Cesta orbisákov na trase Trnava – Snillfjord bola prerušená neskoro po polnoci, asi tristo kilometrov od cieľa. Silné dažde začiatkom júna síce naštartovali ťah lososov do rozvodnených riek, ale silný prúd vody v rieke Rauma narušil stabilitu cesty popri nej v dĺžke niekoľkých kilometrov. Premočená policajtka, ktorá nás zastavila, žiadala odstaviť autobus a počkať na ďalšie informácie o zjazdnosti cesty na neďalekej benzínovej pumpe. Rozhodli sme sa obísť nebezpečný úsek inou cestou, ktorá je však o dvestopäťdesiat kilometrov dlhšia...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2011
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 36
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Sedel som v spiacom autobuse a rozmýšľal, či túto trasu budeme musieť absolvovať aj pri spiatočnej ceste o desať dní. Doma by sme v médiách ešte riešili problém odkiaľ vziať peniaze na opravu a prečo prideliť prácu tej, či onej firme. No tu v Nórsku za dobu nášho pobytu cestu jednoducho opravili a my im môžeme iba závidieť kvalitu provizórneho úseku.
Smola, alebo nedbanlivosť?
„Marian, iba na nástrahu, ktorá je vo vode, niečo chytíš!“ – nadával som priateľovi, ktorý po dvoch hodinách bez záberu letargicky čumel do vody a drankal o návrat na chatu ako sopľavý chlapec. Konečne nahodil pilker do vody a o chvíľu už aj ťahal rybu.
„Opäť chytil ten, čo si to najmenej zaslúžil,“ – frflal som a pozeral cez rameno, aká to bude ryba. Tesne pod hladinou sa zabelelo brucho štyridsaťcentimetrovej tresky tmavej, keď vtom ma opanoval pocit, akoby sa okolo nej zavlnilo niečo tmavé.
„Videli si to? Niečo po tom vyrazilo!“- hovoril som a to si už Marian nasadzoval polarizačné okuliare. Opäť nahodil pilker a mal ďalší záber. Navlas rovnaká treska vírila vodu pod hladinou a vtedy to prišlo. Z hĺbky sa vynoril veľký platíz, preletel okolo ryby, šplechol chvostom nad hladinou a opäť zmizol v hĺbke.
„Povoľ, povoľ!“- kričal som na Mariana, ktorý bol taký šokovaný, až mal vyskratované všetky kontakty medzi hlavou a rukami. Naklonil som sa k nemu a otvoril mu preklápač navijaka. Chytená treska zmizla v hlbočine, ale i napriek pomykávaniu udice sa nič nedialo. Marian vytiahol rybu a opäť do vody hodil prázdny pilker. Záber prišiel okamžite. Po pár minútach zdolal halibuta, ktorý sa nám zdal pri útoku na rybu aspoň raz taký veľký. Jeho skutočná veľkosť však bola iba okolo sedemdesiat centimetrov. Že by to nebol ten pravý?
Treba vyskúšať aj iné techniky!
V júnovom autobusovom zájazde do Snillfjordu som mal medzi klasickými treskobijcami, ktorých je väčšina, i dvoch lososachtivých rybárov. Marian sa rozhodol stráviť na mori iba tri dni a zvyšných sedem bičoval vodu na neďalekej vyhlásenej lososej rieke Orkla.
V ten deň, keď v miestnych novinách vyšiel článok s fotografiou rybára a jeho dvadsaťkilogramovým úlovkom lososa, prišiel Marian ráno po celonočnej lososománii veľmi smutný. Po stovkách hodov mal konečne na udici svoj sen, lososa cez meter. Ten mu po dlhšom zdolávaní utrhol silon štyridsiatku, ktorý bol určite oslabený neustálym obtieraním a zapieraním sa o skaly v rieke. Smola, alebo nedbanlivosť? Potichu si Maroš spytoval svedomie a postojačky zaspával pri varení raňajšej kávy.
