Tak túto otázku si kladiem každý rok, keď odkladám klasický sumčiarsky výstroj do pivnice. A odpoveď? S potešením môžem konštatovať, že keby som napísal, že sa nedarilo a bol som bez úlovku, klamal by som. Keď si tak spätne sumarizujem výpravy, a bolo ich teda požehnane, tak okrem počasia ma nesklamalo takmer nič. Dlhotrvajúce suchá a tropické teploty neraz tak znepríjemňovali pobyt pri vode, že boli aj chvíle, keď to už vyzeralo na „uterák“.
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 86
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Vždy som to ale ustál a oplatilo sa, odmenou za tieto strastiplné chvíle boli tie najkrajšie úlovky sezóny. Poďme ale po poriadku. Od začiatku sezóny až do konca septembra som pobudol všetky víkendy pri vode. A samozrejme, dve jedenásťdňové dovolenky tiež. Mojimi stálymi partnermi a oporou mi boli moji synovia vo veku 10 a 12 rokov. Som nesmierne rád, že na rybačku sa vždy tešili a spolu so mnou si chvíle v prírode si vychutnávali plnými dúškami vždy až do poslednej chvíle.
Nízka teplota vody
Pred prvou rybačkou, som bol v rozpakoch „ako na to“, lebo voda ešte nemala dostatočnú teplotu na neres. A tak som sezónu začínal tak trochu naslepo, s vodou s ktorou nemám až takú skúsenosť. Vedel som, že ryby ešte nebudú rozlezené po plytčinách, lebo ani vodné trávy neboli dostatočne veľké. Skúšal som menšie nástrahové ryby. Predpokladal som, že ryby budú mať ešte plné bruchá ikier a ak sa dajú prehovoriť, tak len na menšie sústa. Jednu udicu som mal nastraženú na hrane koryta v hlbšej a druhú v plytšej vode, no záberu som sa nedočkal a to ani na ďalšej výprave. Rýb som spozoroval veľa, ale o moje nástrahové rybky nejavili absolútne žiadny záujem. Bolo voľným okom vidieť ako sa len nemotorne špacírujú po hladine a v hlbočinách. Možno, keby bol v tom čase dovolený non stop lov, tak by to bolo o niečo inom, ale legislatíva jednoducho nepustila. Takže začiatok nič extra, bolo to skôr o získavaní ďalších skúseností.
Najlepší čas v roku
Prišiel ale čas, keď sa teplota náhle zdvihla (to už moji školáci dostávali vysvedčenie) a to bol práve ten čas, ktorý ja považujem ako jeden z najlepších v roku. Ryba v tom čase šla do výteru. Ikernačky, ktoré boli po svadobnom akte, samcami vyštvané z hniezd boli už úplne vyprázdnené a vyčerpané a, samozrejme, aj vyhladované. V tom čase sa mi podarili konečne prvé sumce na trhačku. Boli to len ryby okolo metra, ale po takom dlhom pôste úplne postačovali na dobrý štart do sezóny. O to viac, že ma o pár dní čakala 11 dňová dovolenka, ktorú som si naplánoval už počas zimných mesiacov. Vedel som, že to sa už trafíme do času, kedy si konečne aj so synmi zachytáme. Netrpezlivo sme odpočítavali dni do odchodu. Teplota vzduchu sa bez problémov šplhala na hranicu 35 stupňov a dlhodobá predpoveď hlásila ustálené tropické počasie bez vetra. Nakoniec prešla aj tá posledná noc doma v posteliach a mohli sme vyraziť.
Sumčiarska dovolenka
Po príchode k vode nás však prekvapili osirelé brehy, len kde tu nejaký rybár. Čomu sme sa potešili. Naše vopred vytypované miesto bolo voľné. Ešte musím spomenúť, že na túto dovolenku sme už k vode pritiahli aj nový veľký laminátový čln (štedrý vianočný darček). Plánovali sme nejakú tú noc stráviť aj na vode a preloviť aj vzdialenejšie miesta od brehu. V tropickej horúčave nám rozloženie základne a zloženie člnu trvalo 4 hodiny. Trochu sme sa osviežili vo vode a mňa čakala pre mňa tá najnepríjemnejšia vec, a teda lov nástrahových rýb. Po hodine lovu z brehu bez záberu mi bolo jasné, že aj na tejto dovolenke strávim desiatky hodín v člne pri ich love, čo ma teda ale vôbec nepotešilo. Už prvý deň mi bolo jasné, že to bude drina, keď som po piatich hodinách doniesol dvoch adeptov vhodných na nastraženie. Boli to pleskáče zelenkavé. Ostatné ryby boli, či už veľmi malé alebo veľké. Osadil som štyri bójky a s mladými som urobil dohodu, že do polnoci budú loviť oni a po polnoci ja. S pribúdajúcou tmou rástla aj aktivita a do hodiny po zotmení to už mali obidve nástrahovky za sebou. Na obidve rybky sa ulakomili asi metroví dorastenci. Nasledujúci deň a vlastne celú dovolenku sa opakoval tento scenár a záberov bolo takmer na každú nastraženú rybku. Čo viac si môže priať srdce sumčiara?
