Pani zima nám klope na dvere a treba si priznať, že drvivá väčšina z nás má už svoje nástroje patrične ošetrené a odpočívajú niekde v pivnici. Robíme si plány a predsavzatia na budúcu sezónu a v kútiku duše každý verí, že bude lepšia ako tá čo sa práve končí. Je pravda, že sumec má čoraz menší apetít, ale na ukončenie sezóny je podľa mňa ešte príliš zavčasu. Ja končím až vtedy, keď hladinu pokryje ľad. Možno to niekomu pripadá ako žart, ale myslím to vážne. Aj keď nemám na mysli taký klasický lov sumca, ale lov na prívlač...
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2011
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 84
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Je pravda, že sumec má čoraz menší apetít, ale na ukončenie sezóny je podľa mňa ešte príliš zavčasu. Ja končím až vtedy, keď hladinu pokryje ľad. Možno to niekomu pripadá ako žart, ale myslím to vážne. Aj keď nemám na mysli taký klasický lov sumca, ale lov na prívlač.
A už vonkoncom nie takú klasickú prívlač, že niekam prídeme a točíme do bezvedomia. Tu už využijeme znalosť terénu, ktorý sme si o vode spravili počas sezóny. Lebo už teraz sumec nie je tam, kde bol bežne počas leta. S ubúdajúcou teplotou vody sa sťahujú do hlbšej a pokojnejšej vody. Sú to miesta, kde majú poblíž dostatok potravy. A to je tam, kde sa zhlukujú biele ryby.
Pokiaľ si niekto myslí, že sumec počas zimy neprijíma potravu, tak toho sa v nasledujúcich riadkoch pokúsim presvedčiť, že to tak nie je. Je jasné, že už nepodniká za potravou dlhšie výpravy a ani už nepotrebuje veľké porcie. Skôr uprednostňuje menšie nástrahy, ale potravu určite prijíma.
Prút a navijak
Pri love z brehu potrebujeme prút s minimálnou dĺžkou 270 až 300 cm. Nakoľko chceme loviť kráľa našich hlbín, tak tomu musíme prispôsobiť aj gramáž prúta. Pre mňa je ideálna vrchná hranica vrhacej záťaže medzi 80-120 g. Dôraz treba brať aj na samotnú hmotnosť takého prúta, ktorý je už pre viacerých prívlačiarov riadnym papekom.
Pokiaľ plánujeme loviť čo i len zopár hodín, tak to si už vyžaduje riadnu fyzickú kondíciu. Treba rátať po prvých pokusoch aj so svalovicou, keďže k hmotnosti prúta musíme ešte pripočítať odpor voblera alebo hmotnosť nástrahy, s ktorou lovíme. Pokiaľ nahadzujeme z člna, tak prút by mal mať dĺžku 230, ale maximálne 270 cm a pri kratších prútoch je vrchná hranica gramáže a niečo nižšia – maximálne 100 g.
Pri ťažkej prívlači je kvalitný navijak podmienkou. Ťažké nástrahy a prípadný úlovok dokonale preveria každý jeden diel navijaka. Ideálna veľkosť je štyridsiatka až šesťdesiatka cievka, ktorá musí byť vyrobená z kovu. Najviac pozornosti si zaslúži rolnička, ktorá je pri ťažkej prívlači najviac zaťaženým dielom. Dobrým kompromisom sú navijaky určené aj na lov v slanej vode, kde je rolnička dostatočne chránená pred drobnými časticami, ktoré nám zostávajú na šnúre a sú stavané na väčšie zaťaženie. Nie je na škodu aj počas sezóny rolničku rozobrať, vyčistiť a premazať, čo sa nám prejaví na životnosti navijaka. Je to diel, na ktorom sa najskôr prejaví opotrebovanie.
Jemná brzda je podmienkou!! Unikajúci sumec dokáže robiť prudké výpady sprevádzané údermi chvosta do šnúry ktorá nepruží. Prudké údery, ktoré nám nestlmí prút, musí nahradiť presne nastavená cievka, ktorá nesmie nikdy zlyhať. Neodporúčam navijaky s bojovou brzdou a už vonkoncom nie s baitrunnerom. Ideálne sú navijáky s prednou brzdou.
