Je tu jeseň a to je podľa mňa to pravé orechové na dunajské dravce. V tejto nádhernej rieke sú ryby o akých sa bežnému človeku ani nesníva, len ich uloviť... Sezóna sa rozbehla, ani som sa nenazdal, a ja mám konečne na konte prvé zubáče v tomto roku. Nebolo to žiadne maznanie sa s malými volžákmi a ako prvú rybu som na rieke zdolal hneď krásneho 85 cm zubáča, ktorý zaútočil na môj obľúbený - 13 cm Hamer - vo farbe beličky. Ak to pôjde takto ďalej, tak...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2012
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 68
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Verím svojim nástrahám
Znovu stojím na brehu mojej najobľúbenejšej rieky a pomaly si prezerám terén. Rybári sa pri vode menia v krátkych intervaloch. Jedni odchádzajú a druhí prichádzajú, ale nikto kto odchádzal nebol spokojný, vraj ryba neberie. Hm, ja však nie som žiadny začiatočník a o také veci sa nezaujímam. Skutočnosť, že ryba nejde iným neznamená, že nepôjde ani mne. Je to asi drzosť, ale ja musím byť proste frajer a sebavedomý, ináč by som po štyroch hodinách vláčky zlyhal ako učeň. Ja verím mojim nástrahám na 100 %, inak by som nemal záujem loviť. Osem alebo trinásťcentimetrové gumené kladivá z Detvy ma ešte nenechali v kaši. Je to doslova vibračné lákadlo pre všetky dravce. Pomaly sa zotmelo a ja som ostal okolo 22.00 h pri vode sám. Toto proste milujem. Na brehu ostane pokoj a ticho. Posledné lovenia boleňov pred nocou dávali najavo, že už je tu čas na snoriace zubáče, ktoré prichádzajú po zotmení. Rozhodol som sa poprehadzovať príbrežné miesta po, aj proti prúdu. Verím, že zubáče budú blízko brehu.
Chytanie po prúde
Zaujal som moju obľúbenú polohu „inú ako v posteli“ postavil som sa tak, aby som mohol hádzať po celej dĺžke brehu. Nástrahu prehadzujem smerom dole po prúde a navíjam proti prúdu maximálne 2 metre od brehu a veľmi pomaly púšťam nad kamene. Táto taktika už dostala nejedného zubáča. Na dne nachádzam nové prekážky v podobe hrubého konára, ale do budúcna bude pre mňa určite zaujímavý. V jeho blízkosti si nájde na 100 % miesto dunajský dravec. Tieto miesta poznám naspamäť, no napriek tomu trhám gumu za gumou. Dunaj to tu zase pekne rozbabral a pogúľal kamene ako sa patrí. Po odtrhnutí asi 5-tich gúm mi zaberá nádherný dravec, ktorý bez problémov šlukol trinásťcentimetrového Hamera. Záber prišiel na dne medzi kameňmi pri vysokých skokoch ponad dno. Je to jednoduché. Hore ťahám skok veľmi pomaly a dole ho tak isto veľmi pomaly púšťam. Gumu dvíham podľa hĺbky vody, ale maximálne 1,5 m nad dnom aj keď má voda hĺbku len 2 metre, dvíham 1,5 metra. Každý vláčkar vie, že zubáče nie sú len na dne. Lovia sa v celom stĺpci a veľmi často aj tesne pod hladinou. Takže prvý dravec je na brehu a po rýchlych foteniach ide ako vždy späť do hlbín Dunaja.
