Ak by som mal nájsť rybu, ktorá sa vyskytuje takmer
všade a dá sa uloviť akýmkoľvek spôsobom, bol by
to jednoznačne jalec. Nájdeme ho v každom type
vody a je jedno, či lovíme na nástrahy rastlinného,
alebo živočíšneho pôvodu, či budeme loviť na plávanú,
feeder, prívlač, alebo na umelú mušku, vždy sa nám
s ním s veľkou pravdepodobnosťou podarí stretnúť.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2013
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 38
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Málo rýb je takých adaptabilných, a vďaka tomu aj takých rozšírených, ako je jalec. Nájdeme ho naozaj všade, nech ide o malý potok, či veľkú rieku, priehradnú nádrž, alebo jazero. Všade je doma a často až v neuveriteľne hojnom počte. Často možno vidieť skupinky jalcov v tieni pobrežného porastu striehnuť na všetko, čo z neho padne na hladinu, prípadne, čo so sebou prinesie prúd. Vo väčšine prípadov sú to menšie ryby okolo 20 – 25 cm. Väčšie jedince, ktoré už čo-to v živote preskákali, sú už opatrnejšie. Tie tak ľahko nezbadáme, ale sú určite neďaleko.
Ak hovoríme o jalcovi, takmer každému sa pred očami vybaví jalec hlavatý. Je to najrozšírenejší jalec vôbec a mnohí rybári ani nevedia, že v našich vodách majú domov ešte ďalšie dva druhy jalcov, a to jalec tmavý, medzi rybármi skôr známy ako jásek, alebo jaseň a jalec maloústy, zvaný aj prúdnik. Veľa rybárov o ich existencii ani nevie, lebo nie sú až také rozšírené ako jalec hlavatý, ktorého nájdeme naozaj všade. Jalca tmavého nájdeme skôr vo väčších riekach a jalec maloústy uprednostňuje čistú prúdiacu vodu, ktorú nachádza v potokoch a malých bystrých riečkach.
Pozrime sa na naše jalce trochu bližšie, aby sme zistili, čo sú vlastne zač. Začneme najrozšírenejším a medzi rybármi najznámejším jalcom hlavatým.
Jalec hlavatý
Je to ryba s torpédovitým, z bokov len mierne stlačeným telom, ktoré pokrývajú pomerne veľké, na dotyk hladké šupiny. Chrbtovú a chvostovú plutvu má sfarbenú dosiva. Prsné plutvy má šedo-červené a brušné a ritnú plutvu má oranžovo-červenú. Mnohí jalca hlavatého od iných jalcov dokážu rozlíšiť len podľa oblého zakončenia ritnej plutvy. Ostatné ju majú vykrojenú.
Typickým znakom tejto ryby, ako to aj jej meno napovedá, je pomerne veľká hlava s veľkými ústami, v ktorých zmizne takmer všetko jedlé, čo do vody padne. Jedinou podmienkou je, aby sa to do jeho úst zmestilo. Je to hádam najnenáročnejšia ryba, žijúca v našich vodách vôbec. Inak by sme ho asi ťažko našli v takých rozdielnych životných podmienkach a všade sa mu vcelku darí.
Zaberie takmer na všetko
V niektorých vodách sú jeho počty také vysoké, že sa na neho rybári pozerajú tak trochu s opovrhnutím, lebo zaberie takmer na všetko. Na takýchto miestach sa najčastejšie lovia jalce okolo 20 – 25 cm. Je to tým, že táto veková kategória je najpočetnejšia. Žijú v menších, či väčších skupinkách a zvádzajú pomerne tuhý konkurenčný boj o potravu. Preto sú aj najmenej opatrné a vrhajú sa na všetko, čo sa dá konzumovať.
Tam, kde sú jalce „premnožené“, tvoria základ potravy pre dravce, čo je dôvodom, že ich veľa do kapitálnych rozmerov nedorastie a tie čo majú to šťastie a prežijú útoky dravcov, sú veľmi opatrné. Jalec hlavatý je rybou, ktorá môže dorásť do celkom impozantných rozmerov, 60 cm dlhá a vyše dve kilá vážiaca ryba sa už považuje za kapitálny kus a verte, že takých je v našich vodách ešte dosť a určite sú aj väčšie.
Ponaháňa aj menšie rybky
Uloviť veľkého jalca sa však každému nepodarí. Ten sa už počas svojej životnej púti stretol so všeličím, a len tak sa na hocičo nalákať nenechá. Ak sa mu niečo nezdá, radšej ide ďalej, aj keď ide o lákavú pochúťku. Veľké jedince sa pohybujú buď v málopočetných skupinkách s dvomi-tromi členmi, alebo ako úplní samotári. Občas, z bezpečnej vzdialenosti, ukrytý v tieni pobrežného porastu sleduje jalec skupinky potravu zbierajúcich dorastencov a ak usúdi, že je všetko ako má byť, vtrhne medzi ne, aby im uchmatol najväčší, vo vode plávajúci kúsok. Veľké telo treba aj patrične živiť, preto nie je ničím výnimočným, ak ponaháňa aj menšie rybky.
