Ako iste mnohí viete, v novembri sa uskutoční XI. Snem Slovenského rybárskeho zväzu, na ktorom sa budú predkladať dôležité návrhy, zlepšenia, rovnako aj kritické pripomienky. Okrem týchto otázok bude prebiehať aj voľba tajomníka a prezidenta SRZ. „Kandidátka“ na tieto pozície je tajná, to je výsledok hlasovania na poslednom zasadnutí RADY a mená sa dozvedia prítomní priamo na sneme, avšak niektorí sa netaja svojimi ambíciami obsadiť tieto dôležité posty. Pre kandidátov sme pripravili niekoľko otázok.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2014
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 72
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Oslovili sme preto Ing. Ľuboša Javora, kandidáta na tajomníka SRZ a Petra Patoprstého, kandidáta na prezidenta SRZ. Rovnako sme oslovili aj Ing. Jána Kohúta, kandidáta na tajomníka, ktorý však na naše otázky do uzávierky tohto čísla nezareagoval.
Ing. Ľuboš Javor - kandidát na tajomníka SRZ
Členom SRZ od roku 1998. V rokoch 2003 až 2010 zastával funkciu predsedu predstavenstva Slovryb, a.s., kde sa počas jeho pôsobenia podarilo dostať stratovú spoločnosť do kladných čísiel. Kandidát na tajomníka SRZ.
Ako chcete riešiť nakupovanie násad pre SRZ od chovateľov mimo SRZ?
Pokiaľ nastane potreba nákupu násad z rôznych dôvodov, je potrebné osloviť najskôr domácich producentov a až následne nakupovať od zahraničného výrobcu, samozrejme, pri rešpektovaní zásad obchodnej súťaže, kde prvoradý bude zdravotný stav násad a cena. Podľa oficiálnych údajov /ročná uzávierka/ SRZ dlhodobo klesá objem vlastnej výroby a narastá nákup násad prevažne cez priekupníkov. Prečo nevieme lepšie využiť výrobný potenciál stredísk? Je to zámer?
Váš názor na chov rýb na nížinných strediskách RADY z pohľadu druhov, hlavne cenotvorbu riadenie vedúcim výroby?
V prvom rade je potrebné urobiť systémové kroky, vo výrobných strediskách analyzovať možnosti a nastaviť výrobný program tak, aby v čo možno najväčšej miere pokryli potrebu násad pre revíry základných organizácií ako aj revíry Rady. Základom musí byť kompetenčné vybavenie vedúcich stredísk vo vzťahu k zodpovednosti a zainteresovanosti na výsledkoch. Tento človek a jeho ľudia sú kľúčom k efektivite. Celé nastavenie výrobných stredísk zmeniť tak, aby bolo skutočným nástrojom efektívneho riadenia. Nedá sa predsa rozhodovať o efektívnom chove, a tým aj cenotvorbe, pokiaľ nemáte možnosť zistiť, koľko stojí kilogram nakúpenej resp. vyrobenej násady.
Viete sa vyjadriť k súčasnému rozsahu a skladbe povolení, kaprové zväzové, lipňové zväzové, odvod za zväzové povolenie, miestne povolenia a ich ceny?
Rozsah a skladba povolení má aktuálne početný záber. Osobne si myslím, že je potrebné prehodnotiť účel využívania súčasných revírov, či sú skutočne využívané tak, ako sú zaradené. Tu je potrebné úzko spolupracovať so základnými organizáciami. Jednou z priorít bude doriešenie zefektívnenia a zjednodušenia systému povolení na rybolov, vo väzbe na vyhovujúce pravidlá zaradenia revírov do celoslovenskej povolenky, čo je dlhodobo uspokojivo neriešený problém. Zmeny, ceny a napokon aj pravidlá, musia vzniknúť po zodpovednom vyhodnotení.
Rybárska verejnosť si žiada oblastné povolenky. Ako by sa to podľa vás dalo riešiť?
