Celý rok túžobne očakávam čas, keď začnú listy stromov meniť svoju farbu. Čas, keď sa začnú odievať do pestrých farieb, čo je neklamným znakom, že sa vlády ujala jeseň. Hoci väčšinou býva pochmúrna a daždivá, sú tu aj krásne slnečné dni nazývané „Babie leto“. A práve na tieto dni sa teším. Je to čas veľkých rýb, ktorý si rozhodne nenechám ujsť.
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2014
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 82
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Ak sa o letných mesiacoch vraví, že je to obdobie rybárskej žatvy, tak jeseň je niečo, čo sa hádam ani pomenovať nedá. Je to časť roku, keď môžeme skôr, ako kedykoľvek uloviť svoju životnú rybu a to len vďaka tomu, že sa všetky tvory pomaly, ale isto chystajú na zimu. Pre všetky živočíchy sa blíži to najťažšie obdobie v roku, na ktoré sa každý musí náležite pripraviť.
Prichádza totiž čas pôstu a nedostatku potravy a väčšinou sa musia spoľahnúť na svoje tukové zásoby, nazhromaždené v čase hojnosti a kto si ich nenarobí dostatočné množstvo, môže sa mu to stať osudným. Postupne sa ochladzujúca voda rybám jasne naznačuje, že sa každým dňom bude dostatok potravy zháňať ťažšie a ťažšie. Preto majú takmer všetky až neuveriteľný apetít.
Je to neskutočný zážitok
Často a rád chodievam na ryby na náš veľtok, na Dunaj. Rybačka na tejto mohutnej rieke nie je jednoduchá, ale časom som si zvykol a dnes trávim hodne času na jej brehoch. Chodievame na pár miest aj s kamarátmi počas celého roka, ale jesenným rybačkám sa nič nevyrovná. Už v letných mesiacoch spoľahlivo zdolávame väčšie „lopaty“ a mreny, ale stále prevládajú tie menšie.
Súboj s každou rybou v silnom prúde je doslova pôžitok, ale keď sa vám na háčik zavesí ozruta, pri ktorej máte pocit, že ste zachytili okolo idúcu loď, tak tomuto pocitu sa nič nevyrovná. Aj keď takýto súboj väčšinou vyhráva ryba, je to neskutočný zážitok. Už len pocit, že je tam niečo obrovské a ťahá vám udicu z rúk neuveriteľnou silou, je niečo neopísateľné a keď sa to všetko deje s feedrom v rukách, je to ešte niekoľkonásobne silnejší pocit. A to nevravím o tom, ak sa nám daktorú z týchto oblúd podarí dotiahnuť pod breh a uvidíme ju v celej jej majestátnosti, ruky a nohy sa nám doslova roztrasú v strachu, aby sme o ňu neprišli.
Občas sa dajaká dostane aj na breh, ale väčšina nám nedá príliš veľkú šancu. Mávne chvostom, akoby na pozdrav a rozbehne sa späť do prúdu, kde nám väčšinou prereže nadväzec o hranu dajakého kameňa. Takýto scenár máva zdolávanie veľkej mreny, alebo kapra. Veľké pleskáče sa dajú podstatne ľahšie zdolať, nie sú totiž až také bojovné, ale to neznamená, že je to jednoduché. Aj im pomáha sila prúdu a tie veľké, skúsené „lopaťáky“, to vedia náležite využiť a tiež nedávajú svoju kožu lacno.
Musí prísť tá pravá chvíľa
Aj keď na jeseň berú veľké ryby častejšie, nemáme istotu, že sa nám počas našej pár hodín trvajúcej vychádzky niečo veľké zavesí na háčik. Isté je, že o zábery núdza nie je, ale ak sa chcem popasovať s veľkými rybami, musí prísť tá pravá chvíľa. Niekedy to príde ako blesk z jasného neba. Špička sa takmer nebadane pohne a po záseku ako keby ste zaťali do pňa. Iba jemné chvenie vlasca a takmer nebadané pohupnutia prezrádzajú, že na druhom konci visí poriadny súper a čo nevidieť sa pohne.
