým zase naberie sily. Nepoznám krajší pocit, ako pomaly odplávajúci lipeň!
Lipne chytám celoročne, samozrejme, keď sú na to podmienky. Umožňuje mi to množstvo riek v okolí môjho bydliska. Najčastejšie navštevujem svoju domovskú Metuju. Pstruhovú, po celý čas keď je povolený lov, mimopstruhovú potom v zimných mesiacoch. Rád si zájdem aj na Orlicu, Labe alebo Jizeru. Predtým som často chodil aj aj Úpu, kde bola kopa lipňov! Neboli, pravda, veľké, ale predovšetkým v zimných mesiacoch to bolo príjemné skrátenie „muškárskeho absťáku“. Úpa však už nie je to čo predtým. Najskôr ju zasiahla silná otrava a potom nájazdy kormoránov dokončili dielo skazy. Tento rok som bol na Úpe len raz (niekedy v marci) a keď som po hodine nemal ani záber, bolo mi jasné, že inokedy taká krásna rieka nutne potrebuje POMOC!
Okrem našich východočeských riek jazdím rád aj na hornú Vltavu alebo Volyňku. Krásne a veľké lipne som chytal aj v Slovinsku, a predovšetkým v Nórsku. To je krajina, kde sa lipňom dobre darí a kde nie sú výnimočné úlovky nad 50 cm.
Jar
Snáď každý muškár pozná ten pocit, keď sa blíži 16. apríl - začiatok pstruhovej sezóny. Už aby to bolo! Dni pomaly utekajú, za oknami už zväčša býva aj pekné počasie, ale ešte nejaký ten deň si musíme počkať. To čakanie vypĺňam hlavne viazaním mušiek. Už niekoľko rokov viažem veľmi podobné vzory, ktoré väčšinou len „modernizujem“ a prípadne dopĺňam rôznymi priemermi a farbami hlavičiek.
Nových vzorov mnoho neviažem, napriek tomu dva až tri mám vždy pripravené. Došiel som totiž k záveru, že je lepšie mať v škatuľke rôzne varianty úspešných mušiek, než desiatky noviniek, ktoré často ani nevyskúšate.
Konečne je tu ten dlho očakávaný deň. So svojimi kamarátmi tradične začíname v pekelnom údolí rieky Metuje. Mnoho muškárov nestretávame a ani sa tomu nečudujem. Občas sa podarí malý potočák a to je všetko. Dúhaky a sivone sa „nesypú“, a tak je tu relatívny pokoj. Nebolo to tak však vždy. Predtým bola radosť na tomto krásnom úseku rieky chytať a muškári si to naozaj užili. Boli tu predovšetkým krásne lipne, ale dnes ich už nechytia.
Moje jarné chytanie je tak v znamení pstruha potočného. Lipeň sa na prelome apríla a mája vytiera, a tak sa naň ani nezameriavam. Neznamená to, že by som lipňa nechytil, ale je ich menej. Ak vidím viac lipňov pohromade, ktoré predo mnou pomaly ustupujú, z rieky vybrodím a neresiská obídem.
Vybavenie pre jarný lov mám rovnaké, ako v priebehu celého roka. Postačím si s trojkovým prútom s dĺžkou 10 stôp (cca 3 m), navijakom s cievkou s väčším priemerom a „francúzskym“ nadväzcom, ktorý je väčšinou ukončený fluorokarbónom s priemerom 0,12 mm. Podľa sily prúdu a hĺbky potom volím jigové hlavičky. Na plytšiu vodu používam priemer volfrámovej hlavičky 3 mm, do hlbších partií 3,5 mm.
Mám rád hlavičky medenej farby od Frantu Hanáka - tých je v mojej škatuľke najviac. Nasledujú zlaté, dymové a strieborné. Práve strieborné rád používam na prívesné mušky - väčšinou s priemerom 2 mm a na háčiku č. 14. Už niekoľko sezón skoro vôbec „nenasadzujem“ kriváky, hoci ich mám v škatuľke naozaj veľa. Určite sa k nim však niekedy vrátim!
Aj tento rok na jar som vyrazil na svoju každoročnú výpravu, keď sa snažím objavovať rieky, na ktorých som nikdy nechytal. Tentoraz som sa rozhodol prepátrať rieku Jizeru, a to predovšetkým jej horný úsek od Poniklé vyššie. S kamarátom Zdeňkom sme si začiatkom mája rezervovali príjemné ubytovanie v penzióne Krakonošovo zátišie v Poniklé a tešili sa, ako preveríme miestnu populáciu lososovitých rýb.
