Na našom malom Slovensku je ešte športový rybolov v plienkach. Málo rybárov chytá iba pre potešenie alebo relax. Nechcem týmito vetami nikoho uraziť, ale chcem poukázať na to, že dosť veľa rybárov chodí za naše hranice za veľkými rybami, ale nielen za rybami ale aj za kvalitným rybárskym odpočinkom.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2014
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 34
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Myslím na to, že na niektorých zahraničných jazerách je väčšina športových rybárov a keď niekto ide na týždňovú výpravu, nemusí počúvať podnapitých rybárov, ktorí vyvádzajú a nemusí sa pozerať ani na to, že susedný rybár so sebou berie domov dva kapry a ešte k tomu niekoľko kilogramov karasov.
Doba sa mení a s ňou aj rybári
Pomaly ale isto sa mení doba a s ňou aj rybári, ktorí podporujú myšlienku chyť a pusť. Pod týmto heslom usporiadalo pár dobrých ľudí prvé boiliesové preteky s názvom Levkuška Cup 2014, ktoré sa konali na VN Levkuška od 26. do 28.9.2014. Na VN Levkuška už máme pár rokov zavedenú hornú hranicu kapra, takzvané K70. To v praxi znamená, že členská základňa si na ročnej schôdzi odhlasovala to, že kapry, ktoré dosiahli 70 centimetrov, pustia naspäť do revíru.
Každý druhý rok si športoví rybári zbierajú peniaze na zakúpenie kaprov nad 70 cm, alebo na ryby, ktoré majú hmotnosť nad 10 kg a miestna organizácia tiež prispieva nemalou finančnou čiastkou na toto zarybnenie. Tohto roku sa partia rybárov rozhodla zorganizovať 48-hodinové non-stop rybárske preteky a finančný zisk z nich venujú miestnej organizácii Tornaľa na zakúpenie kaprov s hmotnosťou nad 10 kg. Vrátim sa na úplný začiatok a pokúsim sa vám priblížiť, čo sa dialo pred pretekmi a počas nich.
Týždeň pred pretekmi mi volal môj mladý kamarát Róbert, že má problém. Zaregistroval sa s jedným jeho kamarátom na preteky, ale ten musel odcestovať a nemôže sa zúčastniť a či by som šiel namiesto neho. Váhal som, lebo z práce sa len ťažko viem dostať cez týždeň, ale šéf mi vyhovel, za čo mu aj touto cestou ďakujem, a tak som sa rýchlo ozval Robovi, že všetko je v poriadku a môžeme plánovať taktiku.
Veď to poznáte...
Z podrobného rozpisu pretekov bolo jasné, že jeden tím za celých 48 hodín môže zakŕmiť maximálne 15 kg boilies, a tak sme si so sebou zobrali guľôčky z dielne Garantbaits a to z radu Red Spirit príchute Acid Plum, Citrus, Monster Crab. Z týchto 3 príchutí sme si nabalili po 5 kg, plus ako nástrahy ešte 2-3 balenia boilies s názvom Speeder a, samozrejme, malé 12-milimetrové Fluoro Pop Up boilies, dip a aminostim.
Deň pred pretekmi sme si s Robom nakrájali guľôčky na úplne malé kúsky, aby sme si mohli rozkŕmiť čím väčšiu plochu vo vode a aby sme ryby nalákali na naše zakŕmené miesto a donútili ich k tomu, aby hľadali potravu a aby tam našli iba malé kúsky. Táto kŕmna taktika je dobrá vtedy, keď potrebujeme dostať na naše miesto všetky ryby, ktoré preplávajú okolo, takže to nie je selektívne zakrmovanie, ale my sme potrebovali aj malé ryby, lebo bodovanou rybou bol kapor od 40 cm a amur od 60 cm.