Väčšia ryba neprišla
Moji juniori boli priam vo vytržení a s prichádzajúcim večerom uzatvárali stávky, ktorý z nich bude dnes na rade ako prvý. Lovili sme na hladine a bolo jedno, akú veľkú nástrahovú rybku sme nastražili. Väčšia ryba ako 130 cm sa nám ale na naše nástrahy neulakomila. Zbytočne sme premiestňovali boje, skúšali loviť v rôznych hĺbkach, nepomohlo to. Nezáujem väčších rýb som si vysvetľoval tým, že menšie jedince (do 20 kg) už majú po výtere, kým väčšie to ešte len čaká. Zato žravosť ulovených rýb bola v určitom ohľade až nežiaduca. Takmer z každej jednej ryby som mal problém vydolovať trojhák s veľkosťou 6/0 (veľkosť rybičiek bola v rozmedzí 30 až 40 cm)!!! O tom, že mám pravdu, som sa presvedčil zhruba po 2 týždňoch, keď sa nám konečne podarilo uloviť ryby, z ktorých najväčšia mala 170 cm.
Extrémne teploty
V druhej polovici leta naďalej pretrvávali extrémne horúčavy a plytké príbrežné partie vody boli čoraz viac zarastené rastlinami. Ich konce vytŕčali až nad hladinu a na nich sa začali pomaly zachytávať kvitnúce riasy. K tomu sa pridal nízky stav hladiny, a tak na našich miestach bola hĺbka miestami pod jeden meter. Teplota vody pri brehoch atakovala hranicu 30 stupňov. Ešte len teraz nastala dilema, že kde a ako chytať. Lov z člnu by bol dobrým riešením. No len zasa vydržať v člne celý víkend na dvoch metroch štvorcových, v horúčavách a dosť často vo dvojici, tiež nie je žiadna výhra. No po pár víkendoch som si ako-tak zvykol na stiesnené podmienky, a keď som si so sebou zobral len to čo som nevyhnutne potreboval na lov, dalo sa pretrpieť. Toto obdobie mi dalo aj jednu užitočnú skúsenosť. Pred búrkou a bleskami treba mať rešpekt a musí zvíťaziť zdravý rozum pred pudom lovca. Počas dvoch víkendov po sebe som zažil také neskutočné búrky, že ešte aj teraz sa chvejem od strachu, keď si na to spomeniem. Sám uprostred tisíc hektárovej plochy uviazaný o vyčnievajúce korene a ešte k tomu k nebu sa týčiace nastražené udice. Vďaka Bohu, prečkal som v zdraví.
Problém s nástrahovými rybkami
Ďaleko menším problémom v tomto období, ale zato pre lov dosť podstatným, začal byť opäť lov nástrahoviek. Čoraz väčším umením bolo v spleti rastlín uloviť vhodné rybky. Všetky druhy rýb boli neustále len a len v rastlinách a koryto zostalo ako bez života. Aktívne ryby sa zdržiavali v rastlinách z dôvodu, že produkovali kyslík, len v noci ich bolo vidieť na hladine. No lov nástrahoviek len v noci neprichádzal do úvahy. Nočný čas lovu sme si šetrili na sumce, lebo ich aktivita sa v tomto období roka presunula výhradne do nočných hodín, kedy sa nám ich aj darilo uloviť. Tu je namieste spomenúť, že niektoré aj s trocha neželaným „bonusom“. Počas zdolávania rýb sa nám často stalo, že sme vytiahli zelené množstvo rastlín. Ešte šťastie, že v jej strede nás vždy čakalo fúzaté prekvapenie. A teraz trocha štatistiky. Všetky ryby prvej polovice sezóny sme ulovili v hĺbke 2 metre a menej. Lovili sme pri hladine na trhačku. Najmenšia ryba mala 92 a najväčšia 170 cm. Celkovo sme do konca letného obdobia ulovili tri desiatky sumcov. Náhodne sa nám podaril aj 90 cm zubáč, ktorý tiež zabral na pleskáča. Pri rybačke počas vetra sme mali menej záberov, ale priemerná hmotnosť rýb bola podstatne vyššia ako pri ustálenej hladine. Ryba brala za ustáleného počasia a najlepšiu aktivitu sme zaznamenali tesne pred zmenou počasia. Pri zmene počasia sme boli aj dva dni bez záberu. Ryby som nastražoval ako som opisoval v predchádzajúcich článkoch a musím dodávať, že po zábere tam vždy ryba bola. Všetky ryby sme ulovili na miernych hranách, kde končili rastliny a začínala hlbšia voda.
A druhá polovica sezóny? Tak o tom nabudúce. Ale bol to zasa len boj s rastlinami, nástrahovými rybkami a na počudovanie aj s pretrvávajúcimi horúčavami!!!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
