Sám seba sa pýtam: „Prečo som si práve ja vybral tak náročný a nevyspytateľný koníček, akým je kaprárina?“ Veď pocity sklamania zažívame pri vode až príliš často, kým radosť z kapitálneho kapra mnohým z nás nie je dopriata za celý rybársky život. A tak stále častejšie lovíme kaprie monštrá skôr vo svojich snoch, ako pri brehoch skutočných riek a jazier. A tieto sny, ale aj výzvy, túžby či pocity zadosťučinenia ma na rybačke dokonale napĺňajú. Tieto slová s určitosťou pochopí len rybár a presne tak to má byť...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 20
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Prečo Šírava?
Stojím na brehu svojej milovanej Šíravy a premýšľam prečo práve ona mi tak učarovala. Prečo sa od nej neviem odpútať. Veď je to práve ona, ktorej venujem skoro všetok svoj voľný čas. Moja posadnutosť narástla až do takých rozmerov, že posledných šesť sezón si kupujem povolenku výlučne na tento revír. Ostatné, hoci aj zaujímavé rybárske miesta pre mňa prestali úplne existovať. Práve tu som prežil svoje kaprárske začiatky a pomaly, krok za krokom som sa snažil pochopiť zákonitosti, ktoré na tejto vode platia. A veru, nebolo to jednoduché. Úspešných rybačiek bolo ako šafranu, ale o to viac som si ich dokázal vážiť. A to mi pomohlo ostať vždy nohami pevne na zemi a nelietať niekde v oblakoch.
Po pretekoch...
Tohto roku som sa rozhodol odignorovať Zemplínskeho kapra a sústredil som sa na výpravu po týchto pretekoch. Samozrejme, že som dianie počas celého týždňa pozorne sledoval a čakal až to všetko utíchne. Je 21. september a brehy Šíravy sú opäť prázdne. Vyrážam spolu s dvoma šíravskými matadormi Peťom a Marekom na moju poslednú tohtoročnú výpravu. O to viac som v očakávaní, ako sa so mnou Šírava rozlúči. Ideme na naše obľúbené miesto na pretekármi zatracovanú zálužickú stranu. Tento rok sa spomínaný sektor opäť nevyznamenal, aspoň čo sa týka počtu úlovkov. No nám to nevadí, veď predsa máme radi výzvy.
S jedným druhom boilies
Keď po príchode k vode vidím prázdne brehy bez jediného rybára, som nesmierne šťastný. Pred sebou máme stovky hektárov vodnej plochy, takže sa môžme pohodlne roztiahnuť a poriadne to tu preloviť. Po tvrdej robote okolo tábora sa konečne dostávam aj na vodu. Pomaly sa stmieva, ale mne to nevadí. S rozvahou si vyberám lovné miesta. Zaujal ma mierny kopček zhruba vo vzdialenosti 500 m. Kaprársky zmysel mi našepkáva, že to je to správne miesto a ja som rozhodnutý v jeho okolí ukladať obe svoje montáže. Nejakú taktiku neriešim. V podstate chytám stále tým istým spôsobom. To znamená presne položené montáže s minimom kvalitného kŕmenia. Boilies nerozlišujem na kŕmne a chytacie a už vôbec nepoužívam pelety či partikel. Nástrahu aj návnadu musím mať totožnú. V okolí kopčeka teda mierne rozhadzujem môj obľúbený spice shrimp od Lukáša Krásu, ktorý som poriadne prelial All amino nutricom. Pod háčikom mám našité dve naboostrované 18-ky. Táto zostava mi priniesla veľa pekných rýb a ja jej naplno verím. Na každú výpravu si beriem zásadne len jeden druh boilies, ktorému maximálne dôverujem. Má to svoju veľkú výhodu. Namiesto špekulovania nad nástrahami sa môžem sústrediť na iné, pre úspech oveľa podstatnejšie veci. Ten kto má pozná vie, že som pri práci na vode až prílišný pedant. Niekedy mi to trvá trocha dlhšie, kým som so všetkým na 100 % spokojný. Tentokrát som hotový podozrivo rýchlo a tak si môžem konečne vychutnať pohodu na brehu.
Poriadny lysec je náš
Je už poriadna tma a my sa pomaly ukladáme do spacákov. Všetci sme spokojní a tešíme sa čo na nás Šírava chystá. O pol piatej ráno dostávam záber a idem po rybu. Malý šupináč vystrašene mizne vo svetle čelovky. Rýchlo ho podoberám a opätovne vyvážam. Viem, že takýto rýchly záber je na Šírave vždy dobré znamenie. A tak verím v úspešnú výpravu. Utvrdzuje ma v tom aj Peťova 10-ka, ktorá zabrala zhruba o 2 hodiny pri rannej kávičke. No to sme ešte netušili, čo bude nasledovať... Okolo 11-tej ma z driemot budí pomalá prerušovaná jazda. Rýchlo sekám a priberám do člna aj Mareka s kamerou. Keďže po ryby chodíme vždy sami, máme trochu problém sa v malom člne nejako zrovnať. Kapor smeruje doprava a my so zapnutým motorom mierime k nemu. Už som na „šokovke“. Motor je vypnutý a ja si vychutnávam súboj. Je to klasický tupý ťah a ohnutý Greys a cvakajúce LC-čko dávajú tušiť krajšiu rybu. Konečne som vo svojom živle. Nič nevnímam a sústreďujem sa, aby som neurobil zbytočnú chybu. Po 10-tich minútach je kapor asi meter pod hladinou. A naše odhady sú na čísle 15. Po pár ďalších výpadoch sa už prevaľuje pri člne. Až teraz vidím, že ide o veľkého lysca. Opatrne ho navádzam do podberáka, keď v tom kapor mobilizuje sily a prudko vyštartuje. Vtom ma oblieva studený pot a ja sa modlím, aby som dostal druhú šancu.