V deň pretekov mala voda 16 stupňov Celzia. Výber boilies a zakrmovacia taktika boli doladené, už len pozbierať všetky potrebné veci pre dvoch rybárov na 48-hodinový lov. Na toto som sa vôbec netešil. Veď to poznáte. Do jedného auta napratať bivak, stoličky, ležadlá, prúty, stojany, čln a ešte milión maličkostí, ktoré za zídu pri vode. Ja som si svoje veci nahádzal do auta ešte vo štvrtok večer a v piatok ráno som bol u Róberta, aby som aj jeho veci naložil do auta.
Všadiaľ iba bahno a bahno
Trvalo to asi hodinu, kým som tie všetky veci naložil tak, aby sa počas cesty nič nepoškodilo. Približne o desiatej sme vyrazili na krátku cestu a na mieste činu boli o pár minút. Už nás tam vítali organizátori, ktorým sme pomáhali pri stavaní prístrešku. Pomaličky prichádzali aj ostatní rybári, pretekári. Hlavný organizátor vítal všetkých pretekárov a o dvanástej sa začalo žrebovanie lovných miest.
U nás žreboval Robo a mali sme číslo 2, ktoré bolo skoro na kraji jazera. Po žrebovaní sme sa presunuli na naše miesto, prehodili pár viet so susedmi a išli na vodu hľadať nejakú nerovnosť, alebo tvrdšie dno. Po hodinovom hľadaní a preklepkávaní dna som našiel iba bahno a bahno. Od brehu približne na 70 metrov už bola maximálna hĺbka vody 270 centimetrov a 20-centimetrové bahno. Tam som si položil tyčovú bójku a Robo položil svoju bójku asi o 15 metrov ďalej, ale v jednej rovine s mojou. Na brehu sme si zobrali svoje, už na malé kúsky nakrájané boilies, a naliali na ne 100 ml aminostimu s príchuťou Acid Plum a nechali pár minút pôsobiť. Následne sme si rozkŕmili už označené lovné miesta.
Prvý záber prišiel po 12 hodinách
Pár minút nám trvalo, kým sme si postavili stojany, prúty a koncové montáže, ale všetko sme stíhali. O 14.00 sa začali preteky a my sme presne nahodili montáže na naše miesta a na vlasci pomocou značkovača označili presnú vzdialenosť nahodenia, aby sme boli čím presnejší pri nahadzovaní aj v noci. Pod všetky háčiky sme našili každý z nás inú guľôčku, aby sme vedeli vyskúšať viac variant nástrah. Skúšali sme dipované guľôčky, malé popky s pastou aj bez pasty, menšie aj väčšie guľôčky, ale prvý záber prišiel po 12 hodinách v podobe padáčika. Rýchlo som zareagoval a jemne zasekol, ale cítil som len nepatrný odpor ryby a predpokladal som, že to bude iba karas. No tesne pri brehu ryba pozbierala svoje sily, začala ťahať a trepať hlavou a vtedy mi došlo, že to bude amur a veru bol to amur s predpokladanou hmotnosťou nad 5 kg. Podobral som ho a dal na podložku. Mal hmotnosť nad 5 kg.
Mali sme prvú bodovanú rybu a od organizátorov sme sa dozvedeli, že už každý tím má jednu bodovanú rybu, ale zábery sú jemné a ryby nereagujú na väčšie gule. Ja som mu to tiež potvrdil, lebo záber prišiel na jednu 11-milimetrovú speederku s príchuťou Acid Plum. Robo aj ja sme menili háčiky z čísla 6 na osmičky a desiatky a pod háčiky nastražili malé 11- a 12-milimetrové nástrahy. Niektoré obalené pastou a iné s malým plávajúcim boilies. Montáže sme nahodili a začali zasa krájať guľôčky na malé kúsky. Avšak teraz sme ich krájali aj na polovičky a nechali aj pár vcelku a aj v tomto prípade sme na ne naliali aminostim a ráno o siedmej si rozkŕmili miesto pri bójkach. Prišiel čas na prípravu raňajok, a vtom nás vyrušil hlasný a súvislý tón signalizátora. Rýchlo sme reagovali a bez váhania boli pri prútoch.