Chytanie proti prúdu
Pre upokojenie lovného miesta hádžem do prúdu nad seba a nechávam Hamer klepnúť o dno, ale následne ho rýchlo dvíham, aby neostal medzi kameňmi. Pridržiavam gumenú nástrahu a nechávam pracovať iba prúd nad dnom. Pár otočení kľučkou a kopanec premieňam na rybu, ktorá sa z prúdu nechce vymotať a využíva ho na únik. Nakoniec rybu otáčam a po krátkom súboji fotím zubáča veľmi slušnej 74 cm dĺžky, ktorý zaútočil tiež na trinásťcentimetrový Hamer s farbou beličky. Keď príde záber na gumu, ktorá sa len rozbieha a ja ju môžem skúšať, je to super pocit, keď sa to rybám páči a vydráždi ich k záberu. Jedným z faktorov úspechu je aj to, že tento typ gumy je pre rybu neopozeraný a ryba na ňu reaguje podstatne inak, ako keď chytá na lovnom mieste desať rybárov na tie isté gumy desať rokov. Do rána chytám ešte pár zubáčov. Všetko sú to obrovskí bojovníci a kto hovorí, že zubáč sa rýchlo vzdá, tak asi ešte nikdy neulovil riečneho zubáča. Najmenší mal 40 cm a najväčší 85 cm. Prekvapilo ma, že ani zubáč menších rozmerov nemal problém s takou veľkou gumou a zároveň ma potešilo, že sa ho zubáče nebáli a aj pri malej aktivite rýb vydráždil nie príliš akčné dravce.
Šnúra alebo silon?
Pri odchode od vody som ešte párkrát nahodil biely Hamer, ale tentokrát menší - 8 cm. Hodil som ho k obľúbenému múriku, kde sa pekne točí voda a aj napriek hĺbke 1,5 metra sem chodia dravce na lov. Asi po 5 minútovom púšťaní gumy k múriku som dostal brutálnu ranu do palice a myslel som, že som zachytil múrikovú hranu, ale po sérii kopancov som vedel, že určite som neťahal múrik, ale to mi fúzatý frajer skočil na neodolateľnú bielu. Desať minút som ho skúšal zdolať na 22 mm silon, ale tu nepomohla žiadna skúsenosť, lebo po ďalšom výpade praskol ako nitka na šitie. Nakoľko nepoužívam šnúry na prívlač, táto situácia ma po rokoch vláčenia predsa len tlačí k šnúre, ktorú mám už vybratú. No stále jej neverím a bojím sa toho, že po neúspešných dvoch rybačkách by išla dole z cievky. Silon je predsa nenápadnejší a pri vetre tak nerezonuje ako šnúra, čo opatrnému dravcovi určite nedodá dôveryhodnosť k nástrahe. V zime je to so šnúrou horšie najmä pre zamŕzanie medzi očkami. Ale aj v zime je šnúra nutnosť aj pre to, že sú sumce dosť aktívne a my nestratíme naše životné úlovky. Nuž ak na sumce, tak šnúra a ak na zubáča, tak v pohode silon, sú to dva rozdielne spôsoby lovu. Lov sumcov je špecifický a bez prípravy na túto rybu nemôžeme čakať zázraky. Je zaujímavé, že aj veľká ryba reaguje veľmi dobre na malé gumy a naopak aj malý dravec vie pekne otvoriť tlamu, aby si poradil aj s 13 cm gumou. Pomaly prichádza dážď a silnie vietor, okolo 02.00 h prichádza znovu na biely Hamer pekný záber. Ako sa hovorí, bol to tiež poriadny kopanec. Ďalší sumec zaútočil na gumu na rozhraní prúdov do zátoky, bola to naozaj makačka, ale ja ako „super rybár“ som to zase zvládol lepšie ako kedykoľvek predtým. Tak čo teda šnúra alebo silon?
Na záver
Tak asi toľko k začiatku sezóny na mojej obľúbenej rieke a dúfam, že nejaký ten „osobáčik“ či už v podobe šťuky, zubáča alebo sumca sa túto sezónu podarí. Veľmi som zvedavý na mrazivé zimné večery pri rieke. Postupné ochladzovanie vody núti dravca futrovať sa, čo sa deje práve v tomto období. Teraz sú, podľa mňa, najaktívnejšie a strácajú opatrnosť aj tie samotárske jedince, ktoré Dunaj pred nami skrýva. Pozdravujem Fera Kiša, dunajského spolubojovníka, ktorý by sa mal asi na Dunaj presťahovať, nakoľko tam je non-stop.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