Je to nový zaujímavý formát povolenky pre atraktívnosť rybolovu, jedno z riešení je formát zachovania zväzových revírov v rámci jednotlivých krajov.
Uvediem príklad: rybár zo západného Slovenska bude navštevovať všetky zväzové vody v rámci západoslovenského kraja, teda najbližšie v rámci svojho bydliska a po dohode s rybárskou verejnosťou by sa vybrali po dva atraktívne revíry v rámci ostatných dvoch krajov (stredoslovenský kraj, napr. vodná nádrž VN L. Mara a VN Orava + dva revíry východoslovenského kraja napr. VN Domaša a VN Zemplínska šírava), ale, samozrejme, aj spôsob výberu atraktívneho revíru nechať na členov.
Ako má fungovať sekretariát Rady vo vzťahu k MO a MsO?
Komplexná a pravidelná informovanosť členskej základne o činnosti orgánov zväzu, poskytovať poradenstvo aj právnu pomoc a zaujímať sa o bežné problémy základných organizácií. Prínosom bude uvážlivá reorganizácia sekretariátu, zodpovedajúca potrebám Rady ako zodpovedného orgánu za efektívne riadenie zväzu ku prospechu a potrebám základných organizácií. Sekretariát musí zabezpečiť, aby prípadné spoločenské zmeny nemali negatívny dopad na zväz. Naopak, musí hľadať a využiť dané možnosti na posilnenie jeho celospoločenského významu v súčasnej dobe. Je nutné vykonať novelizáciu a prehodnotenie legislatívnych aktov a smerníc tak, aby pri tvorbe platila zásada: Kto zodpovedá, musí mať informácie a rozhoduje. To platí pre jednotlivé stupne riadiacej štruktúry. Osobitnú potrebu vidím v zmene pravidiel odmeňovania a hmotných stimulov! Základným pravidlom odmeňovania musí byť zásluhovosť a transparentnosť.
Aký je váš názor na hospodárenie RADY SRZ, všetci vieme o strate za uplynulé obdobie. Čo s tým?
Nehospodárne vynakladanie zverených finančných prostriedkov od členskej základne, vedie za posledné účtovné obdobia k poklesu majetku všetkých členov.
Zdravá ekonomika a ekonomizácia Rady SRZ je základom pre racionálne a transparentné nakladanie s finančnými prostriedkami. Súčasný systém výkazníctva je zámerne konštruovaný tak, aby neuvádzal údaje, z ktorých je možné odvodiť skutočnosť (naturálne ukazovatele, časový rad a pod.) pri základných materiáloch (rozpočet, ročná účtovná uzávierka) ako súčasť sa nezverejňuje súvaha a výsledovka. V ekonomickej oblasti je potrebné od základu zmeniť ekonomické výkazníctvo tak, aby plne vyhovovalo svojou vypovedacou schopnosťou potrebám riadenia spoločnosti, ale aj kontroly, bez jej kvality sa ťažko správne rozhoduje. Ako samozrejmé považujem za nutné zaviesť pravidelnú rozborovú činnosť ako základný prvok riadenia, ktorý umožňuje odhaliť nežiaduce odchýlky od vytýčeného zadania a realizáciu nápravy. Za nutné považujem vyvinúť úsilie na využitie eurofondov a zabezpečiť smerovania finančných tokov v prospech rybárov. Pri realizácii investícií a nákupoch predkladať Rade na rozhodnutie aj súvisiace dokumenty /investičný zámer, projektovú štúdiu, výberové konanie/ a stanovisko príslušnej komisie. Ročnú účtovnú uzávierku potvrdiť nezávislým audítorom. Je potrebné si uvedomiť, že drvivá väčšina základných organizácií má v hospodárení poriadok a hospodária s prebytkom. Preto si v mnohých prípadoch neuvedomujú negatívny dopad činnosti sekretariátu nielen na miestnu organizáciu, ale na každého člena. Konkrétne sa to prejavuje v trvalom zvyšovaní cien povoleniek, v platení mimoriadnych známok, ale aj v tom, že zarybňujeme zväzové a dotované vody peniazmi a nie potrebným množstvom rýb. Nie sme schopní obnovovať pôvodné druhy.