Ani minútku sme neboli pokojní
Robo mal krásny záber. Pošepkal som mu, aby zdolával veľmi opatrne, lebo háčik je tam maličký. Tak aj urobil. Zdolával maximálne jemne a opatrne a po 15-minútovej zdolávačke sme mali na podložke kapra s hmotnosťou 9,60 kg. Ten nám zabezpečil momentálne prvé miesto aj najväčšiu rybu pretekov. Boli sme obaja šťastní a mysleli sme, že teraz to už konečne začne, ryby sa budú kŕmiť a my ich budeme ťahať rad za radom, ale nestalo sa tak.
Dobrých pár hodín sme ostali bez záberu, až kým som nevymyslel, že každý z nás jednu montáž nahodí buď vedľa zakŕmeného miesta, alebo za zakŕmené miesto do väčšej diaľky a budeme hľadať rybu dovtedy, kým nebudeme mať ryby na zakŕmenom mieste. Tak sme aj spravili a o krátky čas sme mali aj viac zdolaných menších kaprov, ktoré sme chytili mimo zakŕmeného miesta. Táto taktika nám dala ryby iba cez deň a v noci sme mali zábery iba zo zákrmu.
Od organizátorov sme dostávali správy, že ešte jednému tímu ide ryba a začínajú nás doháňať, a tak sme ani minútku neboli pokojní. Druhú noc vedľajší tím zdolal kapra s hmotnosťou 10,38 kg, teda najväčšiu rybu pretekov mali zatiaľ oni. To ma tak trošičku zabolelo, ale nevadilo mi to, sústredil som sa na to, čo som mal v pláne. Chytiť ešte pár menších kaprov, a tým zabezpečiť naše prvenstvo. Malé speederky boli dosť spoľahlivé a ryby ich prijímali, ale veľmi opatrne.
Vyhrali sme svoje prvé boiliesové preteky
V nedeľu do obeda sme chytili ešte pár menších kaprov a mali sme náskok 10 kilogramov od druhého tímu. Tento náskok sme aj udržali až do konca pretekov. Konečne sme si mohli vydýchnuť a radovať sa z toho, že sme to dokázali; vyhrali sme svoje prvé boiliesové preteky v živote. Po pár hodinách sme mali pobalené a naložené veci, a tak sme išli na vyhlásenie výsledkov. Už tam boli skoro všetky tímy a mali čas aj podebatovať. O čom? No predsa o tom, kto koľko zakrmoval, na akú nástrahu mal záber, predsa o životnom štýle rybára. Hlavný organizátor povedal pár viet a začal s čítaním výsledkov a s odovzdávaním cien.
Cenu za najväčšieho kapra s hmotnosťou 10,38 kg získali Štefan Szarka a Ladislav Csutor.
Tretie miesto s počtom bodov 26,39 obsadil tím Garantbaits Old Boys, Ivan Ligárt a Šani Gášpár, 2. miesto s počtom bodov 40,29 sa ušlo tímu Max Carp, Jaroslav Mikuda a Marian Auxt. Víťazstvo s počtom bodov 50,11 si vychytal tím Garantbaits Tornaľa, Peter Uhrík a Robert Polgári.
Aj touto cestou sa chcem poďakovať organizátorom pretekov aj vedeniu MO SRZ Tornaľa ako aj všetkým sponzorom a rybárom, pretekárom za to, že podporili túto akciu a dúfam, že sa z nej stane tradícia a každý rok sa stretneme na takomto podujatí v priateľskej atmosfére. Ďalej dúfam, že aj ostatné miestne rybárske organizácie aj samotní rybári si zoberú príklad od nás a budú aj oni za to, aby si chránili svoje jazerá a rieky a všetky živočíchy, ktoré v nich žijú. Skúste brať rybačku ako životný štýl, poslanie, relax a skúste si potichu posedieť na brehu rieky a načúvať zvuky prírody a zvierat. Veď predsa to je naše bohatstvo.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
