Ako sa už pomaly
stáva v skorej jeseni
dobrým zvykom,
partia z fóra Slovenského
RYBÁRA
sa stretáva na akcii oficiálne
nazvanej SMFSR (stretnutie
muškárov fóra Slovenského
RYBÁRA), ľudovo
muchostretko. Tento rok sa
konal už 2. ročník, v poradí
však tretie stretnutie; v prvých
dvoch ročníkoch sme
mali možnosť vyskúšať rieku
Hron (za bojových zimných
podmienok) a následne Belú
a Váh minulý rok.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2013
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 58
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Tento rok sa myšlienka muchostretka resp. miesta jeho konania začala rodiť už za dlhej zimy, keď padol v rámci diskusie návrh vyskúšať rieku Oravu. Po vypísaní muchostretka na fóre sa u niektorých objavovala určitá skepsa k tomuto revíru, ja osobne som na tejto vode chytal iba raz v živote asi pred 16 - 17 rokmi a predstava lovu na tejto legendárnej slovenskej rieke ma lákala. Ani ostatní nemali (s výnimkou Riša alias Richiho a bimba34) s touto vodou veľké skúsenosti. Výber revíru nám trošku komplikoval fakt, že týždeň pred muchostretkom sa konali na najznámejších slovenských muškárskych revíroch Majstrovstvá Európy v muškárení. Demokraticky sa tak nakoniec v ankete postavili proti sebe rieky Hron a Orava a účastníci si odhlasovali s drvivou prevahou Oravu...
Dážď, dážď a ešte raz dážď
Postupne začali pribúdať prihlásení účastníci, vskutku všetko známi fóristi (Jaro-moderátor, redaktor Andy, luiRA, Miga, Oreno, Richi, bimbo34) a pridali sa aj „nováčikovia“ ako Andrej (andrei11) a matásek, pre ktorého to mala byť úplná muškárska premiéra; najväčšou novinkou tohto ročníka však bolo, že sme mali prvýkrát medzi sebou ženu muškárku – Ľubovu priateľku Luciu („lola“).
Počet účastníkov trochu kolísal, žiaľ, pre pracovné povinnosti sa nemohol nakoniec zúčastniť Preceda a ani Richi a Matáskovu premiéru zhatili nečakané zdravotné komplikácie. Nastal deň odchodu na Oravu, keď sme v spoločnom závese takmer všetci zúčastnení vyrazili smer Oravský podzámok. Spočiatku to vyzeralo na úplnú katastrofu, kým po ceste sme pod Donovalmi obedovali usadení na vonkajšej terase, po príchode na Oravu bola naša nálada pod bodom mrazu – dážď, dážď a ešte raz dážď, rieka mala farbu zmiešaného kakaa a čiernej kávy.
V Oravskom podzámku za nami na chvíľu prišiel Rišo, ktorý predsa len mal optimistickejšie správy; vypili sme kávu v bufete pod Oravským zámkom a keď sme vyšli von, nálada hneď stúpla – svietilo slnko a mraky mizli. Ubytovali sme sa v príjemnom „Penzióne u nás“ (pani majiteľke ešte raz ďakujem za trpezlivosť pri zmene počtu ubytovaných) a v spoločenskej miestnosti sa rozložil gurmánsko-muškársky hlavný stan.
Prvé úlovky - jalce
Ľubo s Andym sa hneď pustili do viazania, ostatní sme ich sledovali, učili sa, komentovali a konzumovali vynikajúceho sumca, ktorého ako vždy priniesol Oreno. Podvečer sme sa vybrali do Tvrdošína vyzdvihnúť povolenky – tu treba oceniť ochotu a ústretovosť hlavného hospodára pána Suľu, ktorý nám okrem povoleniek odovzdal aj užitočné rady kde si ísť zachytať; zároveň sa aj v priebehu muchostretka zaujímal o to, ako sa nám darí. Rišovi dodatočne ďakujeme za pomoc pri zabezpečovaní povoleniek.
Večer sa niesol v tradičnom duchu, viazalo sa, popíjalo, debatovalo a všetci sa už tešili na vodu... Piatkové ráno nás privítalo sviežim oravským vzduchom, po raňajkách sa vyrazilo na zvolený revír Orava č. 3 pri Tvrdošíne a praktická časť muchostretka sa mohla začať...
Prvé úlovky nedali na seba dlho čakať, boli to však na prekvapenie nejaké jalce. Netrvalo však dlho a aj lipne a pstruhy potočné sa objavili v podberákoch účastníkov. Postupne sme sa posúvali dole prúdom a prišli sme k veľmi peknej pláni s rýchlejším prúdikom uprostred.
Lipne začali byť pri chuti
Prúdik sa stal pre Andreja (andrei11) okamžite srdcovou záležitosťou a treba povedať, že postupne aj pre ostatných, keďže tak prúdik ako aj jeho okolie sa rozhodli vydávať (dočasne) svojich obyvateľov na naše udice. Lipne začali byť pri chuti a deň rýchlo ubiehal. Na chvíľu sme poobede prerušili lov, dopriali si rýchly obed a vrátili sa na vodu, tentoraz však na začiatku Tvrdošína. Tu sme chytali až do konca, každý si zaknihoval potočáky a lipne, objavili sa opäť i nejaké jalce.
Po ukončení lovu sme sa vrátili na základňu, dopriali si typické oravské jedlo – pizzu – a v pohodovej atmosfére debatovali a viazali v penzióne. V sobotu ráno sme sa vrátili na prúdik, to sa už k nám pridal aj bimbo34 s otcom Daliborom. Dalibor hneď na prvé nahodenie chytil lipňa, a tak sme rozvinutí do „rojnice“ pokračovali v love. Ja spolu s redaktorom Andym som musel túto príjemnú spoločnosť a rybačku opustiť, žiaľ, už poobede a vydať sa každý svojou cestou domov.
Orava nás príjemne prekvapila
Ostatní chytali zase až do večera, Daliborovi sa podaril aj pekný dúhak (40 cm), potočáky boli tiež a lipne išli vo veľkostiach 36-38 cm. Všetci účastníci si teda pekne zachytali aj v druhý deň muchostretka, pričom sa striedal klasický lov na suchú mušku s nymfovaním. V nedeľu ráno vybavili zostávajúci účastníci formality a rozišli sa každý svojím smerom....
Treba povedať, že Orava nás všetkých príjemne prekvapila, obsádkou rýb a prostredím. Konštatoval som, že rieka resp. aspoň jej časti kde sme lovili, nevykazuje takú mieru znečistenia ako to poznáme z iných revírov. Všetci sme sa zhodli, že to bol zatiaľ najlepší ročník aj pokiaľ ide o úlovky. Napriek už spomínanej počiatočnej nedôvere sme si nakoniec všetci pekne zachytali a počasie nám napriek zlému úvodu hralo do kariet.
Je len škoda, že Preceda a Richi sa nemohli zúčastniť, ale dúfam, že na rok nám to svojou účasťou vynahradia. Samozrejme, padali už aj prvé návrhy na revíry 3. ročníka, ktoré určite stoja za zváženie; času je dosť a verím, že 3. ročníku nestojí nič v ceste. Páni, všetkým vám ďakujem za účasť, príjemnú atmosféru, šéfviazačom Andymu, Ľubovi aj Migovi za poskytnuté praktické rady a teším sa na ďalší ročník.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
