Ubehol jeden rok odo dňa, keď so smútkom na duši
prijali naše rybárky - reprezentantky v LRU plávaná
rozhodnutie, že na majstrovstvá sveta v Holandsku
v roku 2012 sa nepôjde. Nebolo to prvýkrát, čo
na medzinárodnom športovom podujatí žien v LRU
plávaná naše rybárky chýbali. Už takmer 20 rokov trvala
táto izolácia od diania na medzinárodnej úrovni.
info
Kategória: Plávaná
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2013
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 28
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
V roku 2013 sme sa konečne dočkali zmien. RADA SRZ v Žiline schválila v apríli 2013 vymenovanie Ivana Cibulku za štátneho trénera pre ženy v LRU plávaná. Jeho úloha bola neľahká. Začal s prípravou reprezentácie žien na majstrovstvá sveta v Slovinsku.
Nepoznal kvality a nedostatky svojich zverenkýň a času bolo málo. Zorganizoval spoločné sedenie v Krpeľanoch v júli 2013 pri príležitosti konania majstrovstiev Slovenska, kde rozdelil úlohy pretekárkam aj členom realizačného teamu. Podal stručnú informáciu o charaktere vybranej pretekárskej trate v Slovinsku a o druhoch rýb, ktoré sa tam vyskytujú. Súčasne definoval základné požiadavky na prípravu rybárskeho výstroja /rybárskych prútov, deličiek, top-setov, podberáku, rybárskej sieťky, stoličky a iných drobných doplnkov nevyhnutných na výmenu prípadne nepoužiteľných častí výstroja/. Bolo definitívne dohodnuté zloženie výpravy do Slovinska: 5 pretekárok (Eva Cibulková, Martina Cibulková, Miroslava Pavelková ml., Mária Pethőová, Sandra Petőczová), náhradníčka (Miroslava Pavelková st.), štátny tréner,1 asistent štátneho trénera, 4 členovia realizačného teamu.
Bol odsúhlasený časový harmonogram na obdobie od 18. do 26.8.2013 a spresnený čas a miesto spoločného odchodu zo Slovenska.
Nekonečné prípravy
Informácií bolo veľa. Vzhľadom na krátkosť času nezostávalo nič iné, len individuálne trénovať podľa podmienok v okolí bydliska, nakoľko reprezentantky sú z rôznych kútov Slovenska.
Prípravy niekoľko dní pred odchodom vrcholili, telefonicky sa doobjednávali niektoré drobnosti, ktoré ešte chýbali do výstroja. Pomáhal každý, kto mohol. Niekto dobrou radou a niekto zas zapožičaním chýbajúcich vecí. Len s odstupom času som si uvedomila, že bez dobrých kamarátov rybárov by som to nezvládla. A nebola som sama.
Nadišiel dlho očakávaný deň D a ideme do Slovinska
Konečne nadišla nedeľa 18.8.2013. Sú štyri hodiny ráno. Posledná kontrola vecí podľa vopred napísaného zoznamu. V mojom aute zostali voľné len dve miesta, jedno pre vodiča a druhé pre spolujazdca. Ostatný priestor je naložený tak, ako nikdy predtým. Stretávam sa s ďalšími členmi z našej výpravy Evou, Ivanom a Jóžim. Pokračujeme v ceste do Bratislavy, kde nás čakajú Mirka, Maťa, Roman a Marián. Všetko prebieha podľa dohody.
Kolóna troch áut vyráža z Bratislavy cez Rakúsko do Slovinska. Štvrté auto odchádza v rovnakom čase z Veľkých Kapušian cez Maďarsko do Slovinska. V ňom sú Sandra, Tomi a Karol. Stretnutie výpravy je naplánované na poobedie v Radeče v Slovinsku. Cesta ubieha bez ťažkostí. Cez vysielačky dostávame priebežné informácie od Romana, ktorý riadi vedúce vozidlo.
Neďaleko Mariboru máme krátke stretnutie s rybármi zo Slovinska. Povzbudili nás tým, že pretekárska trať na rieke Sáva pri Radeče je bohatá na úlovky. Už sa nevieme dočkať okamihu, keď uvidíme Sávu. Prichádzame k mestu Celje. Prvýkrát vidíme rieku Sávu. Pripomína nám Váh na hornom toku: málo vody, miestami vidieť vyčnievať z nej kamene. Ťažko si vieme predstaviť, že o 30 km južnejšie je z nej rieka s hĺbkou vody až do 7,5 m. Konečne Radače, malé mestečko s malebnými kopcami, ktoré stúpajú do výšok niekde už tesne od koryta rieky.