V akých funkciách v štruktúrach SRZ ste doteraz pracovali a ako dlho?
Som členom SRZ od roku 1998, od začiatku členstva pracujem v Predsedníctve SRZ MsO Sereď ako účtovník. V rokoch 2003 až 2010 som zastával funkciu predsedu predstavenstva rybárskej akciovej spoločnosti Slovryb, a.s., kde sa nám spolu s kolegami z riadiacich orgánov podarilo dostať stratovú spoločnosť do kladných čísiel. V súčasnosti narástla hodnota jednej akcie z pôvodných 20 000 Sk /664 €/ na 1 600 €.
Prečo ste sa rozhodli kandidovať na štatutára SRZ a s kým si viete predstaviť spoluprácu v tejto vrcholovej pozícii v SRZ?Na post tajomníka som kandidoval aj pred štyrmi rokmi, z tohto dôvodu som sa vzdal funkcie predsedu predstavenstva Slovryb, a.s. Z dôvodu mojich doterajších skúseností, najmä v ekonomickej oblasti a manažérskej pozícii v Slovrybe, a.s., a v neposlednom rade podpore viacerých súčasných členov Rady. Je to pre mňa výzva a príležitosť dostať SRZ zo stratového ekonomického prostredia a efektívne hospodáriť so zverenými finančnými prostriedkami od miestnych organizácií a ich členov a pre ich prospech! Moju spoluprácu si viem predstaviť hlavne s pánom Patoprstým, nakoľko je to dlhoročný člen a funkcionár, ktorý nazýva veci pravými slovami. Má skúsenosti s aktuálnou situáciou v Rade SRZ, je viceprezidentom Rady za bratislavský kraj a predsedom zarybňovacej komisie a bude iste prínosom pre SRZ.
Koľko volebných období by mal tajomník a prezident SRZ vykonávať funkciu?
O tomto počte by mala rozhodnúť najmä členská základňa, podľa môjho názoru maximálne 2 volebné obdobia.
Peter Patoprstý - kandidát na prezidenta SRZ
Člen SRZ viac ako 40 rokov. Predseda MsO SRZ Bratislava II, bývalý tajomník tejto organizácie. Viceprezident Rady pre bratislavský kraj. Na XI. Sneme SRZ sa uchádza o post prezidenta.
Pán Patoprstý, ako chcete riešiť nakupovanie násad pre SRZ od chovateľov mimo SRZ?
Riešenie tohto problému vyplýva už z textu položenej otázky. Jednoznačne musíme v prípade nedostatku požadovaných druhov násad z vlastnej výroby na našich strediskách oslovovať producentov, teda chovateľov – nie priekupníkov! Doterajšia prax je úplne zvrátená, zámerne boli členom Zarybňovacej komisie Rady SRZ zamlčované možnosti dodávok od samotných výrobcov, nakupovali sme od priekupníkov, ktorí nám dodávky účtovali s neprimerane vysokou maržou. Neverím, že táto snaha zodpovedných zamestnancov nášho sekretariátu vyplývala z ich neschopnosti – bol to jednoznačne zámer a to je oveľa horšie!!
Rovnako neverím, že táto snaha bola nezištná, nebudem nikoho obviňovať bez relevantných dôkazov, použijem už predtým formulovanú vetu – 200 % marža dáva dostatočný priestor na prípadnú korupciu!
Váš názor na chov rýb na nížinných strediskách RADY z pohľadu druhov, hlavne cenotvorbu riadenie vedúcim výroby?
