Tento článok vznikol v podobnom čase ako väčšina mojich posledných krátkych vychádzok k vode. Neskoro večer pred pár hodinami spánku. Je najmä o tejto šialenej dobe, ktorá nás núti všetko skracovať a urýchľovať. Behať z jednej práce do druhej, popritom stíhať rodinu, priateľov a, samozrejme, si nájsť ešte čas na nášho spoločného koníčka. Pripomína vám to niekoho, vídavate ho ráno v zrkadle?
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2012
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 8
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Ruku na srdce, ako vyzerá väčšina vašich vychádzok k vode? Po práci bleskovo dobehnúť domov, nahádzať veci do auta. Medzitým vám stokrát zvoní mobil, riešite cez telefón zvyšok problémov z práce. Zabúdate doma kopu vecí, ale nič vás nezastaví a hor sa k vode. Toto je realita dnešnej doby, nájsť si v nej čas na ryby je často neriešiteľná rovnica ako natlačiť množstvo aktivít do 24-hodinového dňa.
Toto však nie je časopis o zdraví či kariére, a preto sa vráťme späť k rybám. Chcem vám priblížiť pár postrehov z krátkych jesenných vychádzok k vode, keď sa mi napriek nedostatku času darilo celkom pekne nachytať a nepotreboval som na to 200 kg boilies, 3D sonar, či 20-koňový motor.
A už zakrmujem...
Z jesennej výpravy mi kvôli predčasnému koncu spôsobenému silnými búrkami ostalo ešte takmer 20 kg boilies Kill Krill. Takmer týždeň riešim, kam s nimi. Najviac ma láka myšlienka niekam ich „na šupu“ vysypať ako ich skladovať celú zimu. V nedeľu podvečer, po opätovnom prečítaní článku od legendárneho belgického kaprára Luca se Baetsa o miznúcom krmive na Kempish Kanal sa impulzívne rozhodujem, sadám do auta a vyrážam k menšiemu zväzovému revíru na bleskové kŕmenie.
Beriem do rúk kŕmnu lopatku, následne prak a v priebehu 20 minút rozhádžem na plochu 50x70 m asi 10 kg boilies. Neďaleko chytajúci dôchodca si veľavýznamne ukazuje na hlavu. Usmejem sa a švihám domov. O dva dni som späť a rovnakým spôsobom kŕmim polovičnú dávku, nejakých 5 kg boilies. Rovnaký scenár sa opakuje znovu vo štvrtok, kŕmim opäť polovičné množstvo z poslednej várky, tak 2,5 kg.
V piatok vyrážam prvýkrát k vode s udicami, rozjarený ako si parádne zachytám. Na mieste mi však sedí môj starý známy „kamoš“ a s radosťou sa mi zveruje ako už chytil 8 kg kapra na guľôčku, ktorú našiel po mojom kŕmení kúsok od brehu. Asertívne odo mňa prosíka ďalšie boilies a prezrádza, že vydrží pri vode až do nedele. Skysnutý odchádzam domov a liečim sa doma pár pohárikmi havanského moku.
Na papieri to vyzerá jednoducho
K vode opäť prichádzam v pondelok podvečer. Je takmer osem hodín a do polnoci mi zostávajú slabé štyri hodinky na nejaký záber. Prúty s montážami mám nachystané z domu, len napichujem nadipované boilies a posielam oba prúty na okraje kŕmneho miesta.
Som veľmi zvedavý ako budú kapry reagovať a či už nastal spomínaný syndróm miznúceho kŕmenia, keď sa postupným znižovaním kŕmnych dávok a následným vynechaním kŕmenia na pár dní, aby kapry dozbierali všetku návnadu, dostaví pocit frustrácie z miznúceho zdroja kŕmenia.
Na papieri to vyzerá jednoducho. Treba nasypať, ešte nasypať, prisypať, čakať, a potom už len „do mŕtva“ zdolávať... Realita však často býva na míle vzdialená od všetkých takýchto vyšperkovaných teórií zo zahraničia, kde drvivé množstvo revírov je zarybnené jeden, max. 2-krát za 20 rokov, a tak nemusia rybári z Beneluxu čeliť takému masívnemu náporu piraní s označením K2 a K3. Úspešnosť týchto teórií si môžeme v našich podmienkach, kde sú každoročne revíry zaplavované násadovými kaprami, vyskúšať skôr systémom pokus - omyl. Poďme však späť k vode.
Nečakaný double
Udice sú nahodené už takmer hodinu a záber neprichádza. Cítim v kostiach, že sa dostavuje očakávaný pocit frustrácie, avšak nie u rýb, ale u mňa... S prázdnym pohľadom sa vraciam do auta pre „desinku“ v plechu, keď mi začne vo vrecku brumkať príposluch.
Ozýva sa súvislý tón. Jazda a aká! Valím sa k udiciam a vidím pravačku zohnutú k zatopenému tŕstiu. Za tých pár sekúnd musela neznáma šupinka preplávať hádam 40 metrov. S citom ju zdolávam a cítim hmotnosť väčšej ryby. Celý čas bojuje ďaleko vzadu, keď si bez varovania berie z navijaka hádam 30 metrov šnúry. Presúva sa doľava a o chvíľu je už nad nahodenou ľavou udicou. Bez obáv zo zamotania ju zdolávam ďalej, keďže spustené zadné olovo „back lead“ spoľahlivo priklincovalo šnúru ku dnu. Ešte chvíľu sa preťahujeme a v svetle čelovky sa ukazuje pekný šupináč. Ohohooo, takže predsa tu ešte pár fešákov snorí po zatúlaných boilies.