Už roky tvrdím klientom mojej cestovky, ktorí majú záujem o rybačku vo svete, ale do Nórska nechcú ísť iba kvôli pre nich nezáživnému pilkrovaniu, že to nie je jediný možný spôsob rybolovu v tejto destinácii. Tým, ktorí so mnou už roky chodia do Nórska iba s ťažkou pilkrovacou udicou hovorím, že sú červíky v chrene. Treba ochutnať aj niečo iné, ako často únavné a nie vždy úspešné pilkrovanie. Je dobré si pribaliť aj prívlačovú udicu a radosť z rybačky sa znásobí, a to nehovorím o ortodoxných muškároch, ktorým každý úlovok, i menšej morskej ryby, urobí radosť pre jej veľkú bojovnosť. Rozdeliť si lov medzi pilkrovanie, prívlač, poprípade chytanie na mäso, veľmi spestrí rybársky pobyt v Nórsku.
Všetko sa naučil
V augustovom termíne sa na našej chate stretol skvelý kolektív, ktorý bol zložený z troch dospelákov a z troch chalanov vo veku dvanásť až štrnásť rokov. Každé ráno som musel dávať pozor, aby som omylom nespadol do osídiel nástrah, ktoré si na seba pripravil náš dorast. Obuť si papuče plnené zubnou pastou, alebo rozospatý vypiť čaj dochutený jedlým olejom patrilo tu ku každodennému rituálu.
Najmladší z partie, Adam, ktorý držal udicu po prvýkrát v živote až tu, hodinu pred nástupom do člna absolvoval krátky inštruktážny tréning, v ktorom sa naučil ako sa udica správne drží, kde sa preklápa navijak a vyskúšal si zopár hodov na lúke. Toto mu pre začiatok úplne stačilo, aby počas desiatich dní nachytal viac a väčších rýb ako niektorí ostrieľaní rybári v zájazde. Jeho spolubojovníci Jožko a Miško, starší iba o dva roky, sú už hotoví rybári. Preto pri vyhodnocovaní najväčších úlovkov na konci zájazdu nikoho neprekvapilo, že sa Miško so svojím stojedencentimetrovým mieňom umiestnil na štvrtom mieste.
Pri jednom výjazde mi posádku v člne tvorili moji dvaja plavčíci - Adam a Jožko. Po troch hodinách pilkrovania v hĺbkach cez sto metrov sa nám podarilo chytiť šesť mieňov okolo metra. Na spiatočnej ceste na chatu sme ešte skúšali vláčiť popri brehu a prehľadávať miesta, kde sa nám predtým podarilo nachytať pekné makrely. Nebolo ich tohto roku také množstvo, na aké sme boli v augustovom termíne zvyknutí.
„Visím“- hovoril Jožko a pomykával špičkou udice. Tá sa v tej chvíli ohla do oblúka a z cievky navijaka ubudli prvé metre šnúry. „Jožko, podľa úniku ryby to bude dlhá pesnička!“- komentoval som a pohodlne sa usadil v člne, aby som si vychutnal zdolávanie. Jožko má síce iba štrnásť rokov, ale to, čo predvádzal, je rybársky koncert profesionála. Ak bolo potrebné povoliť, povolil. Ak sa žiadalo utiahnuť, tak utiahol. Zbytočne neriskoval, ale s rybou bol stále v kontakte, aby bola prinútená vydať čo najviac energie. Po dvadsiatich minútach sa na hladine objavila hlava nádhernej tresky tmavej. Mala statočných deväťdesiatsedem centimetrov.
Augustový zájazd bol v znamení veľkých tresiek tmavých. Aj ďalšie dni sa chytilo niekoľko mimoriadnych kusov. Peter, ďalší člen našej partie, bol so svojou stošesťcentimetrovou treskou tmavou dlho na prvom mieste, až kým ho dva dni pred koncom zájazdu neprekonal Miro, ktorý so svojím bratom ani nie sú rybári, ale ich zlákali krásy nórskej prírody. Víťazná stoosemcentimetrová treska tmavá ho posadila za vrch stola nášho rybárskeho zájazdu.
Nórske vody boli štedré i tohto roku a na rok pozývajú aj každého z vás.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