Napriek tomu, že nemám rybárske vzdelanie a aj vtedajšiu Vysokú školu ekonomickú som nedokončil, nakoľko som nesúhlasil s „mierovou politikou Sovietskeho zväzu“ a v piatom semestri ma z nej vyhodili. Po revolúcii v roku 1989 ma zvolili za predsedu Združenia MsO SRZ Bratislava I. – V., ktorej pripadlo po delimitácii majetku bývalej MsO SRZ Bratislava aj vlastné kaprové stredisko výroby rýb v Malých Levároch, a tak som sa musel „rybárinu“ naučiť za pochodu. Za moje vedomosti vďačím bývalému pracovníkovi š.p. Štátne rybárstvo Stupava Jánovi Trnkovi, ktorý som mnou dva roky obchádzal všetky české výrobné podniky ako aj desaťročnej praxi riadenia výroby v našom stredisku. Viem sa teda zodpovedne k textu otázky vyjadriť.
V našej gescii máme 14 výrobných stredísk, vrátane klietkového chovu pstruhov na VN Liptovská Mara, z ktorých je osem kaprových, teda nížinných. Ako môže našich strediskárov riadiť človek, ktorý síce má odborné vzdelanie, ale v živote kilo žiadnej ryby nevyrobil? Akým právom sa takýto človek vyvyšuje nad skutočne erudovaných chlapov z praxe na strediskách, jedná s nimi arogantne a zbytočne im zväzuje ruky nezmyselnými nariadeniami? Náš strediskár má veľkú zodpovednosť za výrobný plán, ku ktorému sa v mnohých prípadoch ani nemohol vyjadriť, resp. výrobné náklady ktorého sú zaťažené položkami, ktoré nemôže svojou činnosťou ovplyvniť. A takmer nulové rozhodovacie právomoci, keď si musí doslova nechať schvaľovať aj nákup vypálenej žiarovky. Napriek tomu, že náš cenník vlastnej produkcie je aj v prípade nosnej ryby kapra nadhodnotený minimálne o 10 % oproti trhovým ponukám (vlastnú násadu K-3 na zarybnenie zväzových revírov sami sebe účtujeme za 2,65 €/kg, vrátane dane a dopravy) vykazujú niektoré strediská permanentne straty.
Radikálna zmena riadenia našich výrobných stredísk, vrátane diametrálne odlišného prístupu k zamestnancom, bude jednou z mojich priorít po prípadnom zvolení.
Viete sa vyjadriť k súčasnému rozsahu a skladbe povolení, kaprové zväzové, lipňové zväzové, odvod za zväzové povolenie, miestne povolenia a ich ceny?
Rozsah súčasne vydávaných druhov povolení je skutočne veľký, bolo by potrebné ho zjednodušiť. Na druhej strane treba počúvať aj potreby našich členov a najmä ich potenciálne ekonomické možnosti, keď je nadmerná vzdialenosť revírov zaradených v zväzovom kaprovom povolení mnohokrát limitujúcim faktorom. Osobne ma veľmi mrzí, že v našom ZKP je oproti jeho vzniku zaradených stále menej revírov našich základných organizácií. Atraktivita povolenia je však, bohužiaľ, priamo úmerná aj ekonomickým možnostiam našich členov, a tak si viem v budúcnosti predstaviť aj iné (regionálne, oblastné) druhy povolení, na ktorých by sa slobodne dohodli štatutárni zástupcovia organizácií. Jednoznačne však budem počúvať hlas zdola, teda potreby našich MO, MsO a nie rozhodovať od stola zo sekretariátu Rady SRZ, ako naposledy pán tajomník, ktorý si dovolil svojvoľne zaslať Vestník organizáciám, v ktorom požadoval vyjadrenie k druhom a cenám povolení, o ktorých Rada SRZ vôbec nerokovala. Arogancia pána Baláža nabrala neuveriteľné rozmery, suverénne si dovolil stanoviť len dve ceny miestnych kaprových povolení pre ZO a nepochopiteľne diskriminoval rybárov z oblastí, kde napr. nemajú kaprové revíry nemožnosťou zakúpenia si ZKP. Týmto smerom cesta skutočne nevedie a je načase takéto praktiky definitívne zastaviť!