Občas mi to pripadá tak, ako keby tie ryby ani neregistrovali, že visia na háčiku. Pomaly sa poberú svojou cestou a nič ich nemôže zastaviť. Takýmto rybám hovoríme „ponorka“. Neviem si ani predstaviť čo sú to za ozruty, ale väčšinou sú to parádne mreny. Aj keď sa mi ešte nepodarilo takú „ponorku“ pritiahnuť ku brehu a o zdolaní ani nehovorím, je to neopísateľný zážitok mať ju na palici a človek ten pocit chce zažívať znovu a znovu a možno raz, keď bude tá správna konštelácia hviezd, ju aj dokáže zdolať. Keď vám potom po takomto nekompromisnom ťahu zaberie dajaká sedemdesiatka mrena, zdá sa vám, že je tam niečo malé a až keď ju dostanete pred podberák zistíte, že to žiaden drobec nie je.
Aj nástraha býva väčšia
Samozrejme, ak chceme loviť veľké ryby, musíme tomu prispôsobiť aj náš výstroj. Počas zimných a jarných feedrovačiek sme sa snažili používať čo najjemnejšie vlasce a drobné háčiky s jedným, či dvomi kostniakmi, len aby sme dajakú rybu dostali na háčik. Už v lete sme trochu pritvrdili a začali používať pevnejšiu výbavu, veď občas zabralo aj niečo väčšie a aj menšie rybky boli v plnej sile a urputne sa bránili.
Aj nástraha býva väčšia, lebo ani chumáč červov na háčiku neodradil drobné rybky od záberu. Teraz, na jeseň, musíme brať na zreteľ, že sa ryba aktívne snaží nabrať čo najviac energie, aby v zdraví prežila dlhú zimu. No a na to potrebuje prijímať potravu a väčšina z nich je v plnej sile a zavesená na háčiku sa urputne bráni.
Aj keď je ryba aktívna, neznamená to, že budeme používať maxi nástrahy. Občas aj pri veľkej aktivite rýb musíme siahnuť po menšej nástrahe, lebo tie potvory šupinaté nám veľkú nástrahu jednoducho nevezmú, no a aby nástraha pôsobila čo najprirodzenejším dojmom, musíme tomu prispôsobiť aj veľkosť háčika. Priznám sa, že ja väčšinou používam háčiky maximálne do veľkosti č. 8 z tenkého drôtu.
Veľkosť háčika závisí od veľkosti použitej nástrahy a podľa potreby ich počas lovu preväzujem za menšie, alebo väčšie. Pravda, občas sa mi nechce preväzovať a celý čas lovím s tým istým háčikom, až kým ho neutrhnem, ale vtedy mám podstatne menej záberov. Aj keď sa to nezdá, je to tak. Inak sa totiž správajú tri kostniaky na drobnom háčiku č. 14 a inak na háčiku č. 8 a ten rozdiel niekedy rozhoduje o tom, či ju ryba vezme, alebo nie, ale v tomto období rybej žravosti to nie je až také markantné.
Niekedy sú to až nepochopiteľné veci
Podstatnejšie, ako veľkosť háčika, je sila nadväzca, aby sme dokázali zdolať bojovné ryby. Nezriedka siahnem aj po 0,18-ke, ale ak ju ryby nechcú z dajakého dôvodu akceptovať, príde na rad jemná šnúrka, napríklad 0,04 mm. Tá je dostatočne pevná a nie je problém na ňu naviazať aj menšie háčiky, hoci aj tú občas ryby doslova ignorujú a záber nedostanete, až kým znovu nenaviažete vlasec.
Sú to niekedy až nepochopiteľné veci, ale aj o tom je rybačka. Našťastie ryba v tomto období väčšinou nemá problém s hrubším vlascom, ani väčším háčikom, ale človek musí byť pripravený na všetky možnosti. Jeden nikdy nevie, čo tým potvorám pod hladinou sadne na nos. Kmeňový vlasec v tomto období používam 0,20, prípadne až 0,22 mm. Lenže musíme mať na zreteli, že hrubší vlasec kladie prúdu väčší odpor a kvôli tomu sme potom nútení nasadiť ťažšie košíky.