Radšej šnúru ako silon
Ďalšou dôležitou časťou našej výbavy je šnúra. Silon neodporúčam vôbec a ani ho nepoužívam. Prečo? Šnúra má nesporne veľa výhod oproti monofilu. Má podstatne vyššiu nosnosť pri použití rovnakého priemeru v porovnaní so silónom a jej najväčšou výhodou je, že nie je rozťažná. Čo oceníme pri zaznamenaní aj jemnejších záberov.
Priemer a nosnosť šnúry prispôsobíme gramáži prúta. Hrubá pevnejšia šnúra nám je zbytočná, pokiaľ máme prút nedostatočnej gramáže a pevnosti. Pokiaľ použijeme prúty, ktoré som navrhol, sú dobrou voľbou priemery v rozmedzí 0,18 až 0,25 mm s nosnosťou začínajúcou hranicou 15 kg a viac. Na miestach s prekážkami alebo v silnejšom prúde, kde nie je veľmi čas sa hrať s rybou, používam šnúru, s ktorá má nosnosť 40 kg.
V tomto období, viac ako inokedy, musíme dbať aj na štruktúru a povrchovú úpravu šnúry. Musíme myslieť aj na to, že budeme loviť počas nízkych teplôt a šnúra, ktorá saje vodu, nám po pár nahodeniach povie stop a sme dochytali! Netreba zabúdať, že zamrznutá šnúra je dokonalým rezným nástrojom, ktorý dokáže poškodiť očká na prúte a znefunkčniť rolničku. Monofil používam už len v tom prípade, keď už zamŕzajú všetky typy šnúr.
Karabínky si tiež zaslúžia pozornosť
Pokiaľ očakávame záber od veľkých rýb, nie je na škodu nadviazať na koniec kúsok nadväzcovej šnúry, ktorá má vyššiu nosnosť a dokáže odolať ostrým „kartáčom“, ktoré nám pri dlhom zdolávaní môžu šnúru predrať. Mne sa to ešte nestalo, tak som zatiaľ nadväzec nemal. Ako ochranu zhruba posledných 30 cm šnúry dávam dvojmo a karabínku uväzujem na slučku. Karabínky tiež mám podstatne pevnejšie ako pri klasickej prívlači a ich nosnosť má byť o čosi vyššia ako nosnosť použitej šnúry. Pokiaľ nedávam rotačky, ktoré nám šnúru aj zatočia, nepoužívam obrtlík! Je to totižto najzraniteľnejšia časť našej zostavy, ale dokážeme sa zaobísť aj bez nej.
Pri vymieňaní nástrah neustálym otváraním a zatváraním sa stále viac a viac oslabujeme materiál, čo má za následok zníženie nosnosti! Pokiaľ sa nám už nepozdáva, radšej ju vymeňme za novú. Jej životnosť sa nekončí len keď nám aj s nástrahou zostane uväznená v prekážkach. Ja som už kvôli tomu prišiel o dve slušné ryby a to len preto, že som si nahováral, že ešte dačo vydrží alebo - aj tak neberú. Nasledovala rana do prúta, po chvíli zdolávania sa šnúra uvoľnila a ja som vytiahol len obratlík a polovicu karabínky ktorá sa roztrhla.
Kde hľadať ryby v tomto ročnom období?
Stojaté vody
Na stojatých vodách sú to úseky v okolí hrádze, v starom pôvodnom koryte a pri rôznych prekážkach v podobe potopených starých stromov a v blízkosti hrany, ktorá má a stále bude mať svoje čaro.
Sumec sa na lov vyberá už pred súmrakom, s pribúdajúcim časom sa premiestňuje ku hranám a podniká krátke výpravy do plytšej vody. Rovnako je to tak aj ráno pred svitaním. Potravu vyhľadáva výhradne pri dne a v jeho tesnej blízkosti. Jeho aktivita je len pár hodín v priebehu dňa. Zábery v neskorých nočných hodinách sú už menej ojedinelé. Skôr sa dočkáme zberu počas slnečného dňa. Na svitaní je aktivita najlepšia.
Keďže sumca už pri brehu nenájdeme v plytkej vode, je výhodou, keď máme čln alebo prsačky a zabrodíme sa ďalej od brehu. Hlavne cez deň budeme sumca už márne hľadať pri brehu, pokiaľ tam nie je dostatočná hĺbka. Ideálne počasie je miernom oteplení vody, jej prikalení, keď nefúka vietor a silné slniečko nesvieti priamo na vodnú hladinu.