Rybárska verejnosť si žiada oblastné povolenky. Ako by sa to podľa vás dalo riešiť?
V prípade potreby vzniku takejto povolenky určite nebudem proti. Mám však rozdielny názor aj na obhospodarovanie našich najväčších vodných nádrží, ktoré sú revírmi Rady, a na ktorých naša miestna organizácia, situovaná v najbližšom okolí, nemôže bez súhlasu Rady zorganizovať ani rybárske preteky. Participáciou MO na zarybnení, hájení a celkovom obhospodarovaní takýchto revírov získame všetci.
Ako má fungovať sekretariát Rady vo vzťahu k MO a MsO?
Sekretariát Rady v súčasnosti v žiadnom prípade neslúži potrebám našich MO, naopak, správanie sa zamestnancov je postavené na princípe nadriadenosti, veľakrát doslova povýšenecké. Ako inak si môžeme vysvetliť nereagovanie na písomne zaslané požiadavky? Pracovníci sú vedení k tomu, aby v žiadnom prípade neposkytovali informácie zástupcom MO, dokonca ani členom Rady SRZ. Taký veľký zväz, akým je SRZ, určite potrebuje zastrešenie vrcholným orgánom, ale tým je jednoznačne Rada SRZ, a nie sekretariát, resp. jeho zamestnanci. Títo musia plniť servisnú a obslužnú činnosť, zodpovedajúcu potrebám MO, MsO.
Aký je váš názor na hospodárenie RADY SRZ, keď všetci vieme o strate za uplynulé obdobie. Čo s tým?
Hospodárenie Rady SRZ, vykonávané prostredníctvom jej sekretariátu je zlé, výsledky ročných účtovných závierok sú v červených číslach. Napriek tomu, že nemám dokončené ekonomické vzdelanie si dovolím tvrdiť, že tieto červené čísla sú však vykazované zámerne. Neviem si inak vysvetliť, že pri konkretizovaní neuveriteľnej účtovnej straty viac ako 550 tisíc €, vykázanej za rok 2012 ju hlavný ekonóm zdôvodňoval takými položkami, ako nepredaná nadbytočná budova za 229 756 €, resp. vyradené nespotrebované ceniny za 130 044 €. Moja deväťročná vnučka musí vedieť, že nespotrebovanú nálepku „zväzové kaprové povolenie“ nemôžem vyradiť v nominálnej hodnote 73 €!! Skutočne to považujem len za účelové, pokrytecké prikrytie inak minutých peňazí.
Dnešné finančné potreby sekretariátu ďaleko prevyšujú možnosti, jednoznačne vyplývajúce zo Stanov SRZ (schválené odvody z členských známok vo výške 3,32 €). Máme okolo 120 000 členov, tak ročne odvedieme na réžiu sekretariátu cca 400 000 €, pričom reálna spotreba túto čiastku minimálne 100 % prevyšuje. Ale ako člen Rady nemám právo vedieť, koľko naši zamestnanci zarábajú, aké sú ich pracovné náplne a aké sú súvisiace náklady s ich činnosťou.
Z týchto dôvodov bude po mojom prípadnom zvolení prvoradá požiadavka na vykonanie nezávislého ekonomického a personálneho auditu na našom sekretariáte.
V akých funkciách v štruktúrach SRZ ste doteraz pracovali a ako dlho?
Členom SRZ som od roku 1968, v štruktúrach našej organizácie som prešiel viacerými funkciami od člena rybárskej stráže, cez člena mestského výboru až po tajomníka MsO SRZ BA II. V roku 1988 som bol na Mestskej konferencii zvolený za predsedu tejto organizácie, ktorú vykonávam doteraz. Na septembrovom rokovaní nášho výboru som požiadal o uvoľnenie z funkcie predsedu k 30. novembru 2014. Alebo prejdem voľbami na nastávajúcom sneme a budem sa musieť naplno venovať povinnostiam vyplývajúcim z funkcie prezidenta SRZ, alebo vo voľbách neuspejem a vyvodím z toho osobnú zodpovednosť.