V penzióne nás čaká majiteľka s manželom. Je pripravený dobrý obed a po dlhej ceste si sadáme k stolu. Idylu nedeľného poobedia si chceme užiť pri vode. Preto bez váhania odchádzame od stola rovno k autám, aby sme čo najskôr boli pri vode. Výhodou nášho ubytovania je to, že k rieke máme len na skok. Pri vode nás čaká prekvapenie: pretekárky z Holandska a z Anglicka trénujú o dušu a pritom sa im aj dobre darí. Po obhliadke pretekárskej trate sa rozhodujeme venovať príprave, montážam a vyvažovaniu plavákov, viazaniu nadväzcov a ich odskúšaniu. Ani sme sa nenazdali a už sa zvečerilo.
Ťažko na cvičisku, ľahšie na bojisku
Je pondelok ráno, príprava a balenie krmiva o šiestej, raňajky o pol siedmej a odchod k rybárskemu domu o pol hodinu neskôr. Nasleduje losovanie boxov /podľa propozícií 5 dní, od pondelka do piatka, je príprava pretekárskych družstiev v boxoch/, kde všetky pretekárky z jedného družstva budú vedľa seba loviť na riadne vytýčených lovných miestach. Tréneri majú pod dohľadom všetky, môžu ich výkony porovnávať, testovať krmivo a overovať si zvolenú taktiku.
Len tu sa postupne odkrývajú moje slabé miesta, ktorými boli technika a rýchlosť. Môj osobný tréner Jóži mal veľa trpezlivosti pri mojej príprave. Ale ani ostatné to nemali ľahké. Nové podmienky, veľká hĺbky vody /miestami až 7,5 m/ a celkové napätie na výkone nepridávajú. Niektoré pretekárky sa musia popasovať aj so psychickým náporom, ako dôsledkom pocitu zodpovednosti za dosiahnutý výsledok. Občas vidím aj slzy sklamania. Je mi tých pretekárok ľúto, ale nedá sa pomôcť. Každá musí zabojovať sama so sebou.
Z piatich dní tréningu dva dni trávime v boxoch s hĺbkou vody až 7,5 m. Je to poriadna drina. Aj pomerne silný vietor dáva poriadne zabrať, keď sa opiera do deličky. Nejedna pretekárka už zlomila deličku. Ale aj to patrí k tomuto športu. Preto každá z nás má kompletné dve deličky vo výstroji. To najhoršie čo nás čakalo, je veľa hmyzu a medzi nimi prevažne osy, ktoré sú mimoriadne agresívne. Nejedna pretekárka a aj členovia realizačného teamu končia deň s viacerými bolestivými uštipnutiami rúk, nôh alebo tváre. Prírode sa nedá rozkázať, musíme sa tým podmienkam prispôsobiť. Takto sme to prijali a ide sa ďalej.
Príroda ukázala svoje vrtochy
Kým po celý týždeň bolo pomerne slnečné počasie, z piatku na sobotu sme zažili poriadnu búrku. Majstrovstvá sveta sa začali v sobotu ráno. Ani poriadny dážď nikoho neodradil. Všetko prebiehalo podľa časového harmonogramu. Ráno po žrebovaní sme nastúpili na svoje miesta. Na pretekárskej trati, okrem pretekárok, trénerov a rozhodcov, nechýbali reportéri a diváci. K nim sa pridali aj verní fanúšikovia, ktorí sprevádzali vlastné družstvá a hlasne prejavovali podporu svojim. Dobrý výkon odmenili potleskom a búrlivým krikom.
Počasie sa okolo obeda umúdrilo, a tak prvý veľký deň majstrovstiev sveta sa končil bez dáždnikov. Pri vážení úlovkov bolo radosti, ale aj sklamania. Naše družstvo po prvom dni bolo na 14. mieste. Nebolo to až také zlé, aby sme boli sklamané. Na spoločnej porade sa analyzovali poznatky z prvého dňa a prijali sa rozhodnutia o taktike boja na nasledujúci deň.
Nedeľa nás prekvapila silným, nepríjemným a neustávajúcim dažďom. Bolo nutné vykonať opatrenia pre zachovanie správnej vlhkosti krmiva. Pre silný vietor to bolo takmer nemožné. Voda bola všade a neustále stekala po nepremokavom oblečení. Za tohto krajne nepriaznivého počasia sa ukázalo, čia taktika a pripravenosť je dokonalá a nenaštrbí ju ani zlé počasie.
Väčšina pretekárok dosiahla podstatne nižšie úlovky ako v sobotu. I napriek tomuto nepriaznivému počasiu váženie úlovkov prebehlo bez problémov. Zvedavosť sa nedala skrývať, každý chcel vedieť ako to dopadlo. Jednotliví rozhodcovia vedeli len výsledky za sektor, v ktorom boli zadelení. Vyčerpané z ťažkých pretekov po zbalení zmoknutého výstroja sme sa pobrali do penziónu, kde nás čakal obed a príprava na záverečný ceremoniál.
