Antický filozof Herakleitos sa preslávil svojim učením o tom, že sa nedá vstúpiť dvakrát do tej istej rieky. Jedného jesenného týždňa som sa o to pokúsil a, pochopiteľne som neuspel - ale aj napriek tomuto neúspechu som dostal cenné lekcie o zmysle rybolovu.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: NOVEMBER 2014
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 64
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Môj príbeh sa odohral na pstruhovom revíri v južných Čechách, ktorý širokej verejnosti predstavil klasik Budějovickej muškárskej školy, doktor Křivanec. Odohral sa v polovici októbra; v tom čase už o sebe v okolitých horách dávala vedieť blížiaca sa zima. Väčšina lístia zo stromov už opadala a cez noc pekne mrzlo. Počasie sa s prvými mrazmi ustálilo a rieka mala síce nízky, ale stály prietok a krištáľovo čistú vodu. Za jasných dní malo slnko stále určitú silu a cez poludnie jeho lúče dokázali zahriať vzduch až k desiatim stupňom. Poludňajšie teploty vylákali na hladinu liahnuci sa hmyz, objavili sa podenky rodu Baetis a drobné jesenné pošvatky. Toto liahnutie trvalo dlho do popoludnia.
Táto hmyzia aktivita sa stretla s veľkým ohlasom u miestnych lipňov, ktoré vítali príležitosť na to, aby si nazbierali zásoby energie pre nadchádzajúcu zimu a jarný čas lásky. S potešením si rozšírili svoje menu o liahnucich sa príslušníkov Ephemeroptera a Plecoptera. Drobné hmyzie tvory boli celé prechladnuté zo svojej cesty nahor od dna studeným vodným stĺpcom a na hladine sa snažili aspoň trošku zahriať svoje telíčka, aby mohli vzlietnuť. Slabým jesennom lúčom zabralo dosť času, aby ich krídla osušili.
Drobné tvory plávali celé pokrčené s prúdom dole a vzpínali svoje krídelká nahor k oblohe. Počas tejto doby boli veľmi zraniteľné a miestne lipne svoje príležitosti plne využili. Zbierali ich jednu po druhej s neomylnou presnosťou. Pre priaznivcov prírodných vied bolo veľmi zaujímavé zúčastniť sa v úlohe pozorovateľa tohto aktu predácie - lipne boli také účinné v odstraňovaní všetkých viditeľných podeniek, že bolo možné sa čudovať tomu, ako vôbec môže prežiť dosť jedincov na to, aby rod Baetis mohol pokračovať v ďalšej generácii.
Najlepšie fungovala drobná olivová podenka
Očakával som podobné liahnutia hmyzu, a tak som nebol prekvapený a mal vo svojich škatuľkách dosť imitácií suchých podeniek. Zabralo mi len chvíľku, aby som zistil, že najlepšie funguje drobná olivová podenka naviazaná na háčiku veľkosti 18 s telíčkom z farbeného lúča z pávieho oka a krídlom z peria CDC. Lipne na ňu útočili s rovnakou dravosťou ako na vlastný liahnuci sa hmyz. Počas krátkej doby som chytil a späť pustil rad rýb v perfektnej kondícii, z ktorých mnohé sa blížili k hranici 40 centimetrov. Domov som sa vrátil v povznesenej nálade a urobil rozhodnutie sa do tej istej rieky vrátiť znova, a to čo najskôr.
Príležitosť na to sa naskytla presne o dva dni, keď dvaja z mojich muškárskych priateľov vyhoveli mojim návrhom na spoločnú vychádzku k tomuto revíru. Neskromne som im sľúbil stretnutie s kapitálnymi rybami a životný muškársky zážitok. Skutočnosť nemohla byť odlišnejšia od mojich predstáv.
Počas dvoch dní od mojej prvej návštevy však došlo ku zmene počasia a začal viať silný východný vietor. Tento vietor so sebou niesol dva významné dôsledky: v prvom rade zastavil liahnutie sa hmyzu, a teda hladinovú aktivitu rýb. Druhým potom bolo, že náhle poryvy vetra nám sťažovali nahadzovanie mušiek. V očakávaní suchého muškárenia sme k vode vyrazili s jemnými prútikmi a dlhými šnúrami, s ktorými si však silný vietor kruto zahrával a naše mušky rýchlo končili v porastoch vŕb a ostríc.
Muškársky sme sa trápili
Očakávané masové liahnutie hmyzu sa počas celého dňa nedostavilo. Larvy podeniek a pošvatiek zahrabané v piesku dna akýmsi záhadným hmyzím zmyslom spoznali, že nie je vhodný čas a hromadne sa rozhodli odložiť svoj svadobný tanec na neskoršiu dobu. Len niekoľko málo sa ich odvážilo ku hladine a tie nepresvedčili lipniu populáciu k zopakovaniu nedávneho zberu. Naše imitácie mali len malý úspech a ryby, ktoré sme dokázali vyprovokovať k záberu, boli samé menšie kusy. Staré a skúsené lipne, od ktorých sme očakávali, že nám pripravia skutočný zážitok, zostali netýkavo pri dne tôní. Keby som sa na vlastné oči nepresvedčil o opaku, tak by som sa zdráhal uveriť, že rieka skrýva jedinú rybu cez dvadsať centimetrov.
Ako ja, tak moji dvaja priatelia sme sa muškársky trápili. Nárazy vetra vešali naše nadväzce do porastov vŕb a ostríc na riečnom brehu a trhali sme mušku za muškou. Nedarilo sa nám presvedčiť k záberu jedinú slušnú rybu. Pri všetkej mizérii sa však stala zaujímavá vec - zdieľané nešťastie našu skupinku veľmi zjednotilo. Šťastena nám toho dňa rozhodne nebola naklonená. Ale ani rybársky neúspech nás nemohol pripraviť o zážitok z krásneho jesenného dňa na brehu rieky, ďaleko od hluku veľkomesta. A tak naša výprava, na ktorej sme nedokázali v troch ľuďoch zdolať jedinú poriadnu rybu, rozhodne neskončila neúspechom.
Celý deň sme prežili spoločne, spoločne sme prehovárali ryby k záberu, spoločne sme sa na brehu rieky príjemne naobedovali, spoločne sme zdieľali príbehy z úspešnejších lovov v Čechách i v zahraničí. To, že ryby sa rozhodli onoho dňa nespolupracovať, malo prekvapivo malý vplyv na naše hodnotenie celej výpravy. Možno sme rybársky neuspeli, ale bol to neúspech vo veľmi príjemnej spoločnosti.
A tu sa okľukou vraciam späť k slovám veľkého filozofa: spoznal som, že je mnoho spôsobov ako zažiť muškársky cenný zážitok. Úspešný lov je príjemný, ale nie je to jediná cesta. Moja rieka mi ukázala v priebehu dvoch dní od seba dve úplne odlišné tváre, a na obe budem dlho a rád spomínať - aj keď na každú z iného dôvodu.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
