Krásny november, ktorý máme všetci pred sebou, pevne verím, že krásny bude či už pre rybárov, či nerybárov, tak ako bola krásna aj oslava mojich abrahámovín v Art Hoteli Kaštieľ v Tomášove. Nebojte sa, nebudem tu opisovať moju súkromnú akciu, ale keby ste tam boli a ochutnali tie jedlá, a hlavne jedlá z rýb...no čo vám poviem, všetci sa zalizovali. A to všetko mal na svedomí môj dobrý kamarát, šéfkuchár Art Hotela Kaštieľ Rasťo Miklovič so svojím tímom.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2012
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 94
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
A keď som sa dozvedel, že je aj rybárom a ešte k tomu zhovorčivým...ani nahodiť som nemusel pomyselnú nástrahu, už sa trepal na udici. Dokonca som mu nemusel položiťani otázku, len som naznačil, či by neposkytol rozhovor a on že vie, že do Slovenského Rybára, že pozná, že čítal o svojich kolegoch, že sa mu to nesmierne páči a že je poctený byť v takej spoločnosti a že sa s čitateľmi tohto najlepšieho rybárskeho časopisu rád podelí o svoje zážitky z rybolovu, ale hlavne o svoje nezameniteľné a jedinečné recepty na rybacie špeciality.
Takže ja som bol ticho a len som počúval a počúval...a že bolo čo, posúďte sami. Šéfkuchár Rasťo Miklovič.
R: Áno, volám sa Rasťo Miklovič, som šéfkuchár v Art Hoteli Kaštieľ v Tomášove a je mi cťou podeliť sa s vami o zážitky s rybami, no hlavne – čo mám najradšej – s ich tepelnou úpravou a servírovaním.
K vášni zvanej rybolov som sa dostal v dvanástich vďaka môjmu otcovi, ktorý je dodnes vášnivým rybárom. A od prvého momentu stráveného pri vode ma očarila atmosféra pohody, pokoja, relaxu, ktorá ale ihneď zmizne len čo sa pohne signálka, keď sa napne silon na udici a tá je ohnutá na prasknutie a my nevieme čo je na druhom konci silonu, čo sa po urputnom boji na život a na smrť vynorí z vody, poprípade objaví v podberáku. To už nastupuje búšenie srdca, zrýchlený dych, pot na čele, tep okolo dvesto...skrátka pravá vášeň lovca. Apropo, keď som spomínal súboj na život a na smrť, nemyslel som len smrť jednostrannú. Pravda, ryba po úspešnom zdolaní často končí na pekáči či v pahrebe, no ak vám pri brehu ujde kapitálny kus tak vás, čo máte slabšie nervy, môže trafiť šľak.
Mojím najväčším úlovkom, keďže som viacmenej rybár usedavého typu, bol päťkilový kapor. Viem, poviete si nič moc, ale pre mňa to bol obor. A znamenite chutil. Lebo som ho chytil ja. A ešte som ho sám aj pripravil. A okrem toho, ako vraví Tuli – nie je hoden veľkého, kto si neváži malého. Svätá pravda!
Ale aj tak najkrajšie na rybačke pre mňa je len tak si posedieť pri udiciach, dať si pivko, popremýšľať o veciach, zase si dať pivko...balzam na dušu v tomto besnom svete.
Ako aj toť nedávno, tiež si takto s kamarátom Ondrom sedíme na brehu, udice nahodené, pivko vychladené. Nuž reku dáme po jednom. Dali sme. Že by aj po druhom? Ná teda. A tak sme kecali a pivkovali a kecali a pivkovali - no nikdy nie toľko, že by sme nevedeli kde máme udice. Až kamarát vraví, že nevidí jeden z nahodených silonov. A ja, že to sa ti zdá, už je šero Ondro, seď a pi! No jemu to nedalo, že sa ide predsa len presvedčiť, no ako ráta tak ráta, jedna udica chýba. To už ani mne nedalo a fakt máme len tri palice. Nu, čo to mohlo byť za opachu čo nám tú udicu stiahla do vody... Ej, veru drahé pivko...!
Ale vráťme sa od cechu Petrovho k cechu kulinárskemu. I keď sú oba úzko späté, ba až poprepájané.