Rýchlo ho podoberám, prekladám rybu na podložku, takmer 12 kg šupináča. Pár fotiek a dovidenia kamoško.
Kontrolujem nástrahu, rýchlo ju kúpem v dipe a šup s ňou desať metrov za kŕmne miesto. Pred polnocou sa situácia takmer na vlas opakuje a púšťam ešte vo vode menšieho asi 9 kg šupináča. Fúúúha, pekný a nečakaný double. Pred obchodom nastreľujem prakom na riedko 50 - 60 ks boilies. O necelú hodinu už ležím doma zahryznutý do vankúša.
Ďalší bleskový výpad plánujem na stredu, ale všetko sa neuveriteľne kazí, a tak s dlhým nosom ostávam doma.
Mám záber!
Vo štvrtok v práci posledné hodiny skoro poriadne nevnímam, už sa vidím opäť pri vode. Dúfam, že moje miesto bude voľné. V kufri auta mám nahádzané veci, a tak možno 5 minút po príchode mám opäť nahodené. Vodu pred sebou prášim len 10 - 15 boilies zatraktívnených liquid krillom a rozkladám podberák a vyhačkovaciu podložku.
Možno 20 minút nehybne čupím pri prútoch a pozorujem vodu. Je bez pohybu. Len malá šťučka pri naháňaní plotičiek čerí hladinu pod brehom. Veru, dnes to nebude žiadna sláva. Kapry už najskôr kŕmne miesto prestali navštevovať. Tá prestávka bez kŕmenia a akéhosi oživenia nahádzaním ďalších boilies bola pravdepodobne príliš dlhá. Nevadí, aspoň si doriešim otvorené záležitosti. Sadám si do kresla a sťahujem nevybavené e-maily. Zrazu sa ozve cvrček, ale nevenujem tomu pozornosť. O chvíľu sa ozýva opäť. Zdvíham oči a telefón letí kdesi do šachoriny. Mám záber a ako seriózny pacient s Alzheimerom som zabudol v tej rýchlosti zapnúť RX-ko.
Zdvíham prút, ale šnúra už smeruje k trsu potopených tráv. Cez zuby cedím nepublikovateľné výrazy. Kapor už pohodlne zaparkoval v spleti tráv a neviem s ním pohnúť. Je polovica októbra a rozhodne už nie je „na tielko“. Fakt sa mi nechce ísť kúpať. Otváram preklápač na navijaku a rýchlo zo seba zhadzujem oblečenie. Beriem udicu do rúk a suniem sa do vody. Medzitým sa však už zošerilo a keďže čelovka ostala hodená niekde v kufri, smerujem k vodnej tráve len po pamäti. Voda je po chladných nociach parádne svieža a opäť sprosto nadávam.
Na podložke je takmer 15 kg šupík
Našťastie už vidím koniec olovenky vykukovať z vody. Brodím sa k veľkému trsu trávy a pomaly sa snažím uvoľniť zachytenú šnúru. Vyzerá to ešte na dlho, keď sa zrazu zavlní voda a beznádejne zachytený kapor vyráža na voľnú vodu. Šnúra mi vystrelí spomedzi prstov; mať ju tak omotanú okolo prstov, tak ju mám zarezanú až po kosť.
Vraciam sa späť na breh a klepúc sa od zimy dosť drsne zdolávam. Veľmi sa mu na breh nechce a chvíľu trvá, kým ho dostanem do podberáka. Zdvíham ho na podložku. Vraciam sa po čelovku, naťahujem na seba bundu a otváram ramená podberáka. Nech sa páči! Na podložke sa vyvaľuje takmer 15 kg šupík. Volám Koňýkovi chytajúcemu neďaleko. Rýchlo ho nafotíme, prehadzujem a opäť pocukrujem vodu hrsťou boilies. Pochybujem však, že po tom nočnom kúpeli ešte niečo do polnoci chytím.
Štvrť hodinku pred polnocou začínam pomaly baliť. Je mi to ľúto, keď vidím ako voda pomaly ožíva. Vpravo sa otočí slušnejší kapor, niečo zaloví pri trstine. Hmm, ryby asi netušia, že majú oddychovať...
Raz darmo, už je skoro dvanásť, začínam navíjať pravú udicu. Swinger na ľavej poskočí hore. Čo je? Chvíľa napätia, pulz sa zrýchľuje. A predsa je tam. Súvislý tón hlási druhý záber od ryby, ktorá to chcela stihnúť pred povinnou večierkou a oddychom. Pomerne rýchlo sa mi ho darí podobrať. Je to opäť veľmi pekne vyfarbený asi 11 kg šupík. Spravil mi veľkú radosť. V rýchlosti balím zvyšok vecí a vyrážam domov. Už sa teším ako sa zahryznem do vankúša...
Príprava osvedčenej montáže Feriho Šnajdra
Tento mesiac vám predstaví svoju obľúbenú montáž talentovaný kaprár Feri Šnajdr. Je to variant notoricky známej montáže „Blow back Rig“, na ktorú chytil tento rok niekoľko kaprov nad 15 kg. Predstavená montáž v sebe snúbi kombináciu mäkkej šnúrky a stuženej časti z pružného monofilu, ktorý funguje ako pružina a napomáha jednak po nahodení odhodiť boilies, čo najďalej od olova, ale súčasne aj pri nasatí nástrahy výrazne sťaží vypľutie boilies, či pelety.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