Zvedavosť nám nedala, a tak sme sa čo najskôr vybrali k rybárskemu domu. Dážď prestal. Výsledkové listiny už boli vyložené. Konečne sme sa v nej našli. Potešilo nás 14. miesto, lebo sme sa obávali, že po nedeľňajšom výkone to bude horšie. Záverečný ceremoniál sa začal. Slávnostnú atmosféru umocňovala aj dychová hudba. Na miesto nástupu jednotlivé pretekárske družstvá odprevádzali miestne deti nesúce tabuľku s názvom štátu, ktorý pretekárky reprezentovali.
Prekvapenie, ktoré sa nekoná každý rok
Kým po prvom dni majstrovstiev na prvých troch miestach boli pretekárske družstvá z Chorvátska, Maďarska a Španielska, tak druhý deň pretekov aj s vrtochmi počasia radikálne zmenili poradie družstiev, ktoré sa dostali na stupeň víťazov. Konečné poradie a umiestnenie pretekárskych družstiev bolo na prvých troch miestach: 1. Anglicko, 2. Chorvátsko, 3. Taliansko...
V hodnotení jednotlivcov zo sto hodnotených pretekárok na prvých troch miestach: 1. Jana Grešová /Česká republika/, 2. Matea Minanov /Chorvátsko/, 3. Simona Pollastri /Taliansko/.
Rozhovor so štátnym trénerom víťazného družstva
SVOJIM PRETEKÁRKAM VERÍM!
Nadišiel rozhodujúci okamih môjho poslania. Rozhovory o dojmoch a pocitoch s tými najúspešnejšími. Interview so štátnym trénerom reprezentácie z Anglicka sa uskutočnilo za pomoci Jiřího Hrazdila, asistenta štátneho trénera českej reprezentácie, ktorý mi robil tlmočníka. Oslovila som pána Robetsa, štátneho trénera víťazného družstva. Tento veľmi ochotne prijal moju ponuku a bol pripravený odpovedať na moje otázky.
Aký máte pocit z víťazstva vášho družstva?
Úžasný, neopísateľná radosť. Dôvodom je skutočnosť, že už dlhšiu dobu sa nám nedarilo stáť na stupni víťazov. Veril som dievčatám. Ony to dokázali!
Čo ste urobili ako tréner, aby ich úsilie bolo korunované víťazstvom?
Zvolil som správnu taktiku. Po prvom dni sme boli na 8. mieste. Pomohla správna voľba krmiva, ktoré bolo obohatené o kukuricu. Okrem toho sme použili lepené kostné červy s kameňom, ktoré sa kalíškovali z veľkej výšky. Výsledok sa dostavil.
Má vaše družstvo stále zloženie, alebo sú v ňom aj nové pretekárky, alebo začiatočníčky?
Toto družstvo vediem už veľa rokov. Jeho zloženie sa nemení. Tieto pretekárky vedia čo od nich požadujem. Sú dostatočne skúsené a ja im verím!
Rozhovor s majsterkou sveta
ČO SI VIAC MÔŽEM EŠTE ŽELAŤ?
Nakoľko Janku Grešovú a celé družstvo už poznám z majstrovstiev sveta v Holandsku a stretávali sme sa aj počas tréningov v Slovinsku, nebolo ťažké ju presvedčiť, aby odpovedala na niekoľko otázok pre Slovenského RYBÁRA.
Aké ste mali pocity, keď ste sa dozvedeli, že ste majsterkou sveta v hodnotení jednotlivcov?
Krásne. Tie pocity sa nedajú vyjadriť slovami a ani opísať. Keď som stála na stupni víťazov, tisli sa mi slzy do očí. Boli to slzy šťastia.
Kto sa z vášho okolia a vašej rodiny zaslúžil o to, aby ste dosiahli to, o čom sníva nejedna pretekárka?
Družstvo, v ktorom som, je dobre zohratá partia. Bez nich a nášho štátneho trénera pána Heidenreicha by to nešlo. Zásluhu na tom má aj môj manžel, ktorý je prísny tréner a dobrý poradca. Ruku k dielu priložil aj môj otec, ktorý ma už ako dieťa vodil na všetky možné preteky. Základy som teda dostala od môjho otca, ktorému som za to veľmi vďačná. Pochádzam z Martina a moje rybárske začiatky siahajú na Slovensko.
Čo chcete odkázať ženám – rybárkam?
Rybárčenie je dobré na odreagovanie a keď je k tomu ešte aj podpora rodiny, čo si viac môžem ešte želať?
