Je pondelok, prvý
deň po víkende a
každý sa poberá
do práce. Ja však
stojím pri móle
a čakám na kamaráta
Thomasa, s ktorým sme
sa už dávnejšie dohodli,
že vyrazíme na lov sumcov.
Dohoda síce znela
presne o 10. hodine, ale
Thomas prichádza až
pred pol jedenástou.
Typický Francúz, no aspoň
ako ospravedlnenie
priniesol so sebou fľašu
kvalitného vína.
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2013
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 80
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Nalodíme sa teda a plnou parou vyrážame za našimi nadrozmernými fúzatými kamarátmi. Rozhodli sme sa loviť na kanáli priamo v centre mesta Lyon. Tu medzi mostmi a piliermi nachádzame perfektné hlboké útočiská. Okolie je veľmi zaujímavé, veď málokedy chytám priamo v meste. Okolo nás je všetko možné: ruch ciest, či hlasy z ulice.
Jeden nikdy nevie, čo ak prekvapia?
Miesto vôkol nás prekypuje životom. Ľudia z brehu na nás v člne len neveriacky pozerajú a čakajú čo sa bude diať. Rozhodli sme sa zastaviť pri miestnom kaštieli. Pozrel som sa na sonar, ktorý ukazuje 10 metrov hlbokú vodu a to len pár metrov od brehu. Neuveriteľné!
Chystám prvú nástrahu - pekného jalca, ktorého som včera narýchlo chytil. Potom mám už len ostrieže, no aj to je dobré.
Thomas ide na to vertikálne s bezlopatkovým voblerom. Obaja teda skúšame iné techniky ako tie, na ktoré sme zvyknutí. Jeden nikdy nevie, čo ak prekvapia? Čln máme natočený v smere toku, prechytávame úsek, ale sonar, okrem našich montáží, neukazuje nič zaujímavé. Opúšťame teda scenériu kaštieľa a plavíme sa k miestnej katedrále. Práve tu stretávame Thomasovho známeho, ktorý sa sťažuje. Vraj už dva týždne nechytil rybu nad 150 cm; chudák chlapec.
Lenže ani nám sa nedarí... Aj keď máme pod sebou 14-metrovú hĺbku, ostávame tu takmer hodinu bez ťukanca. Thomas rázne zavelí koniec! Nemá to tu podľa neho zmysel, preto naberáme kurz priamo na Rhônu. Je zhruba jedna po poludní, keď prichádzame na ním vybrané miesto. Nakoľko som sa cítil dosť unavený, časť cesty som prespal a budí ma až príchod dažďa. Presunuli sme sa teda pod posledný most na Saone, tam budeme dokonale krytí pred dažďom kým ustane.
Thomasovo resumé: dve nahodenia, dve ryby
Thomas začína nahadzovať s tou istou nástrahou čo predtým, ja sa však prehŕňam v boxe až kým nenájdem to čo hľadám - podobnú nástrahu, ale od iného výrobcu. Podávam mu ju so slovami, že možno iný pohyb nástrahy zaberie. Rázne odmieta.
Ja som sa rozhodol loviť na 120-gramový jig, na ktorý som natiahol 18 cm gumu. Prvý hod sa nepodaril a triafam železnú konštrukciu mosta. Most zadunel a Thomas sa ide popukať od smiechu. Podpichuje, či sa chystám chytať holuby. Odpovedám mu, že i to by bolo lepšie než nič!
Po pár minútach sa však Thomas rezignovane rozhodol pre zmenu nástrahy. Konečne sa podvolí a použije tú, ktorú som mu ponúkal. Pozerá, skúša a nakoniec nahodí. Práve som mu začal vysvetľovať v čom je lepšia a aký pohyb vykonáva, keď tu jeho prútom zalomcuje nečakaný záber. V sekunde seká a ťahá sumca okolo 80 cm, ktorého vyberáme len na krátke odfotenie a potom púšťame späť.
Thomas sa poobzeral po okolí, vyberá miesto a znovu nahadzuje. Nástraha spadne, on ju asi dvakrát potiahne a BUM, ďalší dorastenec na druhom konci. Badám na jeho tvári posmešný úškrn. Po vytiahnutí prichádza rovnaký proces ako predtým a sumček rýchlo pláva preč. Mne sa zatiaľ nepodarilo na gumenú rybku nič, preto sa už pozerám po holuboch.
Thomasovo resumé znie: dve nahodenia, dve ryby. Takže nechytať na vertikál, ale nahadzovať! Vzápätí už nástraha letí pod breh, padá na vodu a začína svoju cestu dole. Sekunda, dve a Thomas zase seká, palica sa ledva ohýba. Na silný sumčiarsky prút „vykurbľuje“ 50 cm šťuku. Tri nahodenia, tri ryby.
Už ani nechytám
Cítiť z neho hrdosť a posmešky na seba nenechajú dlho čakať. Uvažujem, že ho strčím z člna do vody, najmä po slovách: Pozeraj, tam letí, ten je pekne tučný, akurát pre teba. Ukazuje pritom na naozaj tučného holuba.
Už ani nechytám, Thomas hádže ako o život, ale teraz už bez výsledku. Vtom badám lov na hladine. Ostrieže! Rýchlo UltraLight do ruky a malý Camion už letí. Akoby z ničoho sa na hladine toku hlbokého 12 metrov objavila banda ostriežov loviace malé biele rybky. Za pár minút mám 3 kusy, z toho jedného pekného tučniaka. So sebavedomým úsmevom hovorím Thomasovi, že táto rybka mi dnes donesie obra! Vo chvíli keď uvidel moje odhodlanie, nasucho preglgol a ja už nemusím počúvať ďalšie poznámky o holuboch.