Musíme zvoliť kompromis a použiť niečo, čo je dosť pevné, ale aby sme nemuseli hádzať s príliš ťažkými košíkmi. Poniektorí používajú aj šnúru na kmeň, ale osobne s ňou nemám priveľmi dobré skúsenosti a radšej mám pružnejší vlasec, hoci je tu väčšia šanca, že sa mi môže pretrhnúť. Pri jemnejšej výbave je potom najdôležitejší spôsob zdolávania, hoci tie veľké obludy nám veľmi na výber nedávajú. Tam je to kto z koho. Priznám sa, že radšej použijem niečo jemnejšie a dám väčšiu šancu rybe, ako by som mal loviť s ťažkými košíkmi. Každá zdolaná ryba má potom pre mňa väčšiu cenu.
Nemusíme kupovať drahé krmivá
Aj keď ryba hýri aktivitou a o zábery nie je núdza, predsa len ju dajako musíme sústrediť na jedno miesto. Ak lovíme ryby na rieke ako je Dunaj, alebo aj Váh, nemôžeme očakávať, že budú všade. Ony sa síce neustále presúvajú a snoria po niečom „pod zub“, ale zastavia sa len tam, kde je pre ne niečo zaujímavé a hlavne jedlé. Preto v tomto období nesmieme šetriť na krmive. Nemám teraz na mysli na cene krmiva, ale na množstve.
Nemusíme kupovať drahé krmivá, aby sme dajakú rybu ulovili, stačia na to aj tie lacnejšie, ale podstatné je, aby sme ho neustále dopĺňali na lovnom mieste, a tým si tam rybu udržali. Keďže zábery prichádzajú pomerne rýchlo po dosadnutí plného košíka na dno, nie je problém sa prinútiť prehodiť, a tým dodať ďalšiu porciu krmiva na lovné miesto. Možno spočiatku, kým naše krmivo ryby nájdu, budeme musieť prehadzovať častejšie, ale môžeme to vyriešiť úvodným zakŕmením, keď do vody nahodíme zo desať košíkov krmiva a až potom začneme so samotným lovom rýb.
Nie je na škodu do krmiva pridať aj živú zložku vo forme kostniakov. Nemusia to byť dajaké veľké množstvá, ale jedna, alebo dve škatuľky na to asi stačiť nebudú. Určite je dobrou voľbou použiť zo 2 dl na jednu vychádzku. Toto množstvo je takým minimom, čo by som odporučil. Viem, že kúpiť červy v inom balení ako v tých typických škatuľkách po pol deci je na väčšine územia Slovenska veľký problém, ale je to len v nás ľuďoch, a hlavne v otázke ponuky a dopytu.
Čo do kŕmidla, to aj na háčik
Už som túto problematiku rozoberal vo viacerých svojich článkoch a je to len o prístupe obchodníkov, ale aj nás rybárov. Ak nemáme možnosť zadovážiť si dostatok živej potravy, môžeme ju nahradiť aj niečím iným, napríklad varenými krúpami. Tie nie sú obzvlášť veľké a ryby majú neustále čo zbierať zo dna. Krúpy majú tú výhodu, že sa dajú kúpiť v rôznej veľkosti a počas prípravy ich môžeme rôzne prifarbovať, alebo aj ochucovať.
No a v neposlednom rade, môžeme ich nastoknúť aj na háčik v duchu hesla: „čo do kŕmidla, to aj na háčik“. Niekedy sú krúpy dokonca lepšie ako množstvo červov v krmive, aj keď živá je živá. Krúpy nám budú zbierať všetky kaprovité ryby, vrátane mreny. Môžeme do krmiva pridať aj varenú kukuricu, ale s tou treba zaobchádzať trochu opatrnejšie, hlavne mrazenej, ale aj z konzervy. Nesmieme ju pridať do celého objemu krmiva naraz na začiatku lovu, lebo by nám mohla urobiť medvediu službu.
