V spenených vlnkách na zvlnenej modrastej
hladine obrovského jazera Udomlja sa odrážajú
lúče slnka a desiatky rybárov v pravidelných
rozstupoch vyzerajú, akoby strážili,
aby ho niekto neukradol. Za nimi sa s odstupom
niekoľkých metrov tiesnia diváci. A majú sa na
čo pozerať. Každú chvíľku niektorý zo sústredených
pretekárov zasekne a o chvíľu je vidieť striebrolesklú
rybu, ako sa bezmocne hmýri na vlasci.
info
Kategória: Plávaná
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2013
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 84
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Majstrovstvá Ruska v love rýb na plávanú sa tento rok uskutočnilo na jazere Udomlja, ktoré leží zhruba na polovičnej ceste medzi Moskvou a Petrohradom. Športový lov rýb v Rusku je čím ďalej tým populárnejší, masovému rozšíreniu bránia iba vysoké ceny profesionálneho rybárskeho náčinia. Aj napriek tomu sa však za posledných niekoľko rokov počet športových rybárov zmnohonásobil a mnohí z nich dosahujú výrazné úspechy aj v európskych alebo svetových súťažiach.
Na tohtoročný šampionát na jazere Udomlja sa kvalifikovalo 69 rybárov z najrôznejších oblastí Ruska, medzi nimi niekoľko čerstvých majstrov Európy a sveta. Každý z nich si pred začatím pretekov vyžreboval číslo svojho lovného miesta, ktorého hranice sú označené na pobrežných kameňoch bielou kriedou. Len čo boli preteky odštartované, lesklé telá malých rybiek aj poriadnych kúskov začali nedobrovoľne putovať z vody na breh. Po celý čas sa bolo na čo pozerať.
Celkom vylovili pretekári z jazera ryby s hmotnosťou 411 kilogramov. V súťaži družstiev zvíťazil tím Moskva 2 s takmer 50 kg ulovených rýb, na ďalších miestach skončili rybári zo Smolenska a Krasnodaru.
Najlepším v súťaži jednotlivcov sa stal Oleg Maneškin zo Smolenska s 11 a pol kilogramami. Medzi úlovky patrili najrôznejšie druhy rýb: od beličky a karasy cez pleskáče a plotice až po ostrieže.
Nikdy nezamŕza
Jazero Udomlja je dlhé sedem a pol kilometra, široké približne tri, jeho hladina má 1 000 hektárov. Najväčšia hĺbka je 38 metrov, priemerná šesť. Je jedným z približne siedmich stoviek jazier, ktoré sa v tejto oblasti nachádzajú. Udomlja je však výnimočné tým, že jeho voda slúži na chladenie Kalininskej jadrovej elektrárne, ktorej chladiace veže sa týčia len pár sto metrov od jeho brehu.
Pre náhodného pozorovateľa zo strednej Európy je prepojenie rybolovu s blízkosťou jadrovej elektrárne mierne desivé, ruskí športoví rybári s tým však evidentne problém nemajú. Už si zvykli, pretože federálne majstrovstvá v rybolove sa na jazerách, slúžiacich ako zdroj chladenia pre jadrové elektrárne, konajú už tretí rok. Nad mojimi prekvapenými otázkami sa funkcionári ruského rybárskeho zväzu len usmievajú. Keď im prvýkrát túto možnosť ponúkla ruská korporácia pre jadrovú energiu Rosatom, spočiatku vraj boli tiež celkom prekvapení. Po počiatočnej nedôvere však prišlo poznanie, že tieto jazerá sú monitorované ďaleko prísnejšie než všetky ostatné. Dozimetrické merania ich presvedčili, že nebezpečenstvo rádioaktivity skutočne nehrozí.
Rybári získali pre svoje šampionáty ochotného a bohatého sponzora, Rosatom zase možnosť, ako ukázať verejnosti, že jadrová energetika nemusí byť nutne ekologickým strašiakom, ale môže byť k životnému prostrediu šetrná. Prísne meranie lovených rýb sa uskutočnili aj tentoraz a hodnoty boli v norme.
Voda jazera je priehľadná, jej čistotu dokazujú aj vzácne druhy mušlí, ktorým sa tu mimoriadne darí. Mušle sú pritom najcitlivejšími indikátormi čistoty vody. Hoci je voda, používaná na chladenie reaktorov jadrovej elektrárne úplne čistá, jednu zvláštnosť predsa len má, a tou je teplota. Voda, ktorá sa vracia z chladiaceho okruhu elektrárne, má totiž pomerne vysokú teplotu: 25 stupňov Celzia. Podľa miestnych rybárov táto neobvyklá odchýlka však rybám nielenže neškodí, ale dokonale im vyhovuje. Jedinou anomáliou, viditeľnou aj voľným okom, je skutočnosť, že jazero v zime nezamŕza. To umožňuje vysádzať experimentálne aj teplomilnejšie ryby, ktoré by inak v týchto zemepisných šírkach neprežili. Úspešne sa tu napríklad podarilo vysadiť populáciu jeseterov.
Rituál vnadenia
„Úspech či neúspech pri takých pretekoch ako je tento, spočíva v umení vnadiť“, vysvetľuje mi na brehu Vasilij Končalovskij, ktorý sa lovom rýb zaoberá amatérsky, ale na preteky profesionálov chodí ako fanúšik. „Keď dáš do návnady nielen rozum, ale aj srdce, ryby si ju nájdu. Priláka ich to. A potom už je to len otázkou času, kedy začnú brať“, dodáva so sprisahaneckým úsmevom.
Správne vnadenie rýb je rituálom, ktorý pretekári aj celé družstvá rozoberajú každý deň dlho do noci. Pripravujú špeciálne návnady z cesta s príchuťami ovocia i mäsa, niektorí pridávajú do varených návnad z cesta dážďovky, červíky alebo chrobáky a larvy. Siahodlhé diskusie vedú aj na tému, ako ďaleko od brehu, ako husto a ako často vnadiť, či je lepšie návnadu len hádzať na hladinu, alebo použiť špeciálne praky a strieľať ju ďalej od brehu, kde je väčšia hĺbka.
Preteky sa chýlia k záveru, slnko zapadá za obzor a všetci účastníci tohtoročných majstrovstiev Ruska sa pomaly zhromažďujú okolo obrích kotlíkov, z ktorých sa šíri neodolateľná vôňa. Najlepší miestni kuchári na čele so šéfkuchármi Konštantinom Ivlevym a Jelenou Changoj varia delikátnu rybiu polievku s lahodne znejúcim názvom „ucha“. Objavujú sa fľaše s vodkou, ktorá je pred „uchou“ nevyhnutným aperitívom a o chvíľu už sa všetci pri srkaní a hltaní rybieho mäsa púšťajú do rozprávania rybárskych historiek z Bieloruska, Kaukazu, Sibíri aj Altaja a len občas sa inštinktívne obzrú k obrím chladiacim vežiam za chrbtom. Z tých však len mierumilovne a spomalene unikajú oblaky bielej pary.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