Zhodujeme sa na zmene miesta, od ktorého očakávame, že prinesie vytúženú rybu. Nádeje sú veľké, najmä teraz, keď už mám svoju top nástrahu. Zastavujeme sa teda pod mostom pri lýceu, okolo mosta je to preľudnené študentmi. Kývajú, pískajú na nás. My odzdravujeme a presúvame sa ďalej dole prúdom. Nič zaujímavého sa však nedeje. Thomasovi sa z času na čas zasekne požičaná nástraha, no z kameňov sa nám ju vždy darí vyslobodiť.
Rozbúrený obor so mnou bez problémov cvičí
Ja už dlhšiu dobu svojho ostrieža nevidím, rozhodol som sa teda postaviť na predok člna a hľadať ho na sonare. Vidím pritom, že koncentrácia rýb je minimálna. Nudu zabíjam teda hrou o nájdenie nástrahy. V tom pocítim prvý jemný ťuk do palice a o chvíľu zase. V duchu sa prihováram ostriežovi, nielen hľadaj, ale aj nájdi! Pozornosť zase smerujem k sonaru. Netrvá to však dlho, udica sa v momente ohne a niečo mi ju ťahá z ruky pod hladinu. Jediným rýchlym, ale tvrdým pohybom sekám. Je tam! Thomas sa nechápavo pýta: „Aj ty si chytil kameň?“ „Nevidíš? Je to ryba, len ju ešte neviem zdvihnúť!“ Revem hlasno posilnený adrenalínom.
Stojím na prednej časti člna, sumec sa vzmáha a vyráža na dno. Takmer som neudržal rovnováhu a len-len, že nespadol do vody za ním. Pre istotu sa teda vraciam do stredu lode. Je to však náramne ťažké! Udicu ledva držím v ruke a rozbúrený obor so mnou bez problémov cvičí! Dostáva ma do rozmanitých akrobatických formácií. Ťah je nenormálne tvrdý, ledva držím udicu nad bokom člna, brzda navijaka popúšťa len pár metrov šnúry.
Thomas vyberá a zapína kameru. Odteraz to filmujeme, hovorí s úsmevom. Po našej poslednej vychádzke spolu pridá ďalšiu radu: nastav si brzdu na silnejšie. Na to mu však s pokojom Angličana odpovedám: Viac sa nedá! Udica a navijak sú na toto stavané, hovorím si! Jedinou neznámou je biela sumčiarska šnúra FIN Direct Catfish STRONG. Nedávno som od tejto firmy testoval Exact 8, ktorý ma presvedčil po všetkých stránkach, preto verím aj tejto šnúre a dávam do toho maximum!
Našich päť minút slávy
Čo sa budeme hrať, hovorím si a zase sa opieram do prúta. Špičku mám dosť často pod hladinou, ale výpady sumca sú čoraz slabšie. Z mosta na nás píska celá armáda školáčok. Ja bojujem so sumcom o dušu v plnom nasadení, no Thomas im máva celý bez seba. Paráda, namiesto toho, aby vyberal rukavice, sa tu predvádza; typický Francúz...
Moja ryba dáva dokopy posledné sily a čln ťahá hore prúdom dobrých dvadsať metrov, ale brzdu už nepotiahne. Pekný výpad, snímam z hlavy pomyselný klobúk, ale už by som mal byť na rade zase ja, a tak opäť ťahám. Po necelej minútke sa pod hladinou objavuje silueta veľkého čierneho sumca zo Saone, obyvateľa mesta Lyon. Ťahám ho na hladinu, kde sa však pozbieral a otáča sa. Posledné potiahnutie cievky však trvá len niekoľko sekúnd, chvost už pod vodu nedostal a ostáva čľapkať na hladine. Čln sa nebezpečne rozkýval a z mosta počujem na pozadí krik ľudí: Enorme!
Sumec si konečne ľahína na hladinu a Thomas ho rukou jemne klepne po hlave. Popri obdive školáčok sa konečne začal venovať aj úlovku. Naťahuje si rukavice aby mi s ním pomohol. Sumec už však po klepkaní ostáva pokojný na hladine, priťahujem ho preto a Thomas chytá rybu za tlamu. Skúša ho dať do člna, no nejde to, pomáham mu aj ja a konečne ho vyťahujeme do člna. Teraz, keď je už v člne viem, že som spravil dobre a šnúre FIN veril! Vyťahovanie ryby spôsobilo burácanie z mosta. Potlesk sprevádzaný výkrikmi - našich päť minút slávy.
Nebolo kde fotiť
Meriame rybu, pekných 225 cm! Kde sa však budeme fotiť? Všade len samý betón. Nuž, nedá sa inak a pristavujeme sa pod jedným parkoviskom na mieste, kadiaľ kedysi dávali do vody člny. Periférne vidím, že veľká časť študentov sa náhli k nám, preto fotenie nemá zmysel. Zastavujú sa aj okoloidúci, je to pre nich obrovská atrakcia!
Po krátkom trápení však rybu púšťame späť do vody. Na miesto práve v tej chvíli prichádza rodinka s malou dcérou, ktorá za sumcom zakričí: Dobrú noc! Každý vôkol sa pousmial, veľmi pekné gesto.
Pozbierame si teda veci a sadáme do člna. Thomasovi pripomínam, že ak holub bude mať sumčí sliz, tak ich naozaj začnem loviť. Na toto odpovedá: I love mucus! Nechápavo pozerám, čo tým mucusom myslí a pýtam sa, čo to znamená. Veď predsa sumčí sliz vo francúzštine, odpovedá so smiechom. Aha, takže „I love mucus!“, poznamenávam.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