Kukurica, ale aj iné drobné semiačka ako je repka, konope majú tú vlastnosť, že po pridaní do krmiva začnú strácať vlhkosť. Nech máme krmivo pripravené akokoľvek, vždy je suchšie ako tieto drobné semiačka a to z nich vodu začne doslova vysávať, až z nich vysaje toľko vlhkosti, že budú plávať a prúd ich postupne vyplaví. Ryby potom nasledujú pohyblivé zrnká a zbierajú ich aj niekoľko metrov od našej nástrahy a my márne čakáme na záber, hoci rybám predkladáme kopu dobrôt.
Preto tieto semiačka aj s kukuricou dávkujeme postupne. Máme ich zvlášť v miske, najlepšie zaliate vodou, v ktorej sme ich uvarili, aby nevysychali. Vždy si odoberieme pár zrniek medzi prsty a prihodíme do krmiva, ktoré potom natlačíme do kŕmidla. Takto si zabezpečíme neustály prísun hrubšej zložky na lovné miesto.
Podobne to môžeme robiť aj s kostniakmi. Stačí, ak do košíka dostaneme 5 – 6 červov, je to vždy lepšie ako nič a aj keď máme len malé množstvo červov, môžeme si takto trochu pomôcť. Samozrejme, za predpokladu, že neprehadzujeme každú pol hodinu, alebo aj dlhšie. To potom nemá veľký význam, lebo to malé množstvo nám môže pozbierať jediná rybka v priebehu pár sekúnd a presunie sa niekam inde hľadať dajakú dobrotu. No a my na brehu stále čakáme a dúfame, že nám niečo zaberie.
Oddeľte kostniaky od pilín
Ešte jedna maličkosť. Ak dávate kostniaky do krmiva, nikdy ich tam nesypte aj s pilinami, ale je nevyhnutné ich od pilín oddeliť. Tie totiž pod vodou fungujú podobne ako vyplavované, vysušené semiačka. Aj keď nie sú pre ryby konzumné, láka ich pohyb a budú zbierať a ochutnávať pohybujúce sa čiastočky.
Hádam to najhoršie na jesenných feedrovačkách je, že čím neskoršia je jeseň, tým viac opadaných listov rieky splavujú. Ku koncu je takmer nemožné niečo uloviť, lebo každú chvíľu sa niečo zachytí na vlasci a my sme nútení prehadzovať. Trochu si môžeme pomôcť tým, že nahodíme mierne po prúde, a tým sa čiastočne eliminuje zachytávanie splavovaných listov o vlasec. Akurát občas zaregistrujeme, že niečo do vlasca brnklo. Spočiatku to s nami bude doslova mykať, ale po čase budeme presne vedieť, či to bol list, alebo ryba.
Najhoršie je, ak sa už listy splavujú v celom stĺpci toku a postupne sa usádzajú na dne riek. Toto obdobie už v láske nemám. Ryby sa síce ešte dajú uloviť, ale ak im dlhšie trvá kým sa odhodlajú vziať nástrahu, tak ju zväčša ani nenájdu, lebo býva prikrytá dajakým splaveným listom. Tu nám neostáva iné, len často prehadzovať a dúfať, že sa nájdu nejaké „rýchle“ ryby, ktoré našu nástrahu vezmú hneď po dopade na dno.
Toto však už je neskorá jeseň. Rána, aj dni sú pomerne chladné, rieky sa s úbytkom zoo a fytoplanktónu stávajú priezračnými, ak nie je náhodou po daždi, voda sa už dosť ochladila a pomaly prichádza na rad jemný, zimný spôsob lovu rýb, lebo tie sa postupne presúvajú na zimoviská a už začínajú šetriť ťažko nadobudnutú energiu na horšie časy.
No a nám neostáva iné, len sa tomu prispôsobiť. Poniektorí ukončia sezónu a zazimujú svoj výstroj, ale tí vytrvalejší budú pokračovať a budú sa snažiť uloviť dajakú šupinatú potvoru aj v najchladnejšom období roka.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