Hádam najtypickejším spôsobom lovu jalca hlavatého je lov na čerešňu, alebo iné ovocie. Najlepšie výsledky s lovom na ovocie môžeme dosiahnuť na miestach, kde priamo na brehu rastie dajaký ovocný strom s mäkkými plodmi ako je napríklad spomenutá čerešňa, slivka, mirabelka, ale aj moruša. Tu je zvyknutý, že plody padajú do vody a chodí si na ne pochutnať. Tým, že tu má prestretý stôl, čiastočne stráca svoju príslovečnú opatrnosť.
Jarné chrústy sú ich pochúťkou
Rybármi najčastejšie používaným ovocím sú kôstkoviny, ktoré sa pomerne ľahko dajú nastražiť na háčik a aj celkom dobre na ňom držia. Samozrejme, že sa na ovocie dá loviť aj tam, kde strom nerastie priamo rybám nad hlavou, stačí im pred lovom a občas aj počas hodiť do vody pár, najlepšie trochu roztlačených kúskov ovocia, na ktoré lovíme.
Keď už spomíname spôsob lovu, nesmieme zabudnúť na stále zriedkavejší spôsob a to lov na chrústa. Jarné chrústy sú pre jalce veľmi zaujímavou pochúťkou, lebo predstavujú pomerne veľké, ale aj ľahko dostupné „sústo“ potravy. Chrústy im doslova padajú na hlavy zo stromov na brehoch riek a jazier a takúto príležitosť si ujsť nenechajú. Veľmi dobré výsledky sa dajú dosiahnuť aj pri prívlači, hlavne ľahkej, alebo až ultra ľahkej a veľmi častým úlovkom je aj pri love na umelú mušku.
Nech si spomenieme na akýkoľvek spôsob lovu rýb, vždy máme šancu, že sa na našom háčiku môže ocitnúť aj jalec hlavatý. Musí byť splnená iba jediná podmienka, ktorou je veľkosť nástrahy. Tá sa mu musí zmestiť do papule.
Jalec tmavý
Jalec tmavý (jásek) má podobne ako jalec hlavatý valcovité, z bokov mierne sploštené (viac ako hlavatý) telo, ktoré pokrývajú, vzhľadom na jeho veľkosť, pomerne drobné šupiny. Hlavu má oveľa menšiu s pomerne malými priamymi ústami, hoci v porovnaní s inými rybami, ako je napríklad plotica, či červenica, ich zas až také malé nemá. Vzrastom sa takmer vyrovná svojmu najrozšírenejšiemu bratovi a môže dosahovať aj dve kilá, ale také veľké ryby sú už považované za kapitálne kusy.
V Dunaji sa celkom bežne dajú loviť kusy okolo jedného kila, ale najčastejšie sa lovia jedince vážiace okolo pol kila. Predsa len tie menšie sa vyskytujú v hojnejšom počte. Žije prevažne v dolných úsekoch riek, od pásma mreny nižšie, alebo priehradných nádržiach a keďže je pre jalce príslovečne opatrný, nie je častým úlovkom na udici rybárov. Ak ho aj ulovia, mnohí ani nevedia, o akú rybu ide a veľmi často je považovaný za veľkú červenicu. Takto potom vznikajú rekordné úlovky červeníc, čo, žiaľ, nie je správne.
Typický znak dobre živených rýb
Mýlia si ho kvôli jeho krvavo-červeným plutvám, hlavne tým na spodnej časti tela, čiže prsným, brušným a análnej plutve. Chvostová plutva býva zväčša červeno-šedá a chrbtová tmavo-šedá so slabým červenkastým nádychom. Šupiny mladého jalca sú striebro-lesklé a s pribúdajúcim vekom získavajú odlesk do medena, čiže do červena. Toto je výraznejšie vidieť počas chladných mesiacov roka, čiže neskorej jesene a zimy.
Brucho veľkého jalca tmavého je na dotyk až príliš mäkké, podobné, ako majú veľké šťuky. Ak ho zaň chytíme, doslova sa nám prelieva medzi prstami. Toto je typický znak dobre živených rýb, ktoré majú dostatok potravy a dokážu sa ňou doslova napchať až na prasknutie. Keď jalec tmavý pláva v priezračnej vode, jeho krvavo červené plutvy priam žiaria a celkovo táto ryba pôsobí až majestátne. Možno práve to bol dôvod, že ho začali chovať v okrasných jazierkach.
Od červeného nádychu na šupinách už nebolo ďaleko k vyšľachteniu zlatej formy tejto ryby, ktorý sa v minulosti choval pomerne často. Dnes ho v jazierkach až tak často nevidíme, lebo ho svojou podstatne výraznejšou farebnosťou zatienili koi kapry.