Neveríme vlastným očiam!
Po pár minútach sa majestátne telo kapra konečne ukladá na bok a ja ho bezpečne podoberám. Obaja kričíme od šťastia. Naše odhady sa posúvajú niekde k 18-tim kilogramom. Kvôli malému člnu ho ani nevkladám dnu a nechávam ho radšej vo vode. Pomaly smerujeme k brehu. Môj protivník sa s tým však nechce zmieriť a tak cítim jeho ohromnú silu. Stále pevnejšie zovieram sieťku od podberáka, aby nedajbože neušiel. Vlani som takto prišiel o veľkého šupináča. Tak toto sa už nesmie opakovať! Na nič nečakám a namotávam sieťku na ramená a pomaly sa ho snažím dostať do člna. Zrazu však prichádza vytriezvenie a obaja vieme, že v člne máme rybu cez 20 kg. Dávam si dole mikinu a máčam ju vo vode. Kapra ňou z vrchu obaľujem a tým sa snažím zabrániť jeho poškodeniu. Pri vážení nastáva ďalší psychický kolaps. Keď ručička váhy presviští okolo 20-ky a ustáli sa na čísle 26, neverím vlastným očiam. Kapra pre istotu vážime aj na digitálnej váhe. No po odčítaní vážiaceho saku sa obe hodnoty zhodujú. Pri hmotnosti 25,8 kg a dĺžke 105 cm ide pravdepodobne o najväčšieho uloveného kapra na Šírave minimálne za posledných 15 rokov. Rýchlo robíme fotky, aby sme šíravského mohykána zbytočne netrápili. Až po jeho pustení sme si istí, že sa jedná o lysca chyteného pred dvoma rokmi s vtedajšou hmotnosťou 21,5 kg.
Spomínam na „Šafina“
Sme nesmierne šťastní, že Šírava má opäť, po „ Rybane“ takýto ohromný klenot. Všetko držíme v tajnosti a chceme si v pokoji zachytať do konca výpravy. Kapor dostáva meno „Šafin“ a aspoň touto formou chcem vzdať poctu Miškovi, ktorý bol aj pre mňa veľkým vzorom a učiteľom. Škoda, že už loví kapry tam hore a nemôže sa tešiť z tejto nádhernej ryby spolu s nami. Bol to ozajstný šíravský kráľ...
V hlave sa mi miešajú všetky možné pocity a je ťažké sústrediť sa na ďalší lov. Poobede sa predsa prekonávam a vyvážam obe udice na pôvodné miesta. Po 22 hodine mám opäť záber. Keď sa dostávam k rybe, cítim úžasný ťah. Dvadsať minút súboja je preč a ja vôbec netuším s kým mám tú česť. Stále viac začínam premýšľať nad sumcom. Po ďalších 10-tich minútach však zbadám pri člne siluetu kapra. Je to pekný šupík. Odhadujem ho na 13-14 kg. Na prvýkrát ho podoberám a o malú chvíľu už obaja pózujeme pred objektívom. Opäť vyvážam, no nemôžem zaspať. Premietam si všetky tieto krásne momenty, ktoré mi „moja“ voda pripravila. V duchu ďakujem otcovi, ktorý ma ako malého chlapca k rybačke priviedol, hoci sám je dlhoročný nerybár. Ďakujem Šírave, bez ktorej si neviem predstaviť žiť. Sem - tam mi dokonca vyhŕkne od šťastia slza. Z tejto extázy ma vytrháva ďalší záber, na konci ktorého je krásny lysec. Spoznávam v ňom rybu, ktorú som chytil ešte v júli. Keď zistím, že je o viac ako pol kila ťažšia, moja radosť nepozná konca.
Aká bude budúcnosť Šíravy?
Cítim sa ako v siedmom nebi. Od šťastia neviem čo skôr. No s pitným režimom sa to snažím nepreháňať. Mojou odmenou je však 12-kilový šupináč, ktorého chytám poslednú noc. Cez deň balím a odchádzam domov. Chlapci sa rozhodli ešte ostať a tak im držím palce. Ráno čítam správu od Peťa. Je síce stručná, ale o to výstižnejšia: „Pätnásť celých dva.“ Hneď mu volám a zisťujem, že chytili aj dva sumce a jednu šupinatú 10-tku. Čo k tomu dodať? Viem, že takáto výnimočná výprava sa na Šírave už nemusí opakovať. Obzvlášť pri spôsobe akým sa SRZ stará o našu najväčšiu „chyť a pusť“ vodu. Tá hŕstka kaprov, ktoré chytáme stále dookola tam nebude večne. Keď k tomu pridám nepravidelný samovýter, množiaceho sa sumca a nešťastný výpust, tak je otázne, či má táto voda vôbec nejakú budúcnosť. Viem aké ťažké je niečo dosiahnuť, keď o našej vode rozhodujú ľudia, ktorí Šíravu vlastne vôbec nepoznajú a je im jedno aký osud ju čaká. 15000 eur, ktoré vyčlenila Rada SRZ na zarybnenie, síce nie je veľa, no aj s touto čiastkou sa dá pri rozumnom výbere násady pomôcť. Zamerať sa na kvantitu na úkor kvality paradoxne v tomto prípade nie je najšťastnejšie riešenie. Veď z takých K2 kapríkov, ktorými sa zarybňuje asi najčastejšie, dorastie do zaujímavých rozmerov len mizivé percento. Preto pracujme efektívne s tým čo máme a nebojujme na miestach, kde je to vopred prehraté...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