Aké však bolo naše sklamanie, keď sme až na mieste podľa cedule zistili, že je zakázané brodiť. Je snáď problém toto obmedzenie zaniesť do súpisu revírov? Ja to našťastie mám na Jizeru „len“ 75 km, ale kto ide z väčšej diaľky, musí byť poriadne naštvaný. Skúšali sme teda chytať z brehu, ale to zďaleka nebolo ono. Zdeňkovi sa podarilo chytiť pekného sivoňa, obaja sme neskôr na „goldíky“ zdolali potočáky od 20 do 30 cm. Lipňa sme žiadneho nechytili. Našťastie sme si so sebou vzali belly boaty, a tak sme ďalší deň navštívili neďalekú Labskú priehradu, kde sme si veľmi dobre zachytali.
Leto
Chcelo by sa povedať „leto nech je pochválené“, ale to tohtoročné si to teda veľmi nezaslúži. Ja, ako muškár, sa nemôžem sťažovať (dalo sa prakticky stále chytať), ale kto miluje tridsaťstupňové horúčavy, ten si veľmi neužil. Až záver augusta priniesol skutočne letné počasie.
Leto pre mňa začína júnom, keď už môže byť naozaj horúco a jedinou možnosťou si dobre zachytať je neskorý večer. To nastáva čas liahnutia potočníkov a ak má muškár šťastie, výborne si zachytá. Lipne sú rozbehnuté už po celej rieke a dajú sa uloviť ako v rýchlej a plytkej vode, tak aj v dlhých ťahoch. Večer vyhľadávajú tzv. „lipňové pláne“, miesta, kde voda len ľahko prúdi a kde majú dostatok času „zobnúť“ z hladiny nejaké to dobré „sústo“.
Tento rok sa mi podarilo dobre si zachytať s napodobeninou potočníka len dvakrát. To v prípade, keď som vydržal naozaj skoro do zotmenia a na hladine sa občas urobilo koliesko. Potom som rýchlo skrátil svoj trojmetrový prút o tridsať centimetrov, nasadil rezervnú cievku s plávajúcou šnúrou a zužovaným nadväzcom ukončeným vlascom s priemerom 0,10 mm. Vo veste mávam dve škatuľky so suchými muškami. Jednu menšiu s „lipňovkami“ (na háčikoch č. 12 až č. 20) a potom väčšie, kde mám rôzne veľké varianty potočníkov, alebo väčších podeniek. Práve v júni siaham po väčšej škatuli a potočníkoch viazaných na háčikoch č. 10 až č. 12.
Večerný lov má svoje špecifiká. Predovšetkým je dobré nezabudnúť si zobrať nejakú praktickú baterku, aby bola možnosť si v šere naviazať novú mušku. Ona sa hodí aj pri ceste k autu, keď už nebýva vidieť ani na krok! Pri večerných lovoch sa oplatí mať mušky aj dobre naimpregnované nejakým osvedčeným prípravkom, aby sme mali istotu, že naozaj dobre pláva. Často ju ani nevidíme a len „šplechnutie“ dá signál k opatrnému záseku.
Začiatkom júla minulého roka som zažil zatiaľ svoje najkrajšie chytanie lipňov. Bolo to na severe Nórska v mieste zvanom Nedre Mollisjok. Naša skupina piatich muškárov (presnejšie štyroch muškárov a jednej muškárky) tam prežila nezabudnuteľných desať dní. Všetci sme si vytvorili svoj osobný rekord a chytili trofejného lipňa! A to boli fakt poriadne lipne: od môjho, ktorý meral 52 cm, až po Zdeňkovho, ktorý mal úctyhodných 58 cm. Lipne sme chytali aj na jazere, ale to ma veľmi neuspokojovalo - rieka je jednoducho lepšia.
Vybavenie na nórske lipne je trochu iné, ako používam na svojich domovských vodách. Na rieke som si vystačil so štvorkovým Sage Z-Axis, na jazere som „nasadzoval“ rovnaký model, ale v šestke. Zaujímavé bolo, ako som postupne zosilňoval nadväzec. Začínal som na priemere 0,14 mm, potom zosilnel na 0,16 mm a skoro celý pobyt odchytal s priemerom 0,18 mm. Nadväzce som zhotovoval väčšinou z vlasca Raptor alebo z fluorokarbónu Orvis Mirage. Tiež nástrahy sa diametrálne odlišovali od toho, čo normálne používam na lipne. Jigové mušky mali priemer volfrámových korálikov od 3,5 do 4,5 mm. Keď som sprievodcovi ukázal svoje škatuľky, hneď vybral vzory, ktoré bežne používam na dúhaky. Veľké čierne lury s výrazným korálikom, najlepšie v žltozelenej alebo červenej farbe. Vysvetlil mi, že leto je tu na severe naozaj veľmi krátke, a tak sa musia lipne veľmi snažiť, aby nabrali silu na nekonečne dlhú zimu. Tomu zodpovedá aj veľkosť predkladaných mušiek.