Rozhovor so štátnym trénerom reprezentácie žien Slovenska
VŠETKO POTREBUJE ČAS...
Do tretice som požiadala aj Ivana Cibulku, štátneho trénera reprezentácie žien v LRU plávaná, aby odpovedal na niekoľko otázok, ktoré môžu byť zaujímavé pre čitateľov Slovenského RYBÁRA.
Ako si spokojný s umiestnením reprezentácie žien na práve skončených majstrovstvách sveta v LRU plávaná?
Moje želanie bolo, aby sa družstvo našich reprezentantiek umiestnilo v prvej desiatke. Skutočnosť je taká, že obsadili 14. miesto. Na ich príprave za takú krátku dobu od apríla do augusta 2013 sa už nedalo veľa zmeniť. Preto som spokojný aj s týmto umiestnením. Domáce pretekárky obsadili 13. miesto a pretekársku trať poznali lepšie ako ktorékoľvek iné družstvá. Som toho názoru, že práca trénera nie je beh na krátku trať, je to dlhodobá činnosť a výsledky sa dostavia, len treba mať trpezlivosť.
Čo by si chcel vylepšiť v príprave reprezentantiek na budúce majstrovstvá sveta, ktoré budú údajne v Portugalsku?
Ešte v podstate neviem, kde a na ktorej vode budú majstrovstvá sveta v roku 2014. Ale už teraz viem, že by som rád s nimi popracoval na technike lovu, či už budú loviť deličkou, alebo inak. Viem čo by mali viac trénovať, aby sa zlepšili. Potrebuje to čas, veľa času a nie všetky si to môžu dovoliť vzhľadom na štúdium alebo zamestnanie. Taktiež by som rád popracoval na samotnej koncepcii prípravy reprezentácie.
Komu chceš touto cestou poďakovať za podporu myšlienky účasti našich reprezentantiek na majstrovstvách sveta, či ide o sponzorov alebo priaznivcov tohto športu?
Neviem, ako začať, lebo ich je veľa. Predovšetkým ďakujem vedeniu Slovenského rybárskeho zväzu za to, že schválili účasť žien na majstrovstvách sveta v Slovinsku. Moje poďakovanie patrí sponzorom, a to AGREF, spol. s r.o., Komárno, VV VEKA SLOVAKIA, s.r.o., predajňa Sereď, Rybárske potreby u Jociho v Galante. Moje poďakovanie patrí aj miestnym a mestským organizáciám SRZ, ktoré podporovali svoje členky - pretekárky a doviedli ich až po účasť v reprezentačnom družstve. V neposlednom rade moje poďakovanie patrí realizačnému teamu, a to Romanovi Pavelkovi, Mariánovi Cibulkovi, Jozefovi Bartalovi, Karolovi Petőczovi, ktorí svojou každodennou prácou pomáhali pri príprave krmiva, ošetrení živej nástrahy, príprave výstroja a riešení drobných technických problémov. Bez nich by to nebolo možné. Ženy by tú fyzickú námahu nezvládli. Zvlášť chcem poďakovať za ústretovosť Romanovi Pavelkovi, ktorý pomohol ako sponzor, okrem toho zabezpečil ubytovanie, stravovanie, krmivá pre ryby a iné technické záležitosti, pričom nám robil aj tlmočníka. Záverom ďakujem všetkým tým, ktorých som možno ani nemenoval, ale podstatné je to, že nás podporili a pomohli.
Čo by si chcel odkázať ženám rybárkam ?
Bol by som rád, keby sa v hojnejšom počte zúčastnili športových podujatí, ktoré sú organizované pre ženy - rybárky na Slovensku, či je to liga alebo majstrovstvá Slovenska.
Ivan Cibulka začal písať novú kapitolu
Aj keď Ivan Cibulka je vo funkcii štátneho trénera reprezentácie žien v LRU plávaná krátku dobu, predsa v našich očiach je priekopníkom, ktorý mal tú odvahu postaviť sa a zabojovať za to, čo sa už dlhé roky odopieralo slovenským rybárkam. Presadil to, aby sa zúčastnili na majstrovstvách sveta žien v LRU plávaná v Slovinsku. Ivan Cibulka začal písať novú kapitolu histórie reprezentácie žien Slovenska v LRU plávaná. Za toto mu patrí veľké
„ĎAKUJEME“.
Záverom si dovolím vysloviť želania pre Ivana Cubulku takto: Ivan, z úprimného srdca ti želám, aby si po rokoch mohol povedať to, čo povedal pán Robets, keď sa jeho zverenkyne stali majsterky sveta: „Toto družstvo vediem veľa rokov. Dievčatám verím. Ony to dokázali.“
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