Prečo ste sa rozhodli kandidovať na štatutára SRZ a s kým si viete predstaviť spoluprácu v tejto vrcholovej pozícii v SRZ?
Po mojom zvolení za člena Rady SRZ na X. sneme som už po prvom roku zistil, že rozhodovacie právomoci táto dávno stratila servilnosťou dvoch tretín jej členov, ktorí dokázali v mnohých prípadoch hlasovať aj za nezmyselné uznesenia, odporujúce zdravému rozumu. Tajomník nepočúval návrhy členov Rady, ale vehementne presadzoval svoje požiadavky a dovolím si povedať za roky vo funkcii, si z nášho zväzu vybudoval prosperujúci podnik. Prosperujúci, samozrejme, pre „pár vyvolených“ nie pre našu spoločnú potrebu.
XI. Snemom SRZ sme sa začali zaoberať už viac ako pred rokom a nakoľko som iniciatívne na rokovaniach Rady vystupoval proti požiadavkám sekretariátu, predkladaným Rade SRZ na schválenia a ako predseda Zarybňovacej komisie Rady som osobne zistil nevhodné a najmä nevýhodné spôsoby a praktiky nakupovania násad od externých dodávateľov, stal som sa tajomníkovi doslova „triednym nepriateľom“. Nakoľko arogancia pána tajomníka dosiahla nemerateľné rozmery a napriek tomu, že delegátov X. snemu požiadal pred voľbami, aby ho nechali dožiť do penzie a potom odíde, jeho súčasné aktivity smerujú k tomu, že bude chcieť kandidovať ďalej! Preto som prijal ponuku desiatich súčasných členov Rady SRZ z piatich slovenských krajov a rád sa mu ako konkurent postavím.
Spoluprácu si jednoznačne viem predstaviť s Ing. Ľubom Javorom, ktorý bol protikandidátom pána Baláža už na predchádzajúcom sneme a neuspel o 14 hlasov. Týchto doslova pár hlasov nás stálo mnoho stoviek tisíc eur, keď sme si za posledné volebné obdobie doslova prejedali vlastný majetok. Bolo by nerozumné nevyužiť jednak volebný potenciál Ing. Javora a jednak jeho manažérske skúsenosti, ktoré dostatočne prezentoval počas pôsobenia vo funkcii predsedu predstavenstva našej a.s., Slovryb.
Kedysi dávno sme si kupovali základné akcie za vtedajších 20 000 Sk, čo predstavuje okolo 664 €, dnes je trhová hodnota tejto akcie takmer 1 600 €, pričom naši súčasní štatutári svojím postojom nepochopiteľne doslova hádžu Slovrybu polená pod nohy!
Koľko volebných období by mal tajomník a prezident SRZ vykonávať funkciu?
Odpoveď na vašu poslednú otázku dal už Mimoriadny snem SRZ, konaný v roku 2003, na ktorom boli upravované Stanovy SRZ, a uznesením ktorého boli aj maximálne dve volebné obdobia pre prezidenta a tajomníka nášho zväzu. To, že sa takéto legitímne prijaté uznesenie nedostalo do novely Stanov SRZ, jednoznačne dokumentuje bezočivosť a aroganciu terajšieho tajomníka, ktorého najúčinnejšími pracovnými nástrojmi sa stali lož a klamstvo! Pevne verím, že na nastávajúcom XI. sneme bude mnoho delegátov, ktorí boli aj na mimoriadnom sneme a budú si toto uznesenie spred desiatich rokov pamätať. A určite sa nájde aj taký, ktorý to pánovi Balážovi náležite pripomenie...
Páni, obom vám ďakujeme za rozhovor a veríme, že v prípade vášho úspechu sa zasadíte o viditeľné zmeny, ktoré prispejú k rozvoju športového rybárstva na Slovensku.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