Nádherné bolo chytanie týchto veľkých lipňov na suché mušky. Práve na žltú májovku, na háčiku č. 10, som si vytvoril svoj rekord lipňa 52 cm. Je pravda, že sme mali pripravené suché mušky vo väčších veľkostiach, ale nakoniec sa ukázalo, že stačí podobná veľkosť ako u nás. Len v podenkách sme mali trochu problém, pretože sme mali len menšie vzory na háčikoch od čísla 14. Zdeňkovi sa totiž osvedčila CDC podenka viazaná na háčiku č. 10. Našťastie sme mali obmedzené množstvo viazacieho materiálu a Zdeněk nám pár mušiek naviazal. O chytaní v Nórsku by sa dalo ešte dlho rozprávať, ale to by som opakoval texty zo svojich článkov, ktoré už boli publikované.
Jeseň
Jeseň je pre mňa vrcholom muškárskej sezóny. Prázdniny sa skončili a s nimi aj horúce letné dni. Voda sa ochladzuje, začína žltnúť lístie a ideálnou dobou, kedy vyraziť na lipne, je tesne po obede. Milujem jesennú prírodu s jej farbami, priezračným vzduchom a špecifickou vôňou.
Konečne nastáva čas, keď „oprášim“ svojho dvojkového Thomasa, menší navijak a vyrazím s miniatúrnymi podenkami ponaháňať miestne lipne. Tie ma často veľmi potrápia.
Na hladine je jedno koliesko vedľa druhého, ale moje mušky plávajú bez záujmu. Stáva sa, že miesto toho, aby som chytal, len preväzujem nové a nové mušky. Inokedy zas hneď prvá boduje a chytám s ňou dovtedy, pokiaľ mi s ňou nejaký lipeň, alebo potočák nezmizne nenávratne preč. Pri priemere nadväzca 0,10 mm alebo slabším, to nie je také ťažké. Mojimi favoritmi medzi jesennými lipňovými muškami sú CDC podenky v hnedej a olivovej farbe, ďalej rôzne „brčká“, a predovšetkým oceľové podenky (Iron Blue). Tú mám naviazanú v rôznych veľkostiach na háčikoch od čísla 14 do 20.
Na jeseň chytám, samozrejme, aj na nymfy. Používam však menšie vzory (skôr prírodné) na háčikoch č. 14 alebo 16. Pri vode sa snažím byť čo najmenej nápadný, pretože je často dosť čistá a ryby by som si vyplašil. Prvé moje hody teda robím ešte z brehu, až potom vstupujem do rieky a postupujem proti vode.
V októbri som niekoľkokrát navštívil so svojimi kamarátmi Vítkom a Djordjem rakúsky Goiserer Traun. Tento niekoľkokilometrový úsek rieky vyteká z Halstadského jazera a je naozaj čarovný. Povolenka je drahá, ale tie lipne za to stoja! Cez deň sme väčšinou chytali na zaťaženú nymfu (chytá sa rovnako ako v Slovinsku, len s jednou muškou bez protihrotu), ale keď sa slnko okolo tretej popoludní začalo schovávať za okolité hory, to bol čas na suchú mušku. Nezabudnem na tie chvíle, keď sme s Djordjem počas hodiny nachytali každý viac ako 10 lipňov, ktoré mali od 45 do 50 cm.
Mám rád aj november, posledný mesiac, keď si môžem zachytať na pstruhovej vode (platí len v Českej republike, pozn. red.). Problém tohto mesiaca je veľa lístia na hladine, a tým aj komplikované muškárenie. Keď sa k tomu pridá aj silný vietor, je lepšie z rieky vybrodiť a skúsiť to inokedy. Aj napriek týmto ťažkostiam v novembri rád chytám a nezriedka mám aj pekné úlovky.
Zima
V zime chodím na ryby len vtedy, keď je nad nulou a nie je zamrznutá rieka. Niekedy sa k vode nedostanem trebárs aj mesiac. V zimných mesiacoch sa nedajú očakávať nejaké väčšie úlovky. Je to skôr prechádzka okolo rieky s možnosťou „namočiť“ mušky. Zábery bývajú dosť jemné a tomu musí zodpovedať aj vybavenie. Tenký vlasec a malé nymfičky sú nutnosťou! V zime sa ryby (o lipňovi to platí rovnako) zdržujú v hlbšej vode na rozhraní prúdnej a pokojnej vody. V studenej vode lipne vydávajú minimum energie a tomu zodpovedá aj príjem potravy.
Samozrejme, chytať sa dá aj keď mrzne, ale ja túto „zábavku“ nevyhľadávam. Spomínam si však na kamaráta Martina (výborného staviteľa prútov), ktorý neváhal ani pri silnom mraze preloviť jedno miesto pod splavom na rieke Metuje.
Zima je však hlavne časom viazania mušiek. Škatuľky sú po dlhej sezóne poriadne preriedené, a tak je stále čo robiť. Tiež s kamarátmi pri dlhých zimných večeroch plánujeme nové muškárske výpravy - tak snáď si budete môcť budúci rok prečítať nejakú novú reportáž!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