Ryby mám nesmierne rád pre ich výnimočnú a nezameniteľnú chuť. Poviem vám, nie je nič lepšie ako čerstvo ulovená ryba hneď ugrilovaná len tak na pahrebe so soľou. Žiadne marinády či glutamanové dochucovadlá... to nie je ono. K rybe patrí soľ, tak ako chlieb, olivový olej a vínko. Joj vínko... také kaštieľne Cuveé rok 2011 podávané u nás – perfektný spoločník vašich chuťových pohárikov.
A ešte rád robím ryby len tak, na pare, poprípade na grile so soľou (najlepšie morskou), dochutené olivovým olejom a cesnakom zmiešaným s petržlenovou vňaťkou, k tomu pečené zemiačiky či chlebík, dusená zeleninka a spomínané vínko...to je lahôdka.
Teraz by som sa s vami podelil o jeden recept, trochu zvláštny, ale výborný čo sa týka prípravy, času a je to skutočná delikatesa. Má to však jeden háčik: To podstatné, čo na to budeme potrebovať nekúpite nikde. To si musíte vlastnoručne chytiť. Inak stratí svoju čarovnú chuť a preto vám, čo nie ste rybári, poradím - povedzte predavačovi v obchode, nech vám rybu čo chcete kúpiť jednoducho hodí cez pult. No čo? Chytili ste? Chytili!
Tak? Čo poviete? Že si to musíte vyskúšať? Mám nápad. Príďte ešte pred tým, než sa do toho pustíte, k nám, do Art Hotela Kaštieľ do Tomášova. Pozriete si nádherné priestory, otvoríme si kaštielne Cuveé 2011, kým budete študovať náš nový jedálny lístok. Ja vám pripravím zubáča alebo čo si len zmyslíte, podebatujeme o rybách alebo o čom komkoľvek... Verím, že strávite krásne chvíle a pošteklíte i svoje chuťové zmysly. S pozdravom váš priateľ a milovník rýb Rasťo, ktorého životným krédom čo sa rýb týka je: ČO NEZJEŠ – PUSŤ!
No čo poviete, milí moji priatelia, ja som ešte dlho s Rasťom debatoval skutočne o všeličom možnom, Rasťo je kus dobrého srdca a i ja odporúčam, choďte ho navštíviť do Art Hotela Kaštieľ do Tomášova.
Verím, že neobanujete! A nezabudnite si ani budúci mesiac vziať do rúk váš obľúbený časopis - Slovenský Rybár, lebo určite v ňom, okrem kadečoho iného, nájdete ďalšieho „Kuchára na udici“. Petrov zdar.
Parený zubáč na kaštieľnom cuveé s grilovanými cherry paradajkami, hráškovým puireé a omáčkou zo zeleného korenia a syra granna padano.
Suroviny:
- 200gr Kráľa rybacej chute – Zubáča (filet, ale s kožou)
- kaštieľne cuveé (3dcl na varenie, 4 na pitie, takže celú fľašku)
- cherry paradajky 6ks
- smotana 3dcl
- olivový olej 1Pl
- hrášok mladý 150gr
- zelené korenie celé 1kávová lyžica.
- šalotka 1-2ks
- nasekaná petržlenová vňať 1Pl
- morská soľ
Postup:
Zubáča opláchneme a nasolíme. Do hrnca si dáme 3dcl vínka, sitko do ktorého vložíme zubáča, zakryjeme pokrievkou a paríme 8-10 min. Takto odparované vínko nám dostatočne rybu uparí a ešte ho aj svojou arómou „naparfumuje“. Nakrájame si šalotku, dáme na olivový olej a do sklovita orestujeme, pridáme mladý hrášok (môže byť aj z konzervy), podlejeme cca 2dcl smotany a dusíme 2 – 3min. Potom to prepasírujeme cez jemné sitko a dostaneme puireé, ktoré dochutíme soľou. Do vína, ktoré nám zostalo z parenia, dáme rozdrvené zelené korenie, zvyšnú smotanu a za stáleho miešania zredukujeme asi na polovicu. Tým dostaneme omáčku, teda silný „vývar“ bez použitia múky. Dochutíme opäť len soľou. Cherry rajčiaky sprudka opečieme na grile alebo panvičke.
Zubáča servírujeme na hráškovom puireé po stranách s grilovanými rajčiakmi, prelejeme omáčkou, dozdobíme petržlenovou vňaťou a pokvapkáme olivovým olejom.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