Tečúce vody
Treba myslieť na to, že už sumec nie je natoľko aktívny a bude sa zdržovať tam, kde je veľmi slabý alebo žiadny prúd, ale s dostatočnou hĺbkou. Na riekach sa v tomto období sumec združuje v pôvodnom koryte, kde sú jamy, ktoré sú aspoň o niečo hlbšie ako okolitý terén.
Ďalším veľmi vhodným loviskom sú podomleté brehy a miesta, kde popadané stromy vytvárajú spätné prúdy a v rôznych „točákoch“. Úspešným sú aj výpusty z čističiek odpadových vôd a iné výpustné kanále, odkiaľ vyteká voda, ktorá je teplejšia ako tá, čo je momentálne v hlavnom toku. Ďalším vhodným miestom sú umelo vytvorené kamenné hrádze s dostatočnou hĺbkou v blízkosti koryta, piliere mostov a miesta za veľkými kameňmi.
Nástrahy
Ako vhodné nástrahy nám poslúžia voblery, ľahšie plandavky s agresívnejším chodom. S nimi dokážeme preloviť všetky hĺbky, ktoré sa nachádzajú na našom lovnom mieste. Nástrahu ťaháme už podstatne pomalšie ako počas leta a s častejšími prestávkami. Je veľmi dobre, keď nám vobler miestami narazí do dna - sumec na to reaguje veľmi dobre. Má to účinok v zabahnenom ale aj kamennom podklade. Z toho dôvodu je dobre poznať hĺbku v akej lovíme a aj parametre voblera, ako hlboko sa nám dokáže ponoriť.
Pri kúpe nástrah je dôležité klásť veľký dôraz na háky a krúžky, ktoré sú na nástrahe. Aj na renomovaných značkách voblerov a plandaviek sú háčiky a krúžky, ktoré sú značne poddimenzované. Pokiaľ sme aj tak presvedčení, že tá nástraha je pre nás tá vhodná, odporúčam aj na novom kuse vymeniť za pevnejšie. Dvojnásobne to platí, keď máme tvrdý prút a šnúru, s ktorými dokážeme vytvoriť silný ťah a hrozí, že nám slabšie trojháky alebo krúžky povolia a vyrovnajú sa. Trojháky sumec dokáže poškodiť aj v prípade, pokiaľ má jeden hák v hornej a druhý v dolnej čeľusti.
Všetko zjemníme
S klesajúcou teplotou vody klesá aj aktivita. Pri poklese teploty pod 10 stupňov sa už sumec výhradne zdržuje len pri dne. Našu prívlačovú zostavu už môžeme o niečo zjemniť, lebo ani ryba už nie je taká bojovná ako počas leta. Napokon aj zábery sú podstatne menej razantné, ktoré na tvrdej zostave len málokedy premeníme na úspech.
Nástrahy tiež už zvolíme podstatne ľahšie. Čo znamená aj zmenu a vedenie nástrah. Pri nízkej teplote sa mi najviac osvedčili nástrahy z gumy, ktoré aj pri úplne pomalom vedení si ešte zachovávajú ten správny chod a aj totálne letargický sumec má čas zaregistrovať našu nástrahu. V tomto období je už voda čistejšia ako v lete, tak už teraz môžeme ponúkať nástrahy s výraznými farbami.
Vedenie nástrahy si vyžaduje úplnú koncentráciu, lebo zábery už nie sú také razantné a my na záber musíme okamžite reagovať. Nástrahu poťahujeme tak, aby nám robila čo najmenšie skoky, čím však riskujeme, že nám uviazne v prekážkach; ale to je jednoducho už taká daň za zážitok, kvôli ktorému sme k vode cestovali. Ideálna dĺžka jedného potiahnutia je cca 30-40 cm.
V tomto období je viac ako inokedy úspešná aj vertikálna prívlač. Počas celodenných mrazov je úlovok sumca už viac-menej raritou, ale nie je to vylúčené. Veľmi dobrým je aj koniec januára, keď sa začne topiť sneh, voda za trochu prikalí a jemne sa zdvihne hladina. Ale v decembri či januári už málokto cielene loví sumca a aj to má za následok, že vtedy nie sú takmer žiadne úlovky. Ale treba si zapamätať jedno: do obývačky za nami sumec nepríde a odvážnemu šťastie praje.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