Na udici bojuje statočne
Jalec tmavý, aj napriek svojmu apetítu, nie je až taký pahltný, ako jeho súkmeňovec jalec hlavatý a živí sa drobnejšími živočíchmi, ktoré hľadá v celom vodnom stĺpci. Cielený lov jáska je pomerne problematický, lebo nie je až taký rozšírený ako jalec hlavatý a ulovenie tejto ryby je väčšinou náhodný pri love iných, zväčša bielych rýb, buď na plávanú, alebo na feeder, najčastejšie na kostné červy, ale aj kukuričku. Občas sa nejaký uloví aj pri riečnom love kapra na ťažko, ale tých je naozaj málo.
Celkom dobre reaguje na pravidelné vnadenie obilninami ako je varená kukurica, pšenica, hrach, cícer. Na cícer reaguje hádam najlepšie a lovci kaprov ho za to nemajú v láske, lebo doslova vyžiera pre kapra prestretý stôl. Ak sa však chcete pokúsiť o jeho ulovenie, je dobré mať v krmive tieto hrubé zložky. Zažil som situáciu, keď nejakých 100 m po prúde od môjho lovného miesta kamarát zakrmoval kukuricou miesto na lov kapra a o pár hodín som ulovil pár pekných, kilových jáskov, z ktorých kukurica doslova tiekla. Vyzbierali kukuricu u neho a potom si ešte prišli pochutiť na kostniakoch ako na zákusku u mňa.
Na udici bojuje statočne a je to celkom zaujímavý zážitok zdolávať väčšieho jáska na jemný systém, aký pri love bielej ryby zväčša používame, nech ide o lov na plavák, či feeder. Priznám sa, že najviac jáskov mi umožnil uloviť práve feeder a nie je to len tým, že na feeder lovím najčastejšie.
Jalec maloústy
Táto pomerne malá, nenápadná ryba žije v prúdivejších úsekoch našich riek a veľa rybárov sa s ňou ešte nikdy nestretlo. Osobne som túto rybu ulovil len dva razy v živote. Prvý raz ešte ako chalan a druhý raz pred pár rokmi na Hrone. Je to možno tým, že na ryby chodievam na nížinné rieky, kde sa táto ryba vyskytuje len zriedka.
Telo má, podobne ako všetky jalce, valcovité, z bokov mierne sploštené a je zo všetkých jalcov najštíhlejší. Chrbtovú a chvostovú plutvu má šedo-čiernu, prsné plutvy má oranžovo-šedé a brušné a análna plutva je oranžová. Veľkosť lovených jalcov maloústych býva v priemere do 20 cm, čo pre nás rybárov nie je nejaká zaujímavá veľkosť, a preto sa málokto venuje jeho lovu a jeho ulovenie býva príležitostné pri love iných rýb. Jalce sú vďaka jalcovi hlavatému považované za najrozšírenejšie ryby žijúce u nás. Aj keď je to tak, nie vždy je jednoduché ho uloviť a ak by sme mali nebodaj chuť na nejakého veľkého jalca, budeme musieť predviesť veľa zručnosti pri predkladaní nástrahy, aby sa nechal presvedčiť. Po gastronomickej stránke jalec nie je príliš cenený, ale čo sa športového vyžitia týka, je to zaujímavý súper, ktorého by sme si mali ceniť.
| |
JALEC HLAVATÝ |
JALEC TMAVÝ |
JALEC MALOÚSTY |
| TVAR TELA |
Valcovité, z bokov mierne sploštené s výraznými, pomerne veľkými šupinami |
Valcovité z bokov mierne (viac ako jalec hlavatý) sploštené telo s pomerne drobnými šupinami |
Valcovité z bokov mierane sploštené telo; najmenší u nás žijúci jalec |
| SFARBENIE |
Veľké, na dotyk hladké šupiny majú nádych do žlta; párové plutvy a análna plutva sú sfarbené oranžovo, chrbtová a chvostová býva šedo-čierna s oranžovým nádychom |
V pomere k veľkosti tela drobné šupiny sú v mladosti striebrolesklé, v dospelosti s nádychom do medena; plutvy na spodnej strane tela sú výrazne, až žiarivo červené, chrbtová a chvostová sú šedo červené |
Telo má pokryté primerane veľkými šupinami, sfarbený je podobne ako jalec hlavatý |
| VÝSKYT A SPÔSOB LOVU |
Nájdeme ho doslova všade. Je to ryba, ktorá sa dokáže adaptovať na akékoľvek prostredie. Ulovíme ho akýmkoľvek spôsobom lovu rýb. Ak je nástraha taká veľká, že ju dokáže zhltnúť, je veľmi pravdepodobné, že ju zoberie |
Najskôr ho nájdeme v dolných pásmach riek, od pásma mreny nižšie. Lovíme ho na plávanú a feeder |
Horné, prúdivé úseky riek |
| TYPICKÉ ZNAKY |
Veľká hlava s veľkými ústami, análna plutva je oblá |
V pomere k telu malá hlava, plutvy, hlavne v teplejších mesiacoch roka sú červené, análna plutva vykrojená |
Malé ústa, vykrojená análna plutva |
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
